Gustáv Murín

Pri práci na knihách o slovenskej mafii som v posledných rokoch opakovane narážal na bizarné rozhodnutia senátov, ktoré na prvý pohľad zjavne ovládal istý Štefan Harabin buď ako ich predseda alebo spravodajca. A tú bizarnosť odborne zhrnuli jeho vlastní kolegovia v Uznesení senátu 5 Ndt 3/2017 zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Petra Szaba jasne: „Podľa názoru senátu 5T presne tak to potom vyzerá, keď sa ´rozhoduje´ len na podklade odvolacích pomôcok obžalovaných a ich obhajcov, keď sa spôsobom ´copy´ preberá ich obhajobná argumentácia, a to bez komplexnej znalosti vyšetrovacieho a súdneho 48 5Ndt 3/2017 spisu a všetkých do úvahy prichádzajúcich okolností prípadu, vrátane relevantnej judikatúry, pri aplikácii ktorej nie sú z jej kontextu vytrhávané len jednotlivé časti.“ Stručne povedané pána Harabina nezaujíma podstata procesu, ale odkopírovaním námietok obhajoby (aj s gramatickými chybami a preklepmi ?!) hľadá formálne zámienky na rušenie rozsudkov nad tými najväčšími zločincami a mafiánmi Slovenska – sýkorovci, Mišenka, Šajgal a celý rad ďalších škandalóznych prípadov. Harabinovou špecialitou (veď je unikát) je, že následne zakazuje tú vykonštruovanú formálnu „chybu“ napraviť, aby tak bol celý proces nadobro zmarený! Došlo to tak ďaleko, že keď mu opakovane jeho vlastní kolegovia, ako aj Trestnoprávne kolégium, vytklo svojvoľnosť v rozhodovaní, dostal na súdnom pojednávaní s vedením bandy sýkorovcov taký záchvat, že sa prestal ovládať, úplne zrušil dôstojnosť súdu a vykrikoval nahlas výzvy k usvedčeným mafiánom, aby súd, ktorého bol členom, nerešpektovali?!!! Toto nie je normálne, to už je posadnutosť, strata sebakontroly a elementárnej profesionality. Ale, preboha, prečo?

Lebo medveď…

   Naozaj mi nešlo do hlavy, prečo v posledných rokoch pán Harabin neopomenie žiadny vážny prípad, aby ho doslova právne nesprasil a to opakovane v prospech obžalovaných. To už je predsa obsedancia. Pritom on pri zrelej úvahe nemôže predsa mať nič z toho, že oslobodzuje, či bráni odsúdiť vrahov, nájomných zabijakov, mafiánskych šéfov, ale aj podvodníkov a ďalšie do očí bijúce zločiny. Neverím, že by od čias Bakiho Sadikiho chcel mať ešte niečo spoločné s takýmito živlami. A neverím, že by sa nechal nejako ovplyvniť, nie to ešte podplatiť. Tak prečo vlastne?

A potom mi to došlo. Drvivá väčšia (ak nie všetky?) pánom Harabinom zmarených rozsudkov sa týka rozhodnutí Špecializovaného trestného súdu (ŠTS). Áno, toho, ktorý sa on pokúšal opakovane zrušiť. A našiel kľučku, natoľko inteligentný a vzdelaný on zasa je, že ho pod názvom Špeciálny súd na čas znefunkčnil. Ale aj vďaka vytrvalosti navrhovateľa tejto inštitúcie, Roberta Fica, neuspel. A tým, že neuspel ako jediný právny génius tejto planéty, úplne zbesnel, stratil profesionálny nadhľad, aj súdnosť. Jeho hypertrofované ego proste neznesie porážku. Tak sa ŠTS aspoň pomstil tým, že skutočne nízkou podpásovkou proti tejto inštitúcii (a aj nám všetkým, ktorí máme jeho výmysly platiť z našich daní) nahuckaním všetkých ostatných sudcov (pravda nie všetci na to skočili) prišiel s absurdnou požiadavkou na vyrovnanie platov s takými, ktoré majú sudcovia ŠTS. Tú absurditu ani netreba rozvádzať. Ale inú áno – hlavným argumentom pána Harabina bolo, že ŠTS je zbytočný, lebo rovnakú prácu odvedú aj bežné súdy. Výborne, to je argument, preverme ho!

