Gustáv Murín

Zajac a spol. ovládli SC PEN, mladého Šimečku tam mali len ako bábku, cez ktorú Zajac so Štrasserom dirigovali, čo sa im hodilo. V kontraste s tým ich moja aktivita v PEN agende a úspechy na medzinárodnej úrovni usvedčovali zo zneužitia značky PEN na ich osobné, či skupinové záujmy (mimochodom v rozpore s článkom č. 4 Charty PEN). Tak sa ma rozhodli zbaviť. Na Výbor už chodili len s cieľom vyštvať ma. Aby som to náhodou neprehliadol, pred jedným zasadnutím Výboru ma Štrasser odtiahol bokom a povedal: „Dostanem ťa z PEN, ty medzi nás nepatríš“. V tom druhom mal pravdu, nepatril som k nim a aj preto mu to prvé nevyšlo. Pred tým mi ale ešte stihol pred všetkými členmi Výboru povedať niečo, pri čom len zahanbene sklopili oči a tvárili sa nahluchlo. Keď som sa ohradil, že si ako tajomník plním len svoje povinnosti, Štrasser arogantne vyhlásil: „Aj Eichmann si len plnil povinnosti“. To už bolo priveľa. Prirovnávať PEN funkcionára, ktorý žiada, aby sa agenda PEN aj prakticky napĺňala, k nacistickému  zločincovi??! Kde boli hranice, za ktoré by nešiel tento literárny kádrovák, prezlečený z aktívneho komunistu na ešte aktívnejšieho anti-komunistu? Mne, ktorý som v žiadnej strane nikdy nebol, bude takáto kreatúra nasadzovať psiu hlavu? Veď verne slúžil komunistickému režimu (ktorý PEN zakázal) oslavnými textami, aj básňami, až si za to vyslúžil prezývku Častuškár. Na oslave 10. výročia SC PEN, ktorú som ako tajomník zorganizoval v Cafe Omama, som teda pre nich nečakane zložil funkciu a navrhol za seba Kolomana Bagalu. Zajacovým prejavom chystaná poprava sa teda nekonala, s týmto naozaj nepočítali. A odvtedy sa na Výbore neukázali…

Prišiel totiž rok 1998 a pán Zajac sa priam umeleckými saltami dostal tuším dva krát do parlamentu. Vždy sa zviezol na chrbtoch iných strán, tá jeho prepadla. Odrazu bola zaujímavejšia politika a to sa s ideálmi PEN naozaj nezlučuje. A tak na výročnom Valnom zhromaždení (VZ) SC PEN v roku 2000 nešťastný predseda Grendel navrhol rozpustenie SC PEN. Keďže Zajacovci na Výbor nechodili a on sa neodhodlal podľa Stanov ich nahradiť, Výbor bol permanentne dva roky uznášania neschopný! Chodil naň len Bagala a občas aj Grendel. Lenže rozpustenie organizácie VZ odmietlo. Nové voľby nič neriešili, lebo hrozilo, že do nich budú opäť automatický zvolení tí, čo o prácu pre PEN nemajú záujem. Z patovej situácie som navrhol riešenie, ktoré som poznal z PEN kongresov, na ktorých som sa od roku 1995 zúčastňoval – Searching committee, teda Výberovú komisiu, ktorá vyhľadá naozaj obetavých kandidátov. A Štrasser vtedy vyhlásil: „Keď si to navrhol, tak si to aj rob.“ Neskôr to oľutoval, ale to už bolo pre ich záujmy naozaj neskoro. Tak som bol právoplatne zvolený predsedom Výberovej komisie, ktorej členmi boli Hykisch a Mojík. Grendel s Bagalom sa tak tešili, ako sa zbavia zodpovednosti, že hneď odstúpili. Skôr však ušli a nedbali na moje upozornenia, že tak hrozí právne vákuum. Bagala mi ešte bokom „poradil“, aby som sa mesiac tváril, že zháňam nových kandidátov na členov Výboru, a potom nechal celý SC PEN v tichosti skončiť. To som odmietol.

