Gustáv Murín

Svojho času vtedajší viceprezident Policajného zboru SR Jaroslav Spišiak vyhlásil, že mafia už prerástla do nášho parlamentu. Išli ho za to vtedy tí pravoverní novinári ukričať a nakoniec ho to stálo aj funkciu. Z Policajného zboru SR dokonca na čas odišiel.

Za posledné dva roky nám žlťácka tlač dokazovala, že dokáže uštvať takmer každú vyhliadnutú obeť. Mediálne lynče v ich podaní sa zmenili na dobre namazaný mechanizmus. To, čo im vyčítam, je, že vo svojom „spravodlivom hneve“ dobrovoľne, či za úplatu, oslepli na jedno oko. A tak „prehliadli“ bizarný zjav v našej politike menom Boris Kollár. Až to aj za ich pomoci dotiahol na predsedu nášho parlamentu (??!) s tým, že nová koalícia dokáže dokonca meniť Ústavu a on je toho perspektívnym administrátorom. Tak si len pripomeňme o kom to hovoríme:

Mafia v Poprade, obálka knihy

Kollár v Poprade

   Vzápätí po smrti Žaluďa sa objavili v médiách špekulácie, že za smrťou Petrom Steinhübelom, prezývaného Žaluď, je práve Ondrej Žemba, šéf popradského podsvetia. On k tomu po desaťročiach v rozhovore s novinárom Ivanom Megom povedal:

„Poznal som ho… Bol som s ním kamarát, Boris Kollár bol s ním kamarát. Žaluďa som poznal tak, že keď išiel do Tatier, Boris Kollár mi zavolal, že keď tam príde Peter, aby sme mu postrážili auto. Lebo my sme strážili parkoviská hotelov v Tatrách…

A Boris Kollár mu tam vybavoval veci?

No len mi volal, že Ondrejko, keď strážite tie parkoviská a hotel, tak aby nemal u nás Žaluď nejaký problém. Neviem aký, ale my sme tam boli, keby niekto mal problém, hociktorý hosť, tak jasné, že to budeme riešiť…“

Len dodajme, že spomínaný Boris Kollár sa podľa dokumentov Úradu na ochranu ústavy demokracie minimálne v jednom prípade podieľal na pašovaní heroínu, nelegálnom dovoze v 90. rokoch nedostatkových počítačov a výmene východonemeckých mariek na západonemecké, na čom sa nabalilo celé bratislavské podsvetie…

O tom istom, inak

   Neúnavný investigatívny novinár Ivan Mego priniesol s rozhovore s doživotne odsúdeným Černákom iný príbeh. Černák sa totiž rozhodol odrazu hovoriť a to, čo hovorí, je naozaj pozoruhodné (nastope.sk):

   Máte vedomosť o tom, kto bol objednávateľom a kto vykonávateľom vraždy Petra Steinhübela?

Objednávateľ bol neskôr známy a aj sa mi k tomu osobne priznal, keď som bol v roku 2002 podmienečne prepustený. Bol to Ondrej Žemba… Vražda Petra Steinhübela súvisela s podielmi v Tatravagónke a Žemba dal sprostredkovateľovi 1,5 milióna korún ako zálohu za jeho likvidáciu. Dohoda bola 3 milióny korún za likvidáciu Žaluďa. Viem, že nejaké firmy a nehnuteľnosti prešli po Žaluďovej smrti na sýkorky – Čongrádyho a spol a Žemba si poriešil po dohode so sýkorkami Tatravagónku tak, že všetci boli ´spokojní´.

   Vypočúvali Vás niekedy v prípade vraždy Steinhübela?

Áno, vypovedal som všetko to, čo mi je známe.“

Vyšetrovatelia zrejme vychádzali z operatívnych zistení, že na Žaluďa už pred smrteľnou ranou strieľal niekto z Popradu. Odstreľovaciu pušku si mal zastreľovať za hotelom Autis v Dolnom Smokovci.

Ten útok sa odohral 23. mája 1999. V Bratislave na Bajkalskej ulici doteraz neznámy páchateľ strieľal na Žaluďov Mercedes Jeep a strela ho minula len preto, lebo si proti zvyku presadol na miesto vodiča a riadil sám. Zato jedného zo Steinhübelových ochrankárov zasiahla do ramena. Na Žaluďovu žiadosť mali všetci prítomní o neúspešnom pokuse o jeho fyzickú likvidáciu mlčať. Ochrankár, ktorý vyhľadal lekársku pomoc, preto uviedol, že sa postrelil sám… Šéf slovenských vyšetrovateľov, generál Ivor, však tento atentát na Žaluďa potvrdil.

A Kollárov kritik Kočner prezradil aj ďalšieho zaujímavého pasažiera v ostreľovanom Žaluďovom aute (v rozhovore pre Parlamentnelisty.sk:

„Hovoríte, že tieto veci sa dajú dokázať. Ale povedali ste napríklad, že Kollár bol pri atentáte na mafiánskeho bosa Steinhübela, známeho ako Žaluď…

Bol…

   A to sa dá dokázať?

Samozrejme, veď to vyplýva aj z mediálne uverejnených informácií v tom čase. Vyplýva to z výpovede človeka, ktorý tam sedel, ktorý bol postrelený. Bol to ten Žaluďov ochrankár, prezývku mal Džica, ktorý bol postrelený do chrbta. Bol vypovedať na políciu a povedal, že sa postrelil sám. To sú skutočnosti, ktoré existujú…“

Žemba a Kollár

   Takto to vidí novinárka Martina Ruttkayová (Plus 7 dní): „Poslanec Boris Kollár tvrdí, že s mafiou nemá žiadne kontakty… S ľuďmi z podsvetia spája poslanca aj spoločnosť Solisko šport, a. s., v ktorej dnes už nepôsobí. V tejto firme figuruje dodnes Martin Findura, Milan Kušmirek a Ondrej Žemba. S Findurom pôsobil Kollár v jednom čase aj v akciovej spoločnosti 1. tatranská. Do Soliska šport, a. s., nastúpil Findura po Kollárovi spoločne s Milanom Erdom, Milanom Kušmirekom a Máriou Žembovou. Milan Erd, prezývaný Sližo, patril do skupiny Eduarda Diniča. Bol jeho pravou rukou, opieral sa o neho v najdelikátnejších záležitostiach. Vykonával pre neho aj špinavú robotu. Milan Kušmirek, alias Ježko, je známy boss podtatranského podsvetia, obchodný partner a osobný priateľ Ondreja Žembu. Ten je v tomto regióne hlavou podsvetia.“

Tejto novinárke v minulosti vyčítali jej prepojenie na Mariána Kočnera, ibaže vďaka tomu mala z prvej ruky informácie o mafiánskej minulosti Boris Kollár. Aj novinár Peter Tóth vyčíta dnes vedúcemu ústavnému činiteľovi (?!) mafiánske praktiky v podnikaní (Ďateľ.sk): „Pri pohľade do záznamov obchodného registra pôsobí Mirko Binka ako bežný podnikateľ. Ak sa na úradné dokumenty pozeráme s vedomosťami o tom, ako vyzeralo bratislavské podsvetie 90. rokov minulého storočia, máme pred očami úplne iný obraz. Mirko Binka bol takzvaný biely kôň a tak aj dopadol. Boris Kollár bol spoločníkom a konateľom firmy firma GOIMPEX, s. r. o. Táto spoločnosť bola zase spoluvlastníkom firmy SKI & Co. spol. s r. o, zapísaná do obchodného registra 26. marca 1996; vymazaná 22. novembra 2010. Ďalším spoločníkom SKI & Co. bol istý František Lefler a spolu s Borisom Kollárom boli jej konateľmi až do 23. marca 1997.

Po tomto dátume bol jediným spoločníkom a konateľom firmy SKI & Co. Mirko Binka. Na tom by nemuselo byť nič zlé, keby nebol pán Binka približne 20 rokov nezvestný. Problém spočíva predovšetkým v tom, že biele kone bezprostredne alebo krátko po tom, ako sú na nich prepísané firmy aj s dlhmi, miznú. Presne to sa stalo s Mirkom Binkom a dnes už nikto neverí, že je medzi živými.

V blízkosti Borisa Kollára sa pohyboval ďalší profesionálny biely kôň. Volal sa Michal Hajtman. Bol nastrčený do 15 obchodných spoločností, z toho tri priamo súviseli s predsedom strany Sme rodina: LD & Co., spol. s r. o.; SKI CENTRUM DONOVALY, s r. o.; SNOWTECH, s. r. o.

Je zaujímavé, že spoločníkom firmy LD & Co. boli nielen Boris Kollár a Michal Hajtman, ale aj František Lefler, ktorého už poznáme zo spoločnosti SKI & Co., a teda z príbehu neboráka Binku. LD & Co. mala navyše majetkový podiel vo firme SNOWTECH.

