Gustáv Murín

Dá sa tomuto „americkému snu“ veriť? Túto otázku si kladie nasledujúca úvaha:

Najhoršie na koniec?

   Všetky doteraz obvinenia médií musíme brať s rezervou, lebo o nich nerozhodol žiadny súd. Ale jeden súd s Andrejom Kiskom, ešte kým bol prezidentom, už prebehol.

Začnime tým, že Vysoké Tatry sú nepochybne lukratívna lokalita a rovnako lukratívne sú aj pozemky pod Tatrami. A je celkom logické, že sa tu pokúsilo popradské podsvetie „omočiť si zobáčik“ (ako sa hovorí vo filme „Krstný otec“). Koniec-koncov na rovnaký nápad prišla už odsúdená „pozemková mafia“ v Bratislave. Ide o pozemky, o ktoré dlhodobo nikto nejaví záujem a tak sa dajú (pri súhre s úplatnými úradníkmi) „uj..bať“, ako sa na zverejnenom videu s nám už známym Milanom Reichelom (?!) vyjadril zrejme hlavný aktér kauzy okolo podozrivého pozemku vo vlastníctve vtedy prezidenta Kisku. A je to pozoruhodný príbeh.

To viedlo k súdu, kde žalujúcim bol známy popradský zubár MUDr. Franc. Ten totiž s prekvapením zistil, že jeho pozemok bez akéhokoľvek varovania vlastní prezident tohto štátu! Súdne rozhodnutie bolo v prospech pôvodného majiteľa a Kiska pozemok stratil. Vzápätí nasadil masku „obete“… Andrej Kiska kúpu vysvetlil pred súdom slovami: „V tomto období sme s prvou manželkou zvažovali stavbu rodinného domu a videl som inzerát v Novom čase, že sa predávajú pozemky pod Tatrami“. Malo sa tak podľa Kisku stať niekedy v roku 1998 alebo v prvej polovici roka 1999. Jeho hovorca pre média spresnil, že inzerát vyšiel na titulnej strane daného denníka. Kiskom zverejnená stránka novín ukazuje, že inzerát vyšiel vo východoslovenskej verzii jedného z denníkov. Na súde tvrdil, že tzv. bieleho koňa, sprostredkovateľa cez ktorého sa pozemok dostal ku Kiskovi, nepoznal. Na súde sa preukázalo že sprostredkovateľ bol Kiskovým zamestnancom a aj s ďalšími účastníkmi prevodovej schémy uzatváral viacero obchodov, ktorých konečným vlastníkom bol Andrej Kiska. Bolo dokázané, že klamal ak sa tváril, že kšeftára s pozemkami nepoznal a naopak sa preukázalo, že sa poznajú dôverne, tykajú si a nekšeftovali tak s pozemkami po prvý krát. Takže súd prehral (Wikipédia): „Sudca Miroslav Radačovský vydal rozsudok v neprospech Kisku. Po tom, čo vyhlásil, že ak by on bol prezidentom republiky, odstúpil by a odišiel do Spojených štátov alebo do Izraela, bol vystavený obvineniam zo zaujatosti a rozhodol sa ukončiť sudcovskú kariéru.“

Mafia v Poprade, obálka knihy

Kiska a popradské podsvetie?

   Po rozsudku v neprospech A. Kisku sa začali osmeľovať aj ďalší poškodení v Poprade a okolí. Médiá logicky prepojili prezidenta tejto krajiny s tým najhorším, čo túto krajinu sužuje, podsvetím a v ňom usídlenou mafiou (Pravda): „Podľa informácií denníka Pravda sa vydržanie pozemkov malo diať bez toho, aby o tom pôvodný majitelia vedeli. Vydržiavanie mali robiť firmy, ktoré vlastnili ľudia blízki podsvetiu. V tom čase bol šéfom popradského podsvetia Ondrej Žemba, ktorý mal blízko k bossovi banskobystrického podsvetia Mikulášovi Černákovi a Milana Reichela, ktorý bol tiež spájaný s podsvetím.“

Podľa miestnych pozemky susediace cez cestu s Kiskovými vlastní Ondrej Žemba, ktorý bol v tom čase označovaný za popradského mafiánskeho bossa.