Jediným následníkom sa tak stala fakticky Výberová komisia, ako v tej chvíli jediný právoplatne zvolený orgán SC PEN. Grendel s Bagalom vychádzali z premisy, že „nikto nechce pracovať v PEN“. Mýlili sa, nikto nechcel pracovať v PEN ovládanom Zajacovcami. Keďže sa vyparili ako teplý vzduch, našej komisii sa už do týždňa podarilo zložiť dočasný Výbor v zložení – Martin Kasarda, Tomáš Janovic, Ivan Mojík, Gustáv Murín a Václav Šuplata. Na prvej schôdzi tohto Výboru som bol podľa Stanov zvolený predsedom a Šuplata tajomníkom. Bolo to v poslednej chvíli, lebo sa blížil PEN kongres v Moskve, kde bol na programe aj zánik SC PEN pre dlhodobú nečinnosť spôsobenú Zajacovcami. Mali sme poloprázdnu pokladňu, ale obetoval som aj vlastné prostriedky, pretože som odchádzal s mandátom zachrániť PEN na Slovensku. Mimochodom, v kancelárii PEN som po predošlých predsedoch našiel meter vysokú kopu neotvorenej pošty…

Keďže vedenie PEN International poznalo moju prácu, ktorá nebola nečinnosťou predošlého Výboru prerušená, návrh na naše zrušenie z programu Valného zhromaždenia stiahlo pod prísľubom, že plne obnovíme činnosť a doplatíme príspevky do Londýna. Vracal som sa šťastný, že sa dobrá vec podarila. Doma ma však čakal šok – Zajacovci sa nezmierili s „prehrou“ a v ich mene obvolal istý pán všetkých členov dočasného Výboru, aby ich dôrazne varoval pred zachovaním PEN na Slovensku, keď ho nevedú tí „správni“. Na Kasardu to zaúčinkovalo tak, že vystúpil nielen z Výboru, ale aj PEN. Mojík zvládol ešte schôdzu, kde sme konštatovali záchranu SC PEN. Hneď na druhý deň však z Výboru ušiel, asi po ďalšom telefonáte. Pre zachovanie právnej kontinuity bolo nutné zvolať Mimoriadne Valné zhromaždenie (MVZ) a na to boli potrební minimálne traja členovia dočasného Výboru. Okrem Šuplatu a mňa, bol teda rozhodujúci postoj Tomáša Janovica. Ten prišiel na schôdzu Výboru a bez zaváhania (hoci aj on bol pod tlakom) podporil zvolanie MVZ. To sa uskutočnilo zakrátko za účasti Lajoša Grendela a ďalších zakladajúcich členov, ale aj nových, mladých. MVZ právoplatne zvolilo nový Výbor pod mojím vedením a činnosť sa konečne rozbehla v duchu misie PEN. Priebeh Mimoriadneho Valného zhromaždenia narušil len vpád Bagalu, ktorý prišiel vykrikovať, že nový Výbor nesmie preberať žiadne literárne aktivity, ktorých je autorom. To sme mu obratom sľúbili a on skleslo vypadol. Iste ho zaskočilo, že nový Výbor podporili svojou prítomnosťou na MVZ nielen Grendel, ale aj Bútora, Laco Szigeti a ďalší. Moc Zajacovskej kamarily skončila…

Obnovenie činnosti SC PEN

   Po depresii z predošlého bašovania Zajacovcov v SC PEN nastala po Mimoriadnom VZ eufória nových úloh a cieľov. V prvom rade začal pravidelne zasadať Výbor v zložení: J. Buzássy, I. Hochel, G. Murín, V. Šuplata a T. Janovic. Riešili sme tie najzákladnejšie, roky opomínané, nevyhnutnosti, akou bola aktualizácia Stanov, vytvorenie loga SC PEN (v autorstve talentovaného Janka Valtera), hlavičkový papier a pečiatka SC PEN, ale hlavne revitalizácia členskej základne, do ktorej sa odrazu hlásili noví a noví členovia. Kým Výbor sa schádzal raz do mesiaca a jeho body programu mali 15 až 20 praktických bodov, novozaložená Mediálna rada sa schádzala každý týždeň. Vďaka tomu sme zorganizovali prvú Tlačovú besedu s potešujúcou účasťou médií, na podnet J. Kuniaka vznikol tlačený Spravodaj SC PEN a správy o našej činnosti sa dostali do pravidelného spravodajstva médií. V Mediálnej rade najaktívnejšími boli František Palonder, Janko Valter, Ireney Baláž, Boris Švehlák, Jozef Banáš, Andrej Reiner, Viliam Jablonický a ďalší. Zaviedli sme dovtedy nevídané (a po nás už neopakované) pravidelné informovanie členov SC PEN tým, že dostávali poštou (neskôr elektronickou poštou) každú Zápisnicu z rokovania Výboru.

