Gustáv Murín

Už za komunistickej vlády ovládali slovenské podsvetie rodinné klany. Hlavne tie cigánske – napríklad piati bratia Suchánkovci, či Stojkovci…

Po roku 1989 sa od Čadce po Žilinu rozťahovali bratia Holáňovci.

Súbežne sa etabloval rodinný klan Mišenkovcov.

Oblasť hornej Nitry ovládli bratia Mellovci.

Tí prví ako príklad krátkodychosti mafiánskych kariér.

Tí druhí ako príklad rodinných sporov až po tragédiu.

Tí tretí ako príklad bratskej súdržnosti v páchaní zla.

Tieto tri príbehy sa prelínajú v zločinoch, ktoré páchali, a stoja za vyrozprávanie.

Peter Holáň – Gorilov brat na scéne

   Gorilovou smrťou sa teda skončilo len prvotné „rukolapné“ obdobie organizovaného zločinu v Žiline a okolí. Vlády sa tu ujal „Malý Fero“ Salinger, ktorý sa zameral na fakturačné podvody a likvidáciu vlastných bielych koní. Tí, čo prišli po ňom, už tak okázalo nevytŕčajú. Sú tým pádom tiež ťažšími terčmi pre svojich konkurentov i políciu. Zločin zvliekol boxerské rukavice bitkára Gorilu a navliekol si biele rukavičky…

Dňa 11. augusta 2002 asi o druhej hodine v noci spustili dvaja bývalí príslušníci 5. pluku špeciálneho určenia, Ivan Beňo a Peter Blažiček, v Žiline pred domom na Mierovej ulici paľbu na Milana P.. Padlo desať výstrelov, z ktorých až päť zasiahlo obeť útoku. Milan P. však napriek smrtiacej streľbe prežil. V opatere lekárov bol tri mesiace. Útok si objednal brat zavraždeného bossa Gorilu, Peter Holáň, v úmysle posilniť svoje postavenie v žilinskom podsvetí a zvýšiť svoje príjmy najmä z vyberania výpalného a z inej nelegálnej činnosti. Čin sa podarilo objasniť až o 15 rokov, keď pri inej trestnej činnosti zadržali niekdajšieho vojaka Petra Blažička. Ten v snahe vyhnúť sa trestu začal vypovedať.

Po tomto vražednom útoku sa Peter Holáň presunul do Bratislavy. Tu pôsobil v rámci organizovanej skupiny okolo Ivicu Toliča, ktorý u nás operoval asi 15 rokov a venoval sa hlavne výherným automatom. Peter Holáň bol jeho pravou rukou. Po úteku Toliča zo Slovenska, sa aj on vytratil. Zatkli ho v Rumunsku.

Mafiánske Bratstvá, obálka

O Petrovi Holáňovi by tak nebolo počuť, nebyť osudného 9. septembra 2004. V ten deň skončil pestrý život mafiánskeho podbossa Čongrádyho, prezývaného Čongi. Patril k zakladajúcim členom bandy sýkoriek ešte za prvého super-bossa Miroslava Sýkoru. Prežil jeho neslávny koniec, ale dostal sa do sporu s jeho nástupcom Róbertom Lališom, prezývaným Kýbel. Ako jediný si mu totiž dovolil odporovať a tiež sa začal pre Kýbla neprípustne ekonomicky osamostatňovať. Ale ako to u mafiánov býva, do poslednej chvíle netušil, že je na odstrel.

Toho 9. septembra 2004 krátko po 10.30 h práve vystupoval zo svojho opancierovaného Mercedesu pred obľúbenou pizzeriou na Pečnianskej ulici v bratislavskej Petržalke, keď naňho spustili paľbu dvaja útočníci maskovaní kuklami. Pri streľbe bol zranený do stehna aj jeho ochrankár Marek Ivančík. Tváre vrahov si vraj nezapamätal. Čongrádymu – v priamom prenose priemyselných kamier z blízkej benzínky – dávkou zo samopalu odstrelili kus hlavy. Posledný, s kým telefonoval, bol ďalší podboss v klane sýkoriek Ladislav Bališ, s ktorým sa mal v danej pizzerii stretnúť. To bola už štvrtá poprava v podsvetí (po Žaluďovi, Holubovi a Havašim), pri ktorej Bališ nepriamo asistoval. Na miesto popravy ho priam navigoval. Čongi totiž šiel najskôr do predajne Fiat, kde bola aj pizzéria a Lališ tam mal základňu. Ibaže na prahu vlastného domu sa nevraždí. Preto Bališ mobilom urgoval, aby Čongi prišiel na vopred vyhliadnuté miesto smrti v inej pizzerii…

