Gustáv Murín

V 90-tych rokoch sa centrom mafiánskych aktivít stal hotel Gerlach, vlastnený rodinou kulturistu Milana Reichela. On sám tým dostal nelichotivú nálepku mafiánskeho bossa. Skutočný super-boss Černák sa u Reichela tak udomácnil, že sa tam rozhodol zaviesť svoje poriadky. Tie boli väčšinou spojené s vraždením.

Jozef Filip sa v hoteli u Reichela objavil v roku 1994. Býval tu dlhodobo za zvláštnych podmienok. S Reichelom sa totiž skamarátili, a tak mu napríklad pomáhal so stavbou plota okolo Reichelovej luxusnej chaty… Cez Reichela sa Filip zoznámil aj s Házym. Černák ho podozrieval, že ako údajný policajný informátor udal jeho mafiánskeho komplica Alojza Házyho. Jedného dňa totiž Házy s Filipom odišli spolu autom smerom na Banskú Bystricu, kde Filip z auta vystúpil. Házy pokračoval v ceste, lenže za Bystricou ho zatkli a posadili na základe skôr vyneseného rozsudku do väzenia. Vtedy už bol v policajnom pátraní a maskoval sa tým, že mal prefarbené vlasy. Kto iný, než Filip, teda mohol vedieť, kedy a kam ide, a ukázať na neho prstom?

Mafia v Poprade, obálka knihy

…Milan Reichel o násilnej smrti Filipa neskôr na súde vypovedal, že Jozefa Filipa spoznal pod menom Horák, keď býval niekoľko mesiacov v jeho hoteli. Neskôr ho Mikuláš Černák upozornil, že má vo svojej blízkosti nasadeného informátora, ktorý má na svedomí zatknutie ich komplica Házyho. Keď Reichel v septembri 1994 oslavoval v nočnom bare svoje narodeniny, zavítal tam aj Mikuláš Černák s niekoľkými kumpánmi a domáhal sa stretnutia s Filipom. Keďže mu Reichel odmietol vydať kľúče od chaty, kde sa mala táto osoba nachádzať, požiadal ho Mikuláš Černák, aby tam išiel spolu s ním. Tam sa s Jozefom Filipom stretli a vypili šampanské.

Potom Mikuláš Černák vraj Reichelovi povedal, že chce Filipa vystrašiť a on sa ku všetkému prizná. Na to nasadli všetci traja do auta a podľa slov Reichela nasledovali druhé osobné auto smerom na Liptovskú Tepličku. Po nejakom čase z auta vystúpili a išli do kopca lesným porastom do lesnej škôlky. Reichel uviedol, že Mikuláš Černák alebo jeho spoločník sa počas chôdze s poškodeným rozprávali, ale obsah rozhovoru nezachytil. Naopak, Kaštan si po rokoch pred súdom spomenul na Černákove slová Filipovi. Ako kráčali na improvizované popravisko, Filip spomenul, že mu veštica predpovedala život dlhý aspoň sedemdesiat rokov. Černák sa na to len zasmial a Filipa cynicky ubezpečil, že práve táto veštba sa mýlila. Pri vraždení sa Černák v takýchto „vtipoch“ priam vyžíval.

Na prvý pohľad to vyzerá nelogicky, aby sa niekto len tak nechal odviesť ako teľa na bitúnok. Černák to po rokoch vysvetľuje: „Jasne, že mu to bolo podozrivé, veď práve kvôli tomu mu namiešal M. Reichel rohypnol do pitia.“ To Reichel odmieta a považuje za Černákovu pomstu, že proti nemu po rokoch svedčí. Kvôli potvrdeniu svojej neviny je ochotný ísť aj na detektor lži…

Keď prišli na miesto, nachádzalo sa tam už niekoľko ľudí pri vykopanej jame. Tú si všimol aj Jozef Filip, a preto začal cúvať. V priebehu niekoľkých sekúnd potom priložil Černák k hlave Filipa zbraň a vystrelil. Podľa súdnej pitvy viedla strela spod ucha popri sánke dolu cez hrtan. Zasiahnutý vzápätí spadol časťou tela do vykopanej jamy. Nato vraj zaznel aj druhý výstrel a po ňom sa jeden zo zamestnancov Reichela, ktorý pracoval v hoteli ako kurič, rozbehol z tohto miesta činu preč. Černák sa otočil k Reichelovi a povedal mu: „Všetko najlepšie k narodeninám.“ Ale tiež dodal: „Spamätaj sa, vieš, ako to dneska chodí, môžeš ísť dole, ani nevieš, ako.“