10. výročie PEN knižnice

Vypočítavať, čo všetko sme dokázali následne uskutočniť by už asi bolo na knihu – medzinárodné konferencie, aktívna účasť v komisiách, prehlásenia a rezolúcie k domácej problematike slobody slova a len ako perličku dokonca aj tenisový turnaj pre zástupcov médií. Spätne som sám prekvapený na čo všetko sme sa dokázali nadchnúť, ale nadchnúť aj iných. Nepochybne dodnes fungujúcim a najvýznamnejším činom bola založenie Celosvetovej PEN knižnice. Založená bola na môj podnet z celkom pragmatických dôvodov. Pri mojich stále častejších cestách (najmä kvôli zahraničným konferenciám WiPC, ale už aj Jazykovej komisie PEN) som bol často obdarovávaný knihami mojich zahraničných kolegov a kolegýň. Žiaľ, v mne nedostupných jazykoch. A keďže mi bolo ľúto tie knihy vyhodiť, napadlo mi, že by ich ocenili čitatelia, ktorí sa práve tie jazyky na Slovensku učia. Útočisko sme našli na príhovor priateľa Valéra Mikulu a vďaka ústretovosti pani riaditeľky Daniely Gondovej najskôr v Ústrednej knižnici Filozofickej fakulty UK. Ku kôpke mnou dodaných kníh som iniciatívne oslovil vtedy celý rad spriatelených diplomatov, hlavne Veľvyslancov a Veľvyslankyne (práve cez moju agendu v rámci WiPC, ale aj výmeny literárnych delegácií a účasť ich spisovateľov na našich akciách) a oni naozaj významne prispeli knižnými darmi z celého sveta. Kompletná história knižnice (aj s portrétmi aktuálnym členov SC PEN) sa dočkala aj brožovaného vydania v rozsahu 108 strán, najstručnejší prehľad má 12 strán.

Stručne o Celosvetovej PEN knižnici

   Poslaním tejto knižnice je získavať knihy v pôvodných jazykoch autorov z celého sveta. Tieto knihy slúžia primárne pre študentov cudzích jazykov a literatúry Univerzity Komenského v Bratislave, no knižnica je otvorená každému, kto si chce prečítať súčasných svetových autorov v ich pôvodnom jazyku.
Tieto vysoké ciele sme dosiahli vďaka širokej podpore našich kolegov, PEN centier a ďalších organizácií. Už za prvé dva roky sme nadviazali spoluprácu s PEN Centrami:
americkým, bulharským, českým, cyperským, maďarským, japonským, poľským, rakúskym, slovinským, škótskym, švédskym, švajčiarsko-talianskym a retrománskym, švajčiarsko-nemeckým, a individuálnymi darcami z Centier z Bangladéša, Nórska či Litvy. Ako významných donátorov môžeme zmieniť tiež nasledujúce zastupiteľské úrady a ich kultúrne inštitúty v Bratislave: veľvyslanectvá Českej republiky, Japonska, Španielska, Švajčiarska, USA, ale aj Bulharské kultúrne a informačné centrum, České centrum, Japonské spoločenstvo na Slovensku, Poľský inštitút, Ruský dom kultúry a vedy, ako aj ďalšie.
Ďalšími knižnými darmi prispeli tiež tieto inštitúcie a vydavateľstvá: Alfred A. Knopf, Inc. (New York, USA); Ferrar, Straus & Giroux, Inc. Book Publishers (New York, USA); Houghton Mifflin Co. (Boston, USA); HarperCollins Publishers (New York, USA); Random House (New York, USA); Abovo forlag (Koppang, Nórsko); The Pen-guin Group (London), Asociácia organizácií spisovateľov Slovenska, vydavateľstvo Mladé letá (Bratislava), Revue svetovej literatúry (Bratislava), vydavateľstvo SLOVART a ďalší. Treba dodať, že donáciu zo slávnych amerických vydavateľstiev vybavila manželka vtedajšieho amerického veľvyslanca, pani Barbaralee Diamonstein-Spielvogel, sama členka PEN.
Celosvetovú PEN knižnicu tiež osobne navštívili a obdarovali títo spisovatelia: Takeaki Hori (Japonsko), Prof. Andrew Wachtel (USA), Prof. Robert M. Davis (USA), Prof. Ronald Schleifer (USA), Prof. Christopher Merill (USA), Eugene Schoulgin (Nórsko), Pavel Verner (Česká republika), Alex Koenigsmark (Česká republika), Iva Pekárková (Česká re-publika), László Kúnos (Maďarsko), Helmuth Niederle (Rakúsko), Helmuth Stefan Milletich (Rakúsko), Zoltán Sumonyi-Papp (Maďarsko), István Kristó Nagy (Maďarsko), Katarzyną Boruń-Jagodzińska (Poľsko), Krzysztof Dorosz (Poľsko), Ivo Frbežar (Slovinsko), Peter Kuhar (Slovinsko), Kristin Dimitrova (Bulharsko), Vatjo Rakovski (Bulharsko) a Gueorgui Konstantinov (Bulharsko).

PEN Library, Israeli contribution

Dňa 23. 2. 2012 si z mojej iniciatívy a vďaka mojej niekoľkomesačnej príprave pripomenulo Slovenské PEN Centrum desať rokov fungovania úspešného medzinárodného projektu Celosvetovej PEN knižnice, ktorá slúži slovenským záujemcom o zahraničnú literatúru najmä z tvorby členov PEN International z celého sveta. Konkrétne ide už o viac ako 4 600 titulov v originálnych jazykoch autorov z 59-tich krajín.

Toto významné výročie našej práce korunovala slávnostná donácia viac ako 660 nových kníh z 39 krajín sveta vďaka aktívnej účasti 33 PEN Centier, 24 diplomatických misií na Slovensku a nášho Veľvyslanectva SR v Bielorusku. Tu je časť Tlačovej správy:

„Reprezentatívnu spoločnosť diplomatov, predstaviteľov Univerzitnej knižnice, rektora Univerzity Komenského prof. Karola Mičietu, zástupcov kultúrnych a spoločenských inštitúcií, členov PEN klubu a médií privítal na pôde Univerzitnej knižnice, kde Celosvetová PEN knižnica teraz sídli, zakladateľ Celosvetovej PEN knižnice, trojnásobný predseda a zároveň čestný predseda SC PEN pán Gustáv Murín. Ten v krátkosti zhrnul desaťročnú históriu projektu a za dosiahnuté úspechy poďakoval menovite pani Dr. Daniele Gondovej, riaditeľke Ústrednej knižnice FiF UK, kde bola Celosvetová PEN knižnica založená slávnostným ceremoniálom dňa 22. 2. 2002. Od roku 2005 knižnica sídli v Univerzitnej knižnici, kde získava stále viac čitateľov i pozornosti širokej verejnosti, za čo G. Murín poďakoval osobne prítomnému generálnemu riaditeľovi Tiborovi Trgiňovi, ako aj riaditeľovi Úseku knižničných činností Dr. Dušanovi Lechnerovi, ktorého tím (najmä pani Sylvia Uhliarová a pani Anna Mózerová) pripravili skutočne reprezentatívnu výstavku v danom roku darovaných kníh.

Prezentáciu týchto kníh začal svojím príhovorom Veľvyslanec Slovinska pán Stanislav Vidovič, ktorý zároveň predstavil prítomných zástupcov Slovinského PEN Centra Ivo Frbežara a Petra Kuhara. Vďaka spolupráci Veľvyslanectva a PEN Centra sa Slovinsko stalo hlavným donátorom tohtoročnej slávnosti.

Slávnosť mala mimoriadnu účasť Veľvyslancov a diplomatov z 21 krajín, najväčšiu na jednom literárnom podujatí, ktorým za osobnú podporu Gustáv Murín poďakoval v tomto poradí: Veľvyslanec Agim Isaku (Albánsko), Veľvyslanec Walter Lion (Belgicko), Charge d´Affair Margarita Ganeva (Bulharsko), Veľvyslanec Marios Kountourides (Cyprus), Radca Veľvyslanectva He Jun (Čína), Veľvyslanec Ihab Nasr (Egypt), Prvá tajomníčka Veľvyslanectva Henna Knuuttila (Fínsko), Veľvyslanec Nicolaos Kanellos (Grécko), Veľvyslanec Alexander Nalbandov (Gruzínsko), Charge d´Affair Tuga Tarle (Chorvátsko), Veľvyslanec Dr. Matheel D. Al-Sabti (Irak), Veľvyslanec Alexander Ben-Zvi (Izrael), Charge d´Affair Kathy Bunka (Kanada), Veľvyslankyňa Trine Skymeonen (Nórsko), Veľvyslanec Dr. Abdalrahman Bsaiso (Palestína), Veľvyslankyňa Radmila Hrustanovič (Srbsko), Veľvyslanec Dr. Markus Wuketich (Rakúsko), Veľvyslanec Florin Vodiţã (Rumunsko), kultúrny atašé Denis Arsenťjev (Rusko), Veľvyslankyňa Brunella Borzi Cornacchia (Taliansko) a Veľvyslanec Theodore Sedgwick (USA).

10th Anniversary, VIP guests

Spomedzi menovaných krátko prehovorili Charge d´Affair Bulharska Margarita Ganeva, Veľvyslanec Cypru Marios S. Kountourides, Radca Veľvyslanectva ČĽR He Jun, prvá tajomníčka Veľvyslanectva Fínska Henna Knuuttila, Veľvyslanec Gruzínska Alexander Nalbandov, Charge d´Affair Chorvátska Tuga Tarle, Veľvyslankyňa Talianska Brunella Borzi Cornacchia a Veľvyslanec USA Theodore Sedgwick.

Gustáv Murín predstavil aj rakúsku poetku Mariu Seisenbacher, ktorá zabezpečila rakúsku donáciu.

Na záver slávnosti prehovorila Veľvyslankyňa Turecka pani Gűlhan Ulutekin, keďže Veľvyslanectvo okrem klasickej donácie prispelo aj do zbierky slovacík novou knihou „Turci na Slovensku“.“

Išlo o najreprezentatívnejšie literárne podujatie v celej histórii Slovenskej republiky.

Spojenými silami zahraničných diplomatických misií na Slovensku a zahraničných PEN Centier tak čitatelia Celosvetovej PEN knižnice budú môcť siahnuť po najnovších dielach autorov z Albánska, Austrálie, Bieloruska, Bosny a Hercegoviny, Bulharska, Cypru, Číny, Egypta, Fínska, Francúzska, Gruzínska, Chorvátska, Indie, Indonézie, Izraela, Japonska, Jordánska, Kanady, Katalánska, Kolumbie, Litvy, Macedónska, Mexika, Nigérie, Nórska, Pakistanu, Palestíny, Poľska, Portugalska, Rakúska, Ruska, Slovinska, Srbska, Švajčiarska, Talianska, Tajvanu, Turecka, Ukrajiny, Veľkej Británie a vietnamských autorov v exile. Pozoruhodne veľký výber japonských kníh sme získali spoluprácou s japonskou komunitou na Slovensku, kedy svoje súkromné knižnice spojili v našej Celosvetovej PEN knižnici, aby si mohli takto jednotlivé knihy vzájomne požičiavať.

V roku 2006 bola za predsedníctva SC PEN Antona Hykischa táto knižnica premiestnená do novorekonštruovaných priestorov Univerzitnej knižnice, kde je k dispozícii čitateľom dodnes.

Gustáv Murín