Na prípade Michala Hajtmana je pozoruhodné, že aj on je od konca 90. rokov nezastihnuteľný. Nikto síce nenahlásil jeho nezvestnosť, nebolo začaté pátranie po zmiznutej osobe, nikomu nechýba, ale nie je ho možné nikde nájsť, ani sa s ním nijako skontaktovať.

Podľa informácií Ďateľ.sk. bol pán Hajtman vylákaný do zahraničia pod zámienkou dovolenky, z ktorej sa viac nevrátil. Je vysoko pravdepodobné, že rovnako ako mnohé ďalšie biele kone, aj on bol závislý od drog, takže si nebol plne vedomý toho, aké právne dokumenty podpisuje.“

Aj Marián Kočner o tomto prípade verejne hovoril (Parlamentnelisty.sk): „…Michal Hajtman bola osoba, ktorá figurovala v troch alebo štyroch firmách, v ktorých figuroval aj Boris Kollár plus jeho ďalší dvaja spoločníci. A figuroval aj vo firme, ktorá mala aktivity na Donovaloch. Tým, že Borisa poznám dlho, bol som prekvapený menom Michal Hajtman, ktorý bol jeho spoločník. Nikdy v živote takého človeka nespomínal, nikdy v živote som takého človeka na Donovaloch nevidel. Keďže poznám jeho ďalších spoločníkov Fera Leflera a Ľudka Gogu, ktorý je jeho nevlastný brat, bolo mi veľmi zvláštne, že nepoznám Michala Hajtmana, ktorý bol tiež spoločníkom.

Zaujímavé je… že z tých firiem traja páni odišli a vo všetkých tých firmách zostal len sám pán Michal Hajtman. Ešte zaujímavejšie je, že v roku 2012 boli všetky tie firmy ex offo vymazané. Výmaz ex offo znamená, že predmetná spoločnosť nekomunikuje. To znamená, že neodovzdala niekoľko rokov po sebe daňové priznanie, nekomunikuje so súdom, s obchodným registrom, nereaguje na výzvy, nikto nepreberá poštu. Takúto firmu zo zákona po nejakej lehote súd vymaže.

Prečo Michal Hajtman nekomunikuje, nereaguje? Kde je Michal Hajtman? Treba ho hľadať…

Prečo sa do dnešného dňa žiadny novinár neopýtal Borisa Kollára: Boris, povedzte nám, kto je Michal Hajtman. Bol to váš spoločník, akú úlohu mal vo firme, kde je, čo ste sním robili?“

Ale denník Pravda naozaj oslovil Borisa Kollára a opýtal sa ho na Binku a Hajtmana (Pravda): „Pýtate sa ma, čo bolo pred dvadsiatimi rokmi, osobne si na týchto ľudí nespomínam.“ Kollár  zdôraznil, že za svoj život vybudoval, kúpil a predal možno 30 či 40 firiem (Pravda): „Najskôr spoločnosť vybudujem, potiahnem ju hore a potom so ziskom predám a viac sa o ňu nezaujímam. S tými ľuďmi nemám nič spoločné, nie sú to moji známi ani moje kone ani nič, predal som firmu a viac ma to nezaujíma.“ Kollár si nepamätá ani Erda či Kušmireka (Pravda): „Ich mená mi nič nehovoria, nastúpili do spoločnosti, až keď som z nej odišiel.“

Podľa obchodného registra rozdiel medzi odchodom Erda z firmy a príchodom Kollára bol jeden deň. Kušmirek a Žembová zase vstúpili do spoločnosti deň po Kollárovom odchode. Kollár priznal, že Ondreja Žembu pozná, pretože ten podľa neho vlastnil všetky parkoviská v Tatrách a obchodovaniu s ním sa vraj nemohol vyhnúť.

