Z USA k nám exportovali mnoho dobrého, aj zlého. Medzi to zlé patrí aj feminizmus, ktorý u nás „progresívne“ straší podnes. Zažil som to naživo na svojom prvom spisovateľskom pobyte za oceánom zvanom International Writers Program na University of Iowa.
Prednáška známej americkej feministky Glorie Steinem zaplnila jednu z najväčších sál univerzity v Iowe. To bola tá Glorie Steinem, čo robila najskôr zajačika v sexistickom časopise Playboy, ale keď pochopila, že takých zajačikov je nadmieru, ale pekných feministiek minimum, dala sa na feminizmus. Podľa pána Antona Kovaľčíka v článku „Momentky z dejín feminizmu“: „
K jej presláveným výrokom patrilo, že žene je muž dobrý, ako rybe bicykel (?!). Na jej prednášku ma upozornil Austrálčan Alan, keď sme v ten podvečer odchádzali z akejsi našej spisovateľskej besedy.
„Je to tu, v neďalekej hlavnej budove univerzity. Poď, to si nemôžeme nechať ujsť!“
Našli sme budovu aj sálu a náhle sa ocitli v mačkanici stoviek vopred nadšených poslucháčok, poslucháčov a poslucháčat. Skutočne tam niektorí prišli ešte dokonca aj s nemluvňatami. Bolo to takmer ako náboženská procesia. A my s Alanom uprostred tej tlačenice. Stáli sme proti sebe a horúčkovito sa dohadovali, či ostať alebo nie, keď vtom som periférne zachytil niečo, čo ma prinútilo reflexívne vystreliť akože vtipnú vetu:
„Haló, slečna vy ste príliš pekná na to, aby ste boli feministka!“
Počas môjho pobytu v Iowe som vystrieľal na všetky možné strany stovky vtipov. Vôbec som si nemyslel, že práve tento je najvtipnejší, ale čosi (volanie slobody slova?) ma primälo to vysloviť. Pritom som sa k tej slečne, čo sa davom prebíjala okolo nás, ani poriadne neotočil. Uvidel som totiž úkaz, ktorý ma dodnes privádza do údivu. Alan, keď to počul, pred mojimi očami sublimoval na dymovú clonu a vytratil sa bez pozdravu. Ten chlap skutočne ušiel a nechal ma tam napospas očakávateľnému lynču v réžii davu feministiek. Neostávalo, než sa pozrieť osudu priamo do očí.
Môj osud v tomto prípade vyzeral naozaj veľmi pekne a šancu na prežitie mi dávalo aj to, že okrem tejto devy si moju provokujúcu poznámku zjavne nikto nevšimol. A ani ona sa netvárila nepriateľsky, keď sa pristavila a s úsmevom opýtala:
„A ako viete, že som pekná a prečo by som nemala byť feministka?“
Niečo som koktal, nebola to práve brilantná reč. Ale kým som sa vykoktal, zistil som, že asi nebudem lynčovaný a že táto deva, hoci sa hlási k feminizmu, ma nemieni vydať feministickej pomste. Zistila, že patrím k tej bande divných tvorov, čo píšu, a zišli sa tu z celého sveta. Asi aj preto ma zobrala na milosť. Ponúkla, že so mnou dokonca urobí rozhovor. Pracovala totiž pre miestne rádio a práve sa chystala urobiť rozhovor s Gloriou Steinem. Narýchlo sme si vymenili telefónne čísla a ona zmizla v dave. Opustený Alanom, ale poučený Joan (tak sa volala tá deva) som si našiel jediné zostávajúce miesto v sále, svetlá zhasli, rozžiarili sa reflektory, na pódium vstúpila za burácavého potlesku Gloria Steinem a začala strieľať do publika ďaleko ostrejšie vtipy, než o aký som sa pokúsil ja. Počúval som, počúval a – zaspal. Nie po prvýkrát, takmer na všetkých literárnych čítaniach v Iowe sa mi podarilo zaspať. Asi preto, že som dovtedy v živote počul niekoho čítať nahlas len rozprávky na dobrú noc. A toto bola dosť mizerná rozprávka zