Gustáv Murín

Po roku 1989 sme sa stali pokusným poľom pre neoliberálne experimenty, ktoré v krajinách pôvodu už dávno zavrhli, ako zvrátené. My sme teda pápežskejší od Pápeža, čo si môžeme názorne dokladovať na našom neoliberálnom súdnictve.

Pri práci na najnovšej knihe Mafiánsky gang sýkorovcov (Kompletná história najstaršej slovenskej mafiánskej skupiny. Limitovaná edícia s DVD) som našiel šokujúcich príkladov viac ako dosť.

Formality nad realitou

   Rozum ostáva stáť nad praktikami našich súdov, ktoré sa hrajú na do absurdna dovedené formality v drvivej väčšine na prospech neskôr aj tak usvedčených zločincov.

Klasickým príkladom je útek mafiánskeho bossa Karola Mella, ktorého po rokoch naši policajní pátrači dochytili v Poľsku. Ich prácu zmarili zmätky našich sudcov, aj prokuratúry, a napriek snahám Polície bol z formálnych príčin prepustený a dokonca vydaný zákaz policajtom, aby ho sledovali. Takže zasa ušiel! Spravodlivosť sa v tomto smere ukázala v podaní našich sudcov a sudkýň nielen slepá, ale aj kompletne invalidná. Že by ich to trápilo, práve ich? Ani omylom… A sú vo svojej „neomylnosti“ nepoučiteľní.

Pri práci na mojich knihách o slovenskej mafii som narazil na neuveriteľný prípad už odsúdeného mafiána, ktorý pred trestom ušiel, ale pátrači ho po rokoch úsilia našli v zahraničí a dostali na Slovensku. To všetko len preto, aby bol súdne prepustený a zasa ušiel, lebo ho prevzal „nezákonný“ sudca. Toto nie je Kocúrskovo, toto je súdny Absurdistan!

Aj v kauze dvojnásobnej vraždy v Moste pri Bratislave sa objavili skutočné kuriozity. Obžalobe sa podarilo získať kľúčového svedka, ale predseda senátu ho odmietol vypočuť. Zámienka bola čisto procedurálna. Správa TASR o tom hovorí: „Nikolovi Pajdičovi hrozí doživotie. Zrejme si to zrátal a došiel k záveru, že bude jednoduchšie sa priznať alebo povedať na ´komplicov´ všetko, čo sa bude dať. Teraz vystupuje v prípade ako chránený svedok, o čom svedčí aj kukla, ktorú mal na včerajšom pojednávaní. Bol pripravený predniesť svoju novú výpoveď. Tá by podľa všetkého pekne zamiešala karty. K slovu sa však nedostal. Jeho obhajca sa nedostavil: ´Požadujem uplatniť právo vzdať sa obhajcu v celom rozsahu vo veci, a tak by som vypovedal,´ uviedol včera pred senátom súdu Pajdič. Súd najprv váhal, no potom dospel k záveru, že ak je vo výkone trestu (čo Pajdič je) podľa zákona nie je možné vzdať sa obhajoby“. Kuriózne na tom je to, že v iných procesoch Pajdičovmu svedectvu nič nebránilo. V tomto prípade ale súd určil všetkým štyrom obžalovaným rovnakého obhajcu „ex offo“, čo by znamenalo, že by mal hájiť rovnako troch obžalovaných, ako aj tohto štvrtého, ktorý sa rozhodol proti nim svedčiť…

Absurdita slávila úspech aj v prípade Štvrteckého bandy, ktorá terorizovala celé roky Senicu a okolie. Tú sa kriminalistom podarilo rozložiť aj na základe priznania vlastných členov a Štvrtecký šiel za mreže. Ale ani nie po šestine trestu si to rozmyslel a požiadal o jeho zníženie. To sa rieši obnovením konania, čomu Špecializovaný trestný súd vyhovel. Prokurátor však podal sťažnosť, ktorá so Štvrteckého spisom putovala na senát Najvyššieho súdu pod vedením JUDr. Jany Serbovej (spolu s JUDr. Alenou Šiškovou). Tá obnovenie konania odsúhlasila, ale nerozhodla o väzbe, ani neinformovala včas Špecializovaný súd. Serbová bola aj členkou senátu so Štefanom Harabinom, ktorý prepustil na slobodu odsúdeného v kauze Duckého zmeniek. Za chybu to považuje aj jej kolega sudca NS JUDr. Peter Paluda, ktorý Štvrteckého nakoniec musel prepustiť: „Došlo k nejakému skratu, ktorý mne neprislúcha hodnotiť. Senát, ktorý správoplatnil rozhodnutie o obnovení konania, neinformoval Špecializovaný trestný súd o tom, že je potrebné rozhodovať o väzbe.“