Neuveriteľné skutočnosťou

   K bizarnostiam slovenskej politiky patrí, že Kollár si „na drzovku“ nazval svoju straničku-firmičku „Sme rodina“… a do slovenského zákonodarného zboru doviedol podľa Plus 7 dní najväčšiu mafiánsku radodajku, ktorá dala najskôr mafiánskemu bossovi Diničovi a keď ho zastrelili, tak bez váhania skočila do postele mafiánovi Havašimu (čo nebol krajší od opice, takže asi nie z lásky na prvý pohľad, ani na druhý) a ešte aj poslúžila pri ním zorganizovanom dedičskom podvode, a keď toho zastrelili, neomylne skočila do postele šoféra mafiánskeho bossa Žaluďa menom Kollár, údajne sa zaplietla aj s mafiánskym bossom Svobodom až skočila do postele mafiánskeho bossa „Piťa“ Ondrejčákovi. Je to asi jediná „štafetová mafiánska milenka“ v dejinách mafie nielen na Slovensku. Vo vyhľadávaní krátkožijúcich zločincov bola tak dôsledná alebo mala tak unikátnu smolu, že vraj podľa Plus 7 dní dostala prezývku „Čierna vdova“. Samotný Kollár podľa dokumentov potvrdených NBÚ pašoval s mafiánskym bossom Žaluďom na Slovensko drogy a nápadne zbohatol práve po smrti Žaluďa i Deáka, ktorým robil „poskoka“. Ako už vieme, jeho majetok je spojený s firmami, kde mizli tzv. biele kone. On všetky výčitky ohľadne jeho mafiánskej minulosti odbíja tvrdením, že to sa len v detstve „hompáľali sme nohami na prašiaku“ a len asi zabudol spomenúť, že si aj na piesočku požičiavali kýbličky a lopatičky. Ale fotografie i svedectvo Kočnera ho usvedčujú, že s právoplatne odsúdeným mafiánskym bossom Piťom sa bratal už ako politik až tak, že spolu s celou bandou mafiánov dovolenkovali na Kube. Ako tvrdí Plus 7 dní: „Zdá sa však, že Boris Kollár a Juraj Ondrejčák nepopíjali spolu len drinky na ďalekej Kube, ale podpisovali aj všakovaké ´pracovné´ dohody. Týkali sa napríklad pozemkov na Donovaloch, kde Kollár prevádzkuje lyžiarske stredisko, nuž a Ondrejčák sa tam, ktovieako, k rôznym parcelám dostal. A keďže mnoho z nich sa nachádzalo aj priamo na lyžiarskom svahu, poctivému podnikateľovi nezostávalo iné, len si ich od Piťa pekne prenajímať.“ Podľa iného článku Plus 7 dní ich vôbec nepotreboval, ale „problémy nastali, keď blondínka (Petra Krištúfková, pozn. aut.) plánovala vrátiť sa k otcovi svojej druhej dcéry Ester. Ondrejčáka to vraj tak rozzúrilo, že si chcel s Kollárom vybaviť účty riadne po chlapsky. ´Nepáčilo sa mu, keď jej Kollár kúpil nové auto. Vraj, čo jej má čo kupovať také veci,´ prezradil nám muž z ich okolia, ktorý si neželal byť menovaný. Kontroverzný Piťo sa podľa neho vybral za multioteckom osobne a chcel sa s ním zoči-voči porozprávať. Nepochodil. ´Jasné, že Boris nevyšiel vtedy von z domu. Keď o niečo išlo, tak sa vždy skrýval,´ konštatuje náš zdroj. Aby Kollár upokojil situáciu, s niekdajším bosom vraj musel uzavrieť pre neho nevýhodný obchod.“ A práve pri tom Kollárovi kamarátsky asistoval istý Kočner, čo je ďalší „bakaný chlapec z piesočku“, ku ktorému sa najnovšie Kollár nehlási.

Autor tejto knihy môže potvrdiť scénu, kedy sa v jednej časti areálu Incheba počas pivného festivalu Junifest pohybovali nanajvýš podozrivé osoby, ktoré charakterizuje hlavohruď bez krku. Šéf ochranky Junifestu to šiel znepokojene preveriť, aby sa vrátil celý vysmiaty so správou, že to len FUN-rádio niečo oslavuje. Bolo to v dobe, kedy toto rádio vlastnil istý Boris Kollár. A ten istý Boris Kollár popradského bossa Žembu volal Ondrejko a vybavoval u neho bezproblémový pobyt mafiánskeho bossa Žaluďa, keď ten v Poprade organizoval únos a vraždu popradského prednostu Okresného úradu a spolumajiteľa Tatravagónky Poprad, Ing. Vladimíra Bachledu.

P.S. Je známe, že sociopati, ako bol Mečiar, dokážu sami seba presvedčiť, že sú „niekto iný“. „Zabudnú“ svoju minulosť, aj hriech, a sami seba vidia za hrdinov, či obete. To je klinický príznak. Ale že nám celá „jediná spravodlivá“ žlťácka tlač utrpela dlhodobo týmto klinickým príznakom je prejavom vážneho morálneho zlyhania. Ťažko to už teraz budú naprávať, hoci niektorí sa už prebudili…

Ukážka z knihy „Mafia v Poprade“, ktorá práve vychádza.