Prípad zubára Jána Franca nemusí byť ojedinelý a môže ich byť viac  (Parlamentné listy): „Firmy mali získavať pozemky pochybným vydržaním po podivných notárskych zápisniciach či prevodoch na katastri. V čase, keď Kiska mal získať tieto pozemky, bol vplyvným podnikateľom v nebankovom biznise, pričom podľa zdroja Pravdy každý, kto niečo v Poprade znamenal, veľmi dobre poznal skupinu ľudí, ktorá s vydržanými pozemkami obchodovala.“

O celý podozrivý kšeft s pozemkami sa začala zaujímať Polícia a skúma, či drobní vlastníci neboli poškodení (Pravda): „Po prípade pána Franca sa na NAKA obrátili viacerí ľudia s tým, že ich tiež obtiahli. Veď v tom čase neboli vo Veľkom Slavkove žiadne voľné pozemky s výhľadom na Tatry, všetko malo svojich vlastníkov. Išlo sa pochybnými vydržaniami pre vopred vybraných kupcov. Poškodení sa spamätali neskoro, ale podľa vzoru prípadu pána Franca majú možno ešte nejakú šancu.“

A Kiska sa do bahna tohto škandálu začínal zaplietať čím ďalej tým viac (Parlamentné listy): „K zverejneným informáciám sa nevyjadril a rovnako neodpovedal na otázku denníka, či vzhľadom na zverejnené skutočnosti plánuje podať demisiu. Svoju výpoveď podľa portálu niekoľkokrát zmenil. Kým v máji na súde tvrdil, že pozemok zubára mu ponúkol sprostredkovateľ firmy Stavrea počas dojednávania zmluvy na iný pozemok ešte v máji 1999, pričom vydržanie prebehlo až v júni toho roku, v diskusnej relácii, ktorá sa konala v nedeľu, uviedol už inú výpoveď.

Tam uviedol, že mu bol pozemok ponúknutý až po transakcií predchádzajúceho pozemku, ktorý kúpil od firmy Stavrea na stavbu domu. Rovnako uviedol, že o pozemku sa dozvedel z inzerátu, ktorý videl v Novom Čase, ale ani v jednom z výtlačkov sa takýto inzerát nenachádzal. Následne už neuviedol, v ktorých novinách daný inzerát videl.

Podľa informácií mal pred súdom zaprieť, že sa rodina zubára Franca poznala s jeho rodičmi, pričom ich mamy mali spoločne vyrastať. Keď mu Franc v roku 2015 napísal list, že sa dozvedel, že je majiteľom pozemku a zrejme sa niekde stala chyba, mal mu Kiska arogantne odpísať, že zubár je nedbalý vlastník a on daný pozemok postupom času aj tak vydržal. V televíznej debate však uviedol, že mu láskavo odpísal, ale list, ktorý Francovi poslal, poukazuje na prvú možnosť ako správnu.“

Porovnaním zmluvy a k nej prislúchajúcich dokumentov tak vyplynulo, že (Zemavek.sk): „Keďže prvú zmluvu so Stavrea podpísal Kiska 26. mája 1999, vyplývalo z toho, že Kiska si bol pozemok prezrieť ešte pred jeho zjavným odcudzením, ku ktorému prišlo vydržaním až v júni.“ Takto sa správa mafia, napríklad aj pri krádeži áut – kradne len to, čo ponúkne a niekto prejaví záujem. Z toho vyplynulo, že (Zemavek.sk): „Vyšetrovatelia z NAKA sa zaoberajú tak možným podvodom na Francovi, ako aj možnými ďalšími poškodenými. Preverujú sa aj výpovede na súde, ich korektnosť, respektíve možné krivé výpovede.“

Kiska o odstúpení z postu prezidenta zjavne ani nezauvažoval. Naopak ešte svoju „cestu k moci“ pritvrdil. A tiež tvrdo narazil…

Kiska v podsvetí naživo

   Zdalo sa, že celý prípad odznel a Kiska vyviazol ešte relatívne dobre. Rozsudok ho síce zbavil pozemku, ale netvrdilo sa v ňom, že konal so zlým úmyslom. Sudcu, ktorému sa pred vynesením rozsudku aj vyhrážali akýsi anonymovia, po spontánnom vyjadrení mimo súdnej siene, vyštvali zo sudcovského talára. Kiska ako prezident pozemok Dr. Francovi vrátil a vyhlásil, že od falošného predajcu bude chcieť späť vyplatené peniaze.