Názorný príklad mýlky pána Harabina

   Pri práci na mojej najnovšej „mafiánskej“ knihe mafiÁNI 5: Sátorovci kontra Pápayovci / Duel Tóth – Muszka / MAFIÁNSKI BRATIA ADAMČOVCI s podnadpisom Mafia na juhu – strach a hrôza, som narazil na tento prípad, ktorý nerieši ŠTS, ale v duchu pána Harabina Okresný súd BA I:

   Neústupčivé tvrdenia „reformátora súdnictva“ pána Harabina, že Špecializovaný trestný súd nie je potrebný, pretože jeho úlohy zvládnu bežné súdy, sú tu vyvrátené praxou. Práve tento súd je totiž už dlhodobo zavalený súdnymi kauzami, pritom má nedostatok sudcov a na už úplný výsmech „filozofie“ pána Harabina aj medzi tými málo sudcami sa nájdu takí, čo nechali svojou nečinnosťou jasné kauzy zmariť. Rekordérom bol Pavol Dekánek, ktorému podľa Plus 7 dní takto nenávratne „zaspalo“ až 50 tých najzávažnejších prípadov. Nakoniec ich po ňom stalo nedokončených 257. Jeho kolegu, Juraja Mihála z toho istého súdu, obvinila Generálna prokuratúra v októbri 2014, že jeho vinou sa dostali na slobodu členovia bankomatového gangu vrátane ich vodcu. Tento sudca sa preslávil už v 90.rokoch, keď zo súdu so známym mafiánskym bossom Žaluďom, ktorý na verejnosti napadol novinára Pavla Jacza, urobil frašku. Len po tých dvoch, Dekánkovi a Mihálovi, ostalo nevyriešených 431 prípadov. Na disciplinárny senát smerovali podania aj na sudcov Stanislava Dutka a Pavla Tomíka. Následnú neúmernú preťaženosť kritizoval sudca Ján Jamrich (Plus 7 dní): „My už nevládzeme, všetci máme veľa veľkých a časovo náročných káuz. Keď odíde ešte ďalší sudca alebo dvaja, ktorí čelia disciplinárnym konaniam, môžeme ísť všetci rovno na psychiatriu. To sa nijako nedá zvládnuť. Ak sa počet sudcov nezvýši a dôjde k prerozdeleniu prípadov čo i len po jednom odchádzajúcom sudcovi, odídem 1. januára 2017 do dôchodku“. Márne dúfal, že táto jeho výzva k verejnosti, rovnako ako predsedníčky súdu Evy Fulcovej k ministrovi spravodlivosti, zmení niečo ke lepšiemu. Naopak. A tak odišiel. Následkom toho sa nielen súd s obžalovanými v kauze dvojnásobnej vraždy v Moste pri Bratislave vrátil na začiatok. Znamená to, že všetky dokazovania a svedecké výpovede, čo už za tie roky vlečúceho sa procesu odzneli, sa musia zopakovať!

Mafiani 4

Ešte jeden príklad

   Citujem z knihy Mafiáni 4: Takáčovci kontra Piťovci, Marenčin PT, 2018:  Aj v prípade piťovcov sme svedkami doslova bizarného súboja Špecializovaného trestného súdu a Najvyššieho súdu. Nie je žiadnym tajomstvom, ako Harabin, vtedajší šéf Najvyššieho súdu, napádal „špecializovaných“ kolegov, ktorí by mali mať na starosti tie najťažšie zločinecké prípady (mimochodom, z iniciatívy vtedy poslanca Roberta Fica), a ako sa im všemožne snaží dokázať ich neužitočnosť a neschopnosť. Tie najhoršie, s vulgarizmami hraničiace súdy vyriekol aj o Ústavnom súde. Všetky tieto tri inštitúcie riešili štyroch obžalovaných piťovcov, ktorí sa pre vzájomné potýčky týchto najvyšších súdnych inštitúcií Slovenska dostali nečakane na slobodu, len pár dní pred hlavným pojednávaním!

Začalo sa to požiadavkou špeciálneho prokurátora na predĺženie ich väzby. Špecializovaný trestný súd to však zamietol. Situáciu zachránil Najvyšší súd, ktorý väzbu predĺžil. Ibaže opomenuli so žiadosťou prokurátora oboznámiť aj obžalovaných, a tak po ich sťažnosti na Ústavný súd bolo rozhodnutie Najvyššieho súdu z formálneho dôvodu zrušené. A štyria piťovci sa ocitli na slobode! Lenže: „Ústavný súd neprikázal prepustiť ich z väzby. Ústavný súd zrušil rozhodnutie Najvyššieho súdu a prikázal mu konať, odstrániť procesnú chybu a ďalej rozhodnúť,“ povedal pre denník Pravda bývalý minister vnútra, za ktorého boli piťovci hromadne zatknutí.