Podľa vyšetrovateľa si vraždu Čongrádyho špinavú robotu objednal Miňajlenko u Beňu, ktorí zabezpečil ďalších chlapov a aj autá, komunikačnú techniku a zbrane. Policajti tvrdia, že na spoluprácu si najal Koperu, Smatanu a na skutku sa podieľal aj Holáň. Partia najskôr sledovala Čongrádyho zvyky a nakrúcala si jeho pohyb po hlavnom meste na kameru a potom už išli naisto.

Počas vyšetrovania tohto skutku vyšlo najavo, že partia chcela Čongrádyho odstrániť už v roku 1999 (viac v knihe „Mafiánsky gang Sýkorovcov“). V tomto prípade vyšetrovateľ obvinil Miňajlenka, Holáňa, Romana Jaďuďa a Dušana Šurinu. Posledných dvoch spomínaných sudca tiež vzal do väzby.

Vojna policajtov?

   Takýto medzititulok dal svojmu článku zjavne dobre informovaný investigatívny novinár Ivan Mego a vtedajší redaktor Plus 7 dní. Sú to tak prekvapujúce, až šokujúce informácie o vyšetrovaní, že stoja za priame odcitovanie:

„Čo sa deje v polícii a na prokuratúre, to sa možno iba dohadovať. Isté je, že nie všetko je s kostolným poriadkom. Ako inak si možno vysvetliť závažné prechmaty kompetentných v takom závažnom prípade, akým je brutálna poprava údajného bosa. Udalosti poukazujúce na sporný postup orgánov činných v trestnom konaní sa odohrali koncom minulého roka. Policajti vtedy zadržali – v celkom inej veci ako Čongrádyho vražda – Petra B., ktorý sa neskôr priznal k priamej účasti na Čongiho poprave. Petra B. si ´pod krídla´ zobrala istá policajná skupina, spísala výpoveď a rozbehla vyšetrovanie. To všetko v utajení, dokonca aj pred vyšetrovateľom a prokurátorom, ktorí na prípade Čongiho vraždy pracovali niekoľko rokov. Dôvod? ´Spôsob objasňovania závažných trestných činov prostredníctvom niektorých svedkov sa nám neosvedčil. Myslím, že ak svedok klame, už nie je použiteľný, a s tým sme sa museli vyrovnať aj v tomto prípade. Znamenalo to aj utajenie pred ľuďmi, ktorí na prípade dovtedy pracovali,´ dozvedeli sme sa od vysokopostaveného funkcionára. O novom svedkovi, ktorý podrobne opísal Čongrádyho popravu, sa zainteresovaní dozvedeli až vtedy, keď policajti šli zatýkať nových podozrivých. Vraždu má pod palcom nový vyšetrovateľ aj prokurátor. Oficiálnu výpoveď prísne stráženého svedka Petra B. naplánovali na decembrové dopoludnie minulého roka. Pod prísnou ochranou ho previezli do jednej z neoznačených policajných budov v Nitre, kde do detailov opísal prípravu i priebeh Čongrádyho popravy. Zatýkanie mužov, ktorých nový svedok označil, sa rozbehlo ešte počas výsluchu. V priebehu niekoľkých minút na rôznych miestach Slovenska skončila v putách štvorica mužov. Z Čongrádyho vraždy obvinili Sergeja Miňajlenka, Ivana Beňa, Vladimíra Smetanu a Petra Koperu“.

