Gustáv Murín

Globalizačná klika alias „Deep state“ nám tu nadelil novú Studenú vojnu, lebo pri nej sa najlepšie robia krvavé zbrojárske kšefty. Na to, aby presadili absurdné vojnové štvanie proti Rusku, Číne, Iránu a hociktorej inej krajine, potrebujú vo svojich satelitoch poslušné bábky. Tak nám sem naočkovali príklad „amerického sna“ v podobe bývalého zväzáckeho funkcionára, ktorý sa na americkej pumpe s mopom v ruke vyškolil na milionára a následne bol masívnou propagandou (s pokusom o podvod s vratkou DPH?) dotlačený ako „anjel“ masívnou propagandou do prezidentského paláca.

Rovnakou stopou nám tu stvorili pani Čaputová, ktorá nevie nič o politike, a my nič o nej. Neovláda jazyky a v zahraničí nás bude najlepšie reprezentovať na pohľadných pohľadniciach. A z tejto bábky potrebovali vytvoriť legendu. Tak vsadili na jediný údajný svetlý bod jej verejného účinkovania – pezinskú skládku, do ktorej vraj mal pôvodne byť zainteresovaný aj jej otec, ale s Manovcami sa vraj nezhodli. Kauza sa vliekla pätnásť rokov, až konečné rozhodnutie prišlo z Európskeho súdu.

V máji 2019 sa český bloger Ivo Rušák rozhodol celej tejto kauze v susednej zemi „přijít na klub“, ako hovoria Česi. Pre nás je to zaujímavé tým, že existuje aj iný pohľad na to, kto je v tejto kauze hrdina a kto zlosyn. Zamyslime sa teda spolu s blogerom: „Začínam byť už mierne alergický na neustále zdôrazňovanie nehynúcej slávy novozvolenej slovenskej prezidentky plynúce z jej doposiaľ najväčšej politickej skúsenosti, teda z činnosti okresnej aktivistky okolo skládky odpadu v Pezinku. A keďže sa stále hovorí o nelegálnej skládke a hnutí občanov za odstránenie tejto ťažkej ekologickej záťaže nachádzajúce sa v tesnej blízkosti obytných domov, tak som sa konečne odhodlal k hľadaniu na nete, čo že to tam kto páchal za ´zhůvěřilosti´, proti ktorým sa pani Čaputová tak statočne postavila. A nestačil som zízať. Najmä potom, čo som medzi jej rôznymi a rôzne štylisticky vylepšenými životopismi a článkami o jej úspechoch, ktorými si získala svetovú slávu, narazil na portál ´odpady-portal.sk´, kde sú rôzne články viac-menej zachytávajúce chronológiu udalostí, ale aj všetky výroky správnych a justičných orgánov až po Európsky súdny dvor. Netreba sa tým všetkým prehrabávať, ono si stačí prečítať pár z tej série článkov ´tamo´ zverejnených. Potom som si vzal ešte na pomoc rôzne internetové mapy, satelitný plánovač trás atď. A výsledok môjho (podotýkam, že laického!) pátranie? Takže: V Pezinku existovala skládka komunálneho odpadu ešte z čias socializmu, takže celkom logicky nemala dnes požadované povolenia, posudky a nebola dôkladne zaistená proti priesakom do spodných vôd atď. Keď sa zaplnila, teda doslúžila, bolo potrebné založiť skládku novú. Voľba padla na vyťažený priestor bývalej tehelne pri Pezinku, kde teda súkromná firma túto skládku zriadila, a pretože (to bolo) podľa všetkých platných predpisov a hygienických zásad, tak získala povolenie od Ministerstva životného prostredia SR. Skládka bola potom skolaudovaná a bolo povolené jej užívanie… Pri pohľade do máp je potom zrejmé, že v Pezinku je pre nás dôležitý orientačný bod železnica, teda hlavná koridorová trať Bratislava – Žilina – Košice, ktorá tadiaľ beží od juhozápadu k severovýchodu. Skládka je juhovýchodne od nej a je od mesta a obytných súborov oddelená radom budov priemyselnej zóny, touto železnicou, železničnou stanicou a okolo stojacimi vysokými protihlukovými stenami. Samotné mesto sa nachádza severozápadne od tejto železnice a obytné súbory sú – cez všetky tie prekážky – od okraja skládky vzdialené vzduchom asi pol kilometra. Avšak sa asi našiel niekto, komu sa aj to zdalo moc blízko, možno to vadilo nejakému majiteľovi blízkych pozemkov, ktoré by stratili na trhovej hodnote, to už sa asi nikdy nedozvieme. A tak sa všetko dalo do pohybu. Pani Z. Čaputová bola v zastupiteľstve, mala právnické vzdelanie a stala sa spolupracovníčkou právnickej neziskovky Via iuris, bola založená iniciatíva ´Skládka do mesta nepatrí´. A začali sa rozosielať návrhy na súdy, spisovať petície občanov a vec sa posúvala stále vyššie a vyššie, a keďže slovenské súdy všetkých stupňov potvrdzovali platnosť povolenia na prevádzku skládky, skončila vec až na Európskom súdnom dvore. Ten ale nerozhodoval o (ne)ekologickosti skládky či o právnych pochybeniach pri jej schvaľovaní, ale na základe vhodne vymysleného podania o tom, že občania Pezinka nemali dostatočnú možnosť sa s projektom zoznámiť a spolurozhodovať o jeho realizácii. A bez toho, aby sa tento súd opieral o nejaký konkrétny predpis, tak rozhodol o (cit.) ´práve verejnosti na účasť pri rozhodovaní v záležitostiach, ktoré ovplyvňujú životné prostredie´, a to nielen v Pezinku, ale súčasne aj v celej EÚ, takže vytvoril precedens, podľa ktorého sa teraz v EÚ má v takýchto prípadoch postupovať. A Najvyšší súd SR potom na základe tohto výroku, zrušil všetky predchádzajúce rozhodnutia, čím sa nová, schválená a už používaná skládka stala nelegálnou. Tu je potrebné si znovu uvedomiť, že táto skládka bola ale zriadená kvôli skládkovania odpadu vyprodukovaného obyvateľmi mesta Pezinok. Nachádza sa mimo obytnú zónu mesta, a to v krajine viac-menej zdevastovanej intenzívnou poľnohospodárskou činnosťou. Avšak zastupiteľstvo rozhodlo, že skládkovanie bude prebiehať inde ako v katastri mesta a komunálny odpad sa teda bude vyvážať na skládku pri obci Dubová. Tam je menšia skládka, vzdialená cca 400 m od najbližších obytných domov, ktoré pred jej vplyvmi nie sú nijako chránené, pričom sa skládka nachádza na lúkach na okraji lesov, a neďaleko hranice chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty. Skládka v Dubovej je potom od centra Pezinka vzdialená po ceste asi 12 km. Každé ´kuka-vozidlo´ teda musí po naplnení prejsť navyše 24 km z Pezinka na túto skládku a späť… mesto Pezinok vyprodukuje ročne cca 5 000 ton komunálneho odpadu. Ak predpokladáme potom, že kuka-automobil má kapacitu príkladne 5 ton odpadu, musia tieto vozidlá za rok uskutočniť 1 000 jázd z Pezinka na skládku v Dubovej, pričom prechádzajú obcami (ako sú) Vinosady.

Výsledkom ´ekologického´ snaženia aktivistky Z. Čaputovej a obyvateľov Pezinka teda je, že sa skládka len presunula inam a ekologicky sa nevyriešilo absolútne nič. Naopak vyvstáva otázka, čo je ekologického na tomto šialenom celoročnom prevážaní pezinského odpadu sem a tam cez ďalšie mesto a tri ďalšie dediny a na zbytočnom pálení tisícov litrov nafty?!? A čo je morálne spravodlivého na tom, že odpad, ktorý obyvatelia Pezinka vyprodukujú, budú natrvalo ´sypať na hlavy´ obyvateľov malej, a teda v podstate bezbrannej obce, ktorá s tým odpadom nemá nič spoločné?!?
Za túto brutálnu ekologickú absurditu a morálny zločin Z. Čaputová dostala v USA Goldmanovu cenu prirovnávanú k Nobelovej cene za ekológiu. Túto cenu dostane ročne jediná osoba za jeden kontinent. Sú snáď ľudia v nadácii Goldmanovej ceny úplní blázni?!?
Za túto brutálnu ekologickú absurditu a morálny zločin bola Z. Čaputová odmenená raketovým vzostupom na slovenskom politickej scéne, kde ju masívna mediálna kampaň vyniesla z funkcie zastupiteľky okresného mesta až do funkcie prezidentky SR. Sú snáď novinári v českých médiách úplní blázni?!?
Za túto brutálnu ekologickú absurditu a morálny zločin bola Z. Čaputová aktuálne vymenovaná Európskou osobnosťou roka. Cenu jej okrem stanice Euronews udelil Európsky podnikateľský summit (na cenu bola nominovaná aj ekologická aktivistka Greta Thunbergová a bojovník proti rasizmu, futbalista Lilian Thuram). Sú azda predstavitelia európskych podnikateľov úplní blázni?!?“

Skúste si na tieto otázky odpovedať sami…