Krvavé divadlo u Reichela

   V tej dobe už mal Černák dobre zavedenú partiu vrahov na objednávku. A Reichel už poznal, že sám rád a okázalo vraždí. Malo to byť ešte horšie, tentoraz splietol intrigu už aj na Reichela.

V marci 1997 prišiel na rad 32-ročný Slivenský. Mal byť spektakulárnym varovaním pre všetkých, čo by Černákovi chceli prekážať, či ho dokonca ohrozovať. A príkladom, ako sa vražda dáva všetkým na vedomie. Slivenský, bývalý policajt, sa z ochrancu zákona stal známou postavou podtatranských autičkárskych gangov. Mal totiž na polícii na starosti práve ich, a keďže ich viac chránil, ako naháňal, skončil vo väzbe a tým pádom aj v polícii.

…Milan Reichel si dobre pamätá večer, keď černákovci prišli náhle do jeho hotela a zháňali sa po Slivenskom. Vraj ho nemôžu zohnať. Černák požiadal Reichela, aby ho zavolal, ale ten to v zlom tušení odmietol. A opýtal sa, čo je také súrne. Černák na to, že chce dať Slivenskému pokutu za kšeft s alkoholom, ktorý nevyšiel. Černák totiž zohnal pre Slivenského kamión prázdnych fliaš, ktoré potom naplnili na čierno páleným alkoholom a o zisk sa podelili. Na druhý raz však Slivenský už Černáka obišiel a dohodol sa s majiteľom pálenice priamo. A tak ostal nový kamión prázdnych fliaš bez úžitku na krku Černákovi. Černák vyhlásil, že mu za to dá pokutu 250 tisíc korún (cca 8 300 eur). Reichel oponoval, že Slivenský aj tak nemá na takú veľkú pokutu, ale v tom sa zjavil Slivenský, a už tušil, že je zle. Na mieste ho černákovci zbili, pridali sa aj Mellovci. A odišli…

Prešlo ďalších pár dní a Oláh hlási Reichelovi, že černákovci sú zasa v hoteli. Vošli zadným schodiskom, aby ich nik nevidel. A vraj čakajú na poschodí. Tam Černák požiadal Reichela, aby zavolal Slivenského, ale ten to podľa vlastných slov odmietol. Tak to urobil Oláh, ktorý si myslel, že spor sa najlepšie urovná osobne. V podstate vylákal Slivenského, lebo volal z mobilu vedeného na hotel Gerlach, a Slivenskému povedal, že s ním potrebuje hovoriť Reichel. Na to sa Černák opýtal Oláha, kde by mohli byť so Slivenským nerušene, a ten ich zaviedol do suterénnej šatne pre čašníkov…

Chladnokrvný útok nožom, a teda fyzický kontakt s obeťou, si vyžaduje zvlášť beštiálnu povahu. Podľa svedkov naopak Černák Slivenskému zasadil tri rany spredu a päť zozadu. Nato bossov poskok Michal Csémi chytil zozadu silne krvácajúceho muža za vlasy a rezom vedeným cez hrdlo čin dokonal. Podľa súdneho patológa Slivenský svoj krutý koniec ešte vnímal. Černák sa údajne spolu s ostatnými dobre zabával na tom, ako Slivenskému umývali uši a „vyfešákovali“ hlavu na neskoršiu verejnú výstavu. Podľa prokuratúry odrezanej hlave Gustáva Slivenského priložil cigaretu k perám so slovami: „Nebude sa na mňa hnevať, lebo som mu dal aj zafajčiť.“

Podľa svedkov po vražde Černák nariadil svojmu poskokovi Surovému, aby hlavu niekam upratal, a potom sa bavil pohľadom na nešťastného štartéra, ako behá okolo hotela s hlavou v igelitke, až kým ju uložil pod schody. Odtiaľ ju zobral Ivan Mello a schoval do blízkeho potoka. Z domu zobral policajnú čiapku a na druhý deň vybral hlavu z potoka tak, že ju vytiahol z igelitky za vlasy.