Tí praví vinníci

   Podľa tejto verzie si vraždu Čongiho objednali majitelia herní a automatov, Sergej Miňajlenka a Ivica Tolič, cez Ivana Beňa. Miňajlenka bol so zavraždeným bossom Miroslavom Sýkorom v jednej firme. Vraždu Čongrádyho si objednal preventívne, lebo sa dozvedel, že Čongi ho chce dať popraviť. To je verzia vyšetrovateľa. Tá však ignoruje fakt, že na rozdiel od super-bossa Kýbla, ktorý sa na mafiánskych popravách priamo podieľal, Čongi sa nikdy to takýchto krvavých činov nepúšťal a jeho doménov bola hospodárska kriminalita. Ďaleko pravdepodobnejšie teda je, že keď Kýbel rozhodol o likvidácii spurného a príliš samostatného pobočníka, využil na to Miňajlenka. Nebolo by to po prvý krát, veď Čongi poznal sýkorovské vražedné komando, aj ďalších členov bandy, takže by mu ich neohlásená prítomnosť v jeho blízkosti bola hneď podozrivá. Čongi beztak tušil, že je v ohrození a správne podozrieval Bališa, že o tom niečo vie. Podľa novinára Tótha tvrdil, že sa nechce obmedzovať a keď príde posledná hodinka, tak zoberie so sebou aspoň jedného útočníka. Ani to nestihol (aj o tom hovorí TV dokument, ktorý je súčasťou knihy „Mafiánsky gang Sýkorovcov“, TU je ukážka)…

Beňo, ako bývalý vojak Útvaru špeciálneho určenia v Žiline, robil ochrankára bossovi kysuckého podsvetia Milanovi Holáňovi, alias Gorile. Po jeho vražde, v novembri 1997 (kde zahynul aj Gorilov ochrankár, tiež bývalý vojak), Beňo prešiel do služieb Holáňovho brata v Bratislave. V hlavnom meste sa zoznámil so Sergejom Miňajlenkom a s Ivicom Toličom. Podľa výpovede Petra B. bol hlavným organizátorom Čongrádyho popravy – mal zabezpečiť autá, komunikačnú techniku a hlavne strelné zbrane. Útočníci boli traja: šofér a Vlado Smetana, čo strieľal na Čongiho, a Peter Kopera, čo strieľal na ochrankára. Na pravú chvíľu čakali v zadnej časti pick-upu. Keď Čongiho Mercedes zastavil, vybehli a strieľali jednotlivými ranami. Dokopy ho malo zasiahnuť dvadsaťštyri  rán. Zásah do hlavy bol hneď smrteľný…

Miesto likvidácie vybral Ivan Beňo. Stala sa ním pizzeria na Pečnianskej ulici v Bratislave, kam Čongi pravidelne chodieval. Do jedného z áut zaparkovaných pred pizzeriou nainštalovali kameru. Zo záznamov analyzovali Čongrádyho zvyky pri parkovaní, vystupovaní z auta a časy, keď podnik navštevuje. Po rozbore sa začali záverečné prípravy.

„Beňo ma zaviedol do bytu v Petržalke, vzdialeného asi päť minút od pizzerie, kde sme sa aj s Petrom Koperom a Vladimírom Smetanom ubytovali. Naplánovali sme akciu, rozdelili úlohy, a potom mi Beňo ukázal garáž, kde bola zaparkovaná Škoda Felicia pick-up, ktorú sme mali použiť pri akcii. Beňo tiež priniesol do bytu zbrane pre strelcov. Išlo o dva samopaly a dve pištole. V byte som sa venoval nácviku únikovej trasy z miesta činu, ktorú sme vyhodnotili ako najlepšiu.“

Na akciu trojica mužov nastúpila do zadného priestoru pick-upu a Ivan Beňo ich zaviezol k miestu popravy: „Ivan Beňo odišiel z auta pešo aj niekoľko sto metrov. Robil tam ‚oko‘ a mal dať pokyn na akciu. Dohodnuté a naplánované to bolo tak, že akcia bude len v prípade, že bude šoférovať Peter Čongrády… sledovaním sme zistili, že Čongrády na výjazdovú rampu pri pizzerii necúva, ale ide priamo, a keď otvorí dvere na aute, o ktorom sme vedeli, že je pancierové, má z pravej strany auto, pred sebou dvere a z ľavej strany by musel zoskočiť z rampy, takže nemá kam utiecť a je v podstate v pasci.“

Kvôli tejto podmienke museli útok viackrát na poslednú chvíľu odložiť, hoci strelci v pick-upe boli nachystaní. Až prišiel deviaty september 2004 a do telefónu Vladimíra Smetanu sa ozval pokyn: „Akcia!“

Peter B. opisuje „akciu“ takto: „Keď Čongrádyho mercedes zastavil, otvorili sme dvere na zadnom priestore pick-up-u a v poradí prví strelci a potom ja sme vybehli von. Ako strelec na Čongrádyho bol vybratý Vlado Smetana a strelec na ochrankára bol vybratý Peter Kopera a v tom poradí aj išli za svojím cieľom. Ja som naštartoval auto, v ktorom sme boli ukrytí. Celá akcia trvala pár sekúnd, počul som výstrely, ktoré padali rýchlymi, jednotlivými ranami, nie dávkou. Bolo ich do desať.“

Následne strelci nastúpili do auta, ktoré šoféroval Peter B. Viezli sa na dohodnuté miesto, kde ho mali zapáliť. Čongrádyho zasiahli do hlavy a rôznych častí tela, jeho ochrankára do ľavého stehna. Život mu zachránilo, že sa skryl za pancierované auto. Pri úniku strelcov paľbu neopätoval.