A teraz sa zamyslime:

Rodák z Popradu, kde takmer každý každého pozná, nevie navyše ako podnikateľ, kto tu šmelí s pozemkami?

Nie je mu čudná nápadne nízka, až smiešna cena?

On, ktorý podpísal toľko zmlúv, si práve túto neoveril?

Na tieto otázky by sme nepoznali odpovede, keby sa pán Kiska nevydal na cestu „k moci“. A tak niečo inak málo pre verejnosť zaujímavé sa stalo mediálnou rozbuškou. Vážnou ranou pre plánovaného lídra pôvodnej opozície s ambíciou byť premiérom sa stali tri videá, ktoré na záver predvolebnej kampane dostali nielen médiá, ale videli ho na sociálnych sieťach desaťtisíce potenciálnych voličov. A bol to šok.

V prvom sa hlavný dohadzovač „uj..aných“ pozemkov rozpráva s nám dobre známym Milanom Reichelom (magazin1.sk):

„Šuliga vo videu hovorí mafiánovi Reichelovi: ´Počúvaj mám taký problém s Kiskom.. Julo chodí po vyšetrovačkách. .. od vtedy ty, keď si pamätáš … na tu aféru, Klimek… vtedy predal Sirotskému, Sirotský Kiskovi pozemky, Kiska prehral súd, hej? Kiska proste kúpil osvedčené pozemky. On dobre vedel, že sú osvedčené a ukradnuté. Takže nejdem to dajak rozoberať, ale teraz bol naposledy Julo na výsluchu a tota mu vraví: Pripravte si advokáta. Budete obvinení aj so Šuligom. Mne toto stojí za to?

Reichel: ´Zadrž. Kiska vedel, že od Klimeka kupoval pozemky?´

Šuliga: ´Kiska kupoval od Klimeka pozemky.´

Reichel: ´…a vedel, že sú…?´

Šuliga: ´…a keď sú pozemky osvedčené, jasné, že sú ukradnuté alebo vzaté vlastníkom, ktorí nevedia o tom.´“

A obaja sa rozhorčujú nad tým, ako ich Kiska hodil cez palubu, keď sa podvod prevalil, a sám sa tvári ako neviniatko. Reichel tam hovorí (Plus 7 dní): „Ja mu zadarmo robím reklamu a ty somára. Ten je mazaný jak opica, od nich sa treba učiť“. Kiska, samozrejme, obsah videa poprel a oboch aktérov označil za „veľmi zlých a nedôveryhodných hercov“.

Kiska na súde ohľadne pozemku tvrdil, že pozemok kúpil na základe inzerátu v Novom čase za (neuveriteľných len!) 2 000 eur a hlavného kšeftára Šuligu nepoznal. Z druhého videa však vyplýva, že sa s ním pozná už takmer 20 rokov a na nahrávke sa nijako nebráni, ak ten hovorí, že v hre bol aj „biely kôň“, ktorého Kiska formálne vyzval, aby mu vrátil tých 2 000 eur. Šuliga na videu hovorí :„Či sú kradnuté alebo neukradnuté. Keď osvedčené, tak ukradnuté. Koľkí majú v Tatrách také pozemky, aj oveľa väčšie. Keby si nebol prezident, každý na to s*re, je tak?“, pričom Kiska proti takejto interpretácii vôbec nenamieta. Ako píše denník Pravda: „Najzaujímavejší je však samotný začiatok záznamu. Kiska sedí na káve s osobou, s ktorou si tyká a jej hlas sa podobá hlasu Michala Šuligu. Je to ten Šuliga, ktorý sa vo videu, zverejnenom minulý týždeň, rozprával s Milanom Reichelom o pozemkoch vo Veľkom Slavkove. Jeden vlastnil aj Kiska a na základe súdneho rozhodnutia ho musel vrátiť popradskému zubárovi Jánovi Francovi. Podľa tohto videa Kiska mal vedieť, že pozemok bol ´osvedčený´ – čiže ako trefne povedal Šuliga v rozhovore – ukradnutý.“