Rozum zostáva stáť aj nad tým, načo je dobré zločinca vo výkone trestu, ktorý teda už je za mrežami, vyberať z výkonu trestu späť do väzby, teda za tie isté mreže, len pod iným názvom. Na druhej strane mafiáni žiadne formálne chyby vo vydieraní, bití či vraždení neuznávajú. Kocúrkovo sa môže strčiť…

Nezabúdajme na exota

   Na formalitách bez ohľadu na dokázané zločiny si škandalóznu kariéru vybudoval istý súdny exhibicionista menom Harabin. Výpočet jeho súdnych exhibícií by dnes už vydal za hrubú knihu „patológie súdnej praxe“. Tak len niekoľko príkladov:

Pobočník super-bossa Lališ a mafiánsky boss Bihári sa pod ťarchou dôkazov a svedectiev priznal, svoje činy oľutoval a trest prijal. A logicky sa teda proti rozsudku ani neodvolal! Napriek tomu a napriek logike ho svojím Uznesením Harabin zbavil už priznanej viny! Môže byť niečo zvrátenejšie? Ale isteže, u pána Harabina nič nie je nemožné, ak to pomastí jeho ego, podľa ktorého on sám vyhlasuje, že si zaslúži Nobelovu cenu, že ako sudca je vlastne Bohom a na obálke knihy o ňom je vyobrazný v póze zakladateľa USA Georgea Washingtona…

Pritom celý prípad bandy sýkorovcov sa v rukách Harabinom ovpylvňovného senátu premenil na takp frašku, že tristo slovenských advokátov vyjadrilo verejne svoje zhnusenie nad svojvoľnými rozsudkami pána Harabina. Menovite dvojnásobné zrušenie rozsudkov nad bossmi sýkorovcov podľa nich (Plus 7 dní): „…najviac narušilo právnu istotu na Slovensku“.

Harabin sa totiž dokonca svojvoľne pasoval za obhajcu mafiánskeho nájomného zabijaka Roháča, ktorý o to ani nestál! Roháč odignoroval súd na Slovensku, odmietol sa ho zúčastniť a dal súhlas na pojednávanie v jeho neprítomnosti. Súd mu napriek tomu posielal do väzenia v Maďarsku zápisnice z pojednávaní. A na čo prišiel Harabin? Ak je niekto za mrežami, tak si prirodzene nepreberá poštu priamo. Preberá ju niekto v podateľni väznice. Harabin tak „objavil“, že na preberacom protokole nie je Roháčov podpis, a to je podľa Harabina porušenie práv nájomného zabijaka mafie?! Harabinovi zásadne nejde o podstatu veci, ale o formálne zámienky, ako čo najviac poškodiť súdny systém na Sovensku, ktorý súdi bez jeho požehnania a to je ŠTS. Je toto normálne? Asi nie, ale je to harabinovské…

Vieme, že Harabin sa v posledných rokoch vyžíva v oslobodzovaní najrozličnejších usvedčených zločincov (prípad Duckého zmeniek, prípad Slánske vrchy, prípad korupcie u policajta, prípad rasistického útoku, prípad celého vedenia bandy sýkorovcov, prípad Šajgala, prípad mafiána Mišenku, prípad Tipos, prípad Salmanovci atď, atď, atď, takže Harabin je horší než pandémia chrípky, on totiž na celý súdny systém „kašle“, keď mu nevyhovuje, a naopak domáha sa ho, hlavne nezávislosti sudcu, keď za to má niesť disciplinárne následky). Takže sa zdalo ako zázrak, že po jedenástich rokoch umelého naťahovania súdneho procesu s východniarskym mafiánskym bossom Okoličánym sa dokonca aj senát NS SR pod vplyvom Harabina odhodlal odsúdiť zločinca na doživotie (na tretí krát!). Že by si pán Harabin vstúpil do svedomia a začal konečne konať tak, aby si zaslúžil svoj plat, na ktorý sa mu všetci v daniach skladáme? Ach, to nie, to by sme ho „podcenili“. On síce rozsudok vyriekol (takže sa o ňom od advokáta Okoličány hneď dozvedel), ale tento na Slovensku „samojedinný spravodlivý“ nevydal včas právoplatný dokument a tak mafiánsky zabijak vzápätí ušiel do Maďarska pred nosom policajtov, ktorí márne urgovali príkaz na zadržanie. Ale predčasné vypustenie z väzenia mafiánskeho advokáta Maukša neznieslo odklad, a tak bol do väznice rozsudok poslaný faxom. To je Harabin…

(pokračovanie)