Harabinov Najvyšší súd SR teda dvakrát pochybil a spôsobil, že sa obvinení zo závažných trestných činov s vyhliadkou na výnimočné tresty ocitli na slobode. Vďaka vyšetrovateľom len dvaja z nich, lebo druhých dvoch hneď po opustení väzobnej väznice zatkli a súd ich vrátil do väzby. Tým bizarnosti, absurdity a schválnosti pána Harabina, pravda, nekončia. V prípade Mišenku zakázal, aby tento bol opakovane vracaný do väzby, takže ten sa ocitol na slobode a keď bol konečne odsúdený na 23 rokov, ušiel! Veď keď dostal šancu od zááááchrancu Slovenska…

Obálka Mafiáni 3

Moralita na záver

   Naozaj si nepamätám, že by pán Harabin kedy dal za pravdu ŠTS, ak ovládal odvolací senát NS SR. Podarilo sa mu v tejto najvyššej súdnej inštitúcii vytvoriť takú sabotážnu atmosféru voči STS, že sa vďaka tomu mafiánsky boss Okoličány tešil desať rokov slobody (a terorizovania jeho okolia, viď kniha Mafiáni 3: Borženský, Kolárik, Okoličány, Marenčin PT, 2017), hoci bol ŠTS opakovane odsúdený na doživotie. Súd začal 4. mája 2007 a nielen vďaka obštrukciám obhajoby a obžalovaných, ale aj s výdatnou pomocou námietok NS SR, kde rozsudky opakovane vracali späť, neskončil ani do 29. júna 2016. A keď konečne dňa 11. apríla 2018 celú bandu na čele s Okoličánym už nemohol NS SR neodsúdiť, tak to urobili tak, že spomaleným vydaním právoplatného rozsudku umožnili mafiánskemu bossovi a viacnásobnému vrahovi útek za hranice.

Záver: Patrí k morálnej výbave človeka, že si dokáže uznať svoju chybu. Je to normálne. Pána Harabin normálny nie je a nechce byť. Bola by to jeho vec, keby ho jeho hypertrofované ego nehnalo do prezidentského kresla. Kvôli tomu sa tento najspolitizovanejší sudca Slovenska (SNS, HZDS a Smer aj bozkami mafiánskeho typu) v rámci kampane preporodil bez problémov na „záchrancu Slovenska“, ktorý jediný to dokáže, ako pravý LenOn (prezývka Harabinovho guru Mečiara). Jeho volebné heslo tvrdí, že je „Za Slovensko…“, ale tie škody, čo svojimi rozsudkami, žalobami voči inštitúciám Slovenskej republiky a kampaňami proti nášmu štátu vyvolal, to vyvracajú. Ale hlavne – prezident by mal byť morálnou autoritou. Pán Kiska je odstrašujúci opačný príklad. Ďalšie také zlyhanie, hoci aj v populistickej trikolóre, si nemôžeme dovoliť. Ak niekto tomuto štátu škodí len preto, že jeho hyper-ego neznesie pomyslenie, že sa vo veci ŠTS mýlil, nemôžeme dúfať v nápravu. Na pamiatku všetkých tých obetí, ktoré sa nedočkali zastania štátu voči zločincom, lebo pán Harabin potreboval exhibovať, a finančných strát, ktoré spôsobil na úkor našich daní, nehovoriac o podozreniach zo zneužívania jeho funkcií na osobné obohacovanie, tento pán do prezidentského paláca nepatrí. Nepatrí ani do sudcovského talára. A to kam patrí pre blaho nás všetkých, nech si domyslí každý sám…

P.S. Keďže sa tu opakovane ozývali fanatickí harabinovci, mal som dosť podkladov na ich charakteristiku. Schválne, podľa ohlasov na tento môj článok, či to sedí:

Jeho lapsusy nedokážu obhájiť. Takže reagujú nasledovne:
1. veď on už to-čokoľvek nejako obháji/obhájil, ako keby nemali vlastnú schopnosť úvahy a morálne zásady nezávislé od jedného pána, nehovoriac o tom, že napríklad aj mafiáni si vždy vedeli obhájiť svoje zločiny, aj keď absurdne (viď nevzdelaný Černák), tak ako by nemohol skúsený súdny praktik neupliesť z … bič?
2. chyba je v médiu, čo tú správu o ďalšom výčine pána Harabina prinieslo, hoci správa je univerzálna bez ohľadu na médium; takže akékoľvek médium, čo prinesie SPRÁVU o ďalšom lapsuse pána Harabina je automaticky PROTI-slovenské, pretože pán Harabin sa nám pred očami preporodil na PRO-slovenského (asi ako Kotleba, od ktorého sa nijako očividne neodťahuje)
3. chyba je v tom, kto si trúfne pripomínať pestrú minulosť tohto pána (určite je ten trúfalec „podplatený“, alebo … alebo …, to je jedno).
Vychádza mi z toho, že preporodený ultra-populista dokázal to, čo sa v histórii stalo už tisíckrát: osloviť tých, ktorí slepo veria, že Spasiteľ našej politickej scény príde, bo prísť musí. A keď otvoria oči – bum, je to Harabin. Smutné, ale poučné.