A podľa denníka (Pravda): „Kiska priznal, že sa so Šuligom stretol, sedeli v kaviarni a rozprávali sa. Potvrdil, že video je pravé, ale zostrihané. V najnovšej nahrávke sa Šuliga s Kiskom rozprávajú o nezrovnalostiach pri zmluvách. Z ich slov možno porozumieť, že Kiska mal niekde vypovedať, pravdepodobne na polícii, že zmluvy podpísal v inom čase, ako je uvedené na papieri.

Kiska potom s jemu oficiálne neznámym Šuligom rozoberá aj predvolebnú kampaň a sŕka pri tom kávičku a obhrýza keksík. Ako s kamošom.“

Na otázku médií už teda autentickosť video-dokumentu Kiska nepoprel, ale rozhorčil sa nad tým, že sa vôbec objavil a tvrdil, že mu „etickí hackeri“ pomohli vypátrať, že ho vraj šíri ktosi zo strany Smer-SD. Šiel podať aj Trestné oznámenie na políciu, dokonca vypovedal, ale s pozoruhodným právnym trikom. Údajne odhaleného poslanca Smer-SD sám nemenoval, lebo v tom prípade by ho dotyčný mohol spätne žalovať. Len podstrčil obálku s jeho menom vyšetrovateľovi (?!!), aby sa z možného krivého obvinenia vyzul.

Tretie video, so stále sa zhoršujúcou kvalitou ilegálneho nahrávania, bolo už posledným klincom do rakve reputácie predsedu vlastnej strany „Za ľudí“. S tým istým Šuligom preberá v akejsi kancelárii ako zamiesť pod koberec celú záležitosť s vrátením 2 000 eur od „bieleho koňa“. Jemu súdne neznámy Šuliga mu navrhuje, aby dotyčnému sám tie peniaze poslal a on mu ich obratom „akože“ vráti. Ale rozhodujúci je Kiskov povzdych, že mu práve pozemková kauza ničí dôveryhodnosť, pretože (a to hovorí úprimne) jeho finančné špekulácie vraj obyčajný občan ťažko pochopí, ale toto je tak rukolapné, že aj ten najjednoduchší občan pochopí, že sa Kiska zaplietol do niečoho nekalého. Zaujímavosťou bolo, že na YouTube bolo video spočiatku len pár hodín a potom sa tam objavil oznam: „Toto video už nie je k dispozícii, pretože účet YouTube, spojený s týmto účtom, bol ukončený.“ Vzápätí sa však objavilo znovu, ale už bez fotokópií ďalších zmlúv Kisku na iné „osvedčené“ pozemky. Médiá medzičasom informovali, že (Zemavek.sk): „Spolu išlo pre Kisku o 10 pozemkov so súhrnnou rozlohou asi 20-tisíc štvorcových metrov, čo je asi veľkosť troch futbalových ihrísk. Za Francov pozemok Kiska zaplatil oficiálne v prepočte 1 800 eur, aj keď jeho hodnota sa odhaduje na milión eur.“ Pri takej rozlohe aj laik ťažko uverí Kiskovmu tvrdeniu pred súdom, že mu išlo len o stavbu rodinného domu a žiadne developerské úmysly nemal. Najmä, keď v Centrálnom registri zmlúv od roku 2012 svieti jeho meno v kúpnej zmluve s Ministerstvom obrany na areál bývalých Duklianskych kasární v Poprade. V predmete kúpy za 1,5 milióna eur sú budovy, sklady či trafostanica. Prezidentská kancelária to potvrdila s tým, že Kiska tu mal záujem stavať rodinné domy. Akurát, že k tomuto jednoznačne developeskému plánu sa už nedostal. Na toto video už Kiska žiadne arogantne sebavedomé verejné vyhlásenie nemal. Pochopil, že sa znemožnil – vďaka priateľom z podsvetia…

Z uvedeného ale tiež vyplýva, že na súde o konkrétnom pozemku viacerí svedkovia v prospech Kisku klamali. To nenechal, po verejnej výzve iného sudcu, bývalý sudca Radačovský bez odpovede (FCB): „To, že sa niektoré osoby na zverejnených videách priznávajú, že na súde vypovedali neobjektívne, a teda že ´chceli pomôcť´ p. Kiskovi, nemení nič na tom, že ako sudca som vyhodnotil situáciu objektívne a spravodlivo, čoho dôkazom je to, že tento rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť. Pokiaľ by osoby, zverejnené na videonahrávkach, a osoby, ktoré sú tam spomínané, hovorili na súde to, čo hovoria teraz, samozrejme, zdôvodnenie rozsudku by bolo oveľa tvrdšie a možno pre niekoho až veľmi nepríjemné.“

Posledná obranná línia

   Celá aféra mala jednu zvláštnu črtu. Obvyklý mediálny lynč najagresívnejšej časti tlače, nazývanej tiež „žltá“ (podľa dávnejšieho amerického vzoru jednostranne zameraných a preto nedôveryhodných médií), sa nekonal. Obvykle v záujme boja proti korupcii a kriminálnym aktivitám verejných činiteľov tak pohotové a nekompromisné SME, týždeň, aktuality.sk, Denník N a Trend držali svorne bobríka mlčania. Naopak, poslanec Blaha upozorňuje (Zemavek.sk): „…celý škandál najskôr ututlávajú a potom zľahčujú. Penťáckej a eseťáckej tlači trvalo niekoľko hodín, kým túto bombu uverejnilo. A samozrejme – nechýba podrobná obhajoba Kisku.

   A to najlepšie – Denník N a Aktuality sa tento epochálny škandál, kedy video usvedčuje ex-prezidenta s kontaktov na mafiu, s ktorou páchal ťažké zlodejiny, snažia prekryť tým najbizarnejším spôsobom. Liberálne médiá, podržte sa, vyťahujú sexuálnu orientáciu predsedu vlády.

Akože-liberálni novinári odrazu idú diskreditovať politikov za to, že sú podľa nich homosexuáli. Toto by človek čakal od krajne-pravicových webov, ale ani tie takto hlboko neklesli…

Prekryť Kiskov škandál sa im týmto spôsobom nepodarí a sami sa nekonečne strápnili – Slovensko je prvá krajina, kde hon na gejov odštartovali liberálni novinári… Bardy sa stane hrdinom všetkých homofóbov…“

Po voľbách vo februári 2020 už ťažko odhadneme, do akej miery na voličov zapôsobili takéto emotívne kritiky. Ale fakt je, že Kiskova strana na jedno použitie s názvom „Za ľudí“ sa do parlamentu ledva-ledva dostala (len o 0,77% nad hranicu zvoliteľnosti). Zrútili sa tak velikášske plány, že Kiska bude viesť bývalú opozíciu do novej vlády, stane sa premiérom a ako opakovane sľuboval, „chopí sa moci“. Stal sa pravý opak. V tejto vabank-hre dosiahol takzvané Pyrrhovo víťazstvo, keď vlastne vzhľadom k velikášskym plánom prišiel o všetko – o privilégiá exprezidenta, o plánovanú politickú kariéru, aj o dobré meno. Vo vyjednávaní o zostavení novej vlády bol na chvoste záujmu ostatných troch strán. Ich predstavitelia si ho ledva všímali, tak to nakoniec vzdal a posielal na povolebné debaty za seba ako náhradníčku prebehlíčku od víťaznej strany OĽaNO, čo nie je najlepšia pozícia na rokovanie s budúcim premiérom, predsedom OĽaNO, však? A tak tento biznis-plán nevyšiel. Kiska v okamihu, keď sa na verejnosť dostal jeho pokus o daňový podvod, ešte ako prezident z paláca vykrikoval, že Slovensko je mafiánsky štát?! Mohlo to byť typické Freudovské „prerieknutie“. Možno niečo o tom ako funguje mafia v tomto štáte vedel. Kisku dobehla minulosť…

Ukážka z knihy „MAFIA V POPRADE“, ktorá práve vychádza.