…Reichel po rokoch spomína: „Až po dlhom čase mi došlo, že Černák ma úmyselne namočil do vraždy môjho kamaráta Gusta Slivenského. Toho kvôli zmarenému kšeftu chcel najskôr pokutovať, potom zbiť, ale nakoniec ho surovo zabili. A to v našom hoteli. Telo zabalili do posteľných prestieradiel s našou pečiatkou a vyviezli tak, že si na to Černák zobral moje auto. A ešte chcel, aby som šiel s ním!!“

…Po rokoch vypovedal svedok Šovčík, že v ten večer čakal na Ivana Mella v hoteli, kam šli na Černákov pokyn: „Keď prišiel (Mello), povedal, že Černák zabil Slivenského. Potom sme šli do bordelu a boli sme tam do rána. Na druhý deň šiel Mello domov po policajnú čiapku a vrátili sme sa do Popradu. Ivan z rieky vytiahol odrezanú hlavu Slivenského a položil ju na auto pred bytovku tam, kde to ukázal Černák.“

Bola to bytovka, kde do svojej násilnej smrti Slivenský býval. Černák najskôr chcel hlavu uložiť do telefónnej búdky niekde blízko pri policajnej stanici, ale toto sa im zdalo efektnejšie.

Černák sa mení

   Reichel bol pôvodne s Černákom jedna ruka, ale neskôr sa ho začal báť, lebo Černákova agresivita začala byť nevypočítateľná. Černák sa jednoducho už nevedel zmestiť do kože, keď sa pred oneskoreným zásahom štátu chválil Reichelovi, že „niet týždňa, aby som niekoho nezabil“. V takom stave sa zvykol „zašiť“ na hoteli u Reichela so slovami „Ja chcem mať kľud“. Na jeden, či dva dni o ňom nikto nevedel, z izby vychádzal len do posilňovne. A nabitú zbraň mal na nočnom stolíku vždy pripravenú. Po rokoch to Reichel komentoval: „Bola to časovaná bomba, o týchto veciach vedelo veľa ľudí a bola len otázka času, kedy to vyjde von.“

…Reichelovi časom došlo, že ho Černák ťahá do bahna najťažších zločinov. Vyvrcholilo to v prípade dvoch Juhoslovanov, kde chcel zase, aby bol Reichel pri ich zabití alebo únose. Plán na likvidáciu Juhoslovanov počítal už zasa s tým, že by ich zobrali do hotela Gerlach, tam omámili, vyviezli na opustené miesto a zlikvidovali. Boli to otec so synom zo Spišskej Novej Vsi, kde mal ten starší zmrzlináreň. Černák chcel Reichelovi nahovoriť, že práve títo dvaja mu usilujú o život, len netušil, že Reichel sa s nimi už pätnásť rokov pozná. Ten preto vražedný plán zbojkotoval. Vraždenia v hoteli už bolo dosť…

Kvôli tomu došlo aj ku krátkej hádke u Černáka v Banskej Bystrici, a Reichel s Oláhom sa zobrali preč. Len čo vyšli z Bystrice, volal Černák, aby sa vrátili. A už ich čakali traja. Černák vytiahol Oláha zo sedadla spolujazdca a sadol si namiesto neho. Oláh skončil na zadnom sedadle, z každej strany jeden černákovec. Keď sa Reichel spýtal, čo sa deje, Černák opáčil, že mu chce niečo ukázať. Vyšli do chatovej oblasti, kde míňali veľkú opustenú chatu a Černák chcel, aby tam na parkovisku zastavili. Ale Reichel už mal zlé tušenie, tak nezastavil, ale veľkou rýchlosťou na najbližšej križovatke auto stočil do protismeru a rovnako rýchlo vyšiel späť na hlavnú cestu. Po rokoch tvrdí, že pri najmenšom pohybe, keby Černáka siahal po zbrani, nasmeroval by auto tak, aby zahynuli všetci. A stalo sa niečo výnimočné, Černák to naoko vzdal.

Ukážka z knihy „Mafia v Poprade“, ktorá práve vychádza.