Sľúbená odmena vražednému komandu za akciu bola jeden milión korún, približne 33-tisíc eur na hlavu: „Po niekoľkých mesiacoch prišiel Ivan Beňo a doniesol mi v igelitke časť zo sľúbenej odmeny vo výške štyristotisíc korún a ďalšiu časť – 300-tisíc korún mi doniesol o niekoľko týždňov neskôr. K vyplateniu ostatných peňazí nikdy nedošlo.“ Petrovi B. vraj Sergej Miňajlenko namiesto toho ponúkol čiernu Škodu Superb, no nikdy ju na neho nenapísali. „Následne sme žili a venovali sa obvyklým veciam, ako keby sa nič nestalo.“

V tejto kauze zadržali v Rumunsku na úteku Petra Holáňa, brata černákovcami zavraždeného kysuckého bossa Gorilu. Posledné roky podnikal v Bratislave a bol spolumajiteľom herní a bezpečnostnej služby Gorila Security. Podiel mal aj v diskotéke Las Vegas, kde došlo v júli 2008 k streľbe, pri ktorej zahynul jeden muž. Strieľať mal jeho spoločník Chorvát Ivica Tolič. Po vražde Tolič ušiel do rodnej Bosny, kde ho zadržali a neskôr pustili na slobodu. O niekoľko dní sa oficiálne zabil pri autonehode. „K prázdnej truhle nepôjdem, na pohreb nepôjdem,“ reagoval Miňajlenko na informáciu o Toličovej smrti. Tolič mal mať v Bosne kontakty umožňujúce nafingovať jeho vlastnú smrť a potvrdiť ju i úradne. Podľa Ivana Mega z Plus 7 dní skutočná identita Ivicu Toliča zostáva záhadou. Mohlo dokonca ísť o vojnového zločinca Petara Stanisljeviča a ani jeho druhé meno nemuselo byť pravé.

Okresný súd Bratislava I. odsúdil Miňajlenka na 23 rokov, Holáňa na 18 rokov a Šurinu na 5 rokov. Jaďuď a Vladimír S. odišli od súdu oslobodení, prvý pre „zánik trestnosti“ a druhý pre nedostatok dôkazov. Tri najvyššie tresty z februára 2018 potvrdil v septembri toho istého roku aj Krajský súd v Bratislave.

Záverečná

   Medzičasom pribudla Petrovi Holáňovi ešte jedna mafiánska vražda. Spáchaná bola v júli 2002 v okrese Kysucké Nové Mesto. Terčom mal byť Milan P., ktorý Holáňovi konkuroval vo vyberaní výpalného a inej nelegálnej činnosti.

Pokyn na jeho likvidáciu dal Holáň nám už známemu niekdajšiemu príslušníkovi 5. pluku špeciálneho určenia v Žiline Ivanovi Beňovi. Zabezpečil mu aj dve pištole bez výrobného čísla. Na vraždu si mal Beňo podľa pokynu prizvať svojho kolegu z armády Petra Blažička. Dňa 11. augusta 2002 asi o druhej hodine v noci spustili pred domom na Mierovej ulici na Milana P. paľbu. Padlo desať výstrelov, z ktorých päť zasiahlo obeť útoku. Milan P. však napriek smrtiacej streľbe prežil. Vyviazol relatívne dobre, len s tromi mesiacmi liečby. Prípad zaspal na celé roky. Objasniť sa ho podarilo až keď pri inej trestnej činnosti zadržali niekdajšieho vojaka Petra Blažička. Ten v snahe vyhnúť sa trestu začal vypovedať.

Toto svedectvo zaručuje, že sa Peter Holáň spoza mreží tak skoro nedostane.

Tak skončila aj mafiánska kariéra bratov Holáňovcov…

(ukážka z novej knihy „Mafiánske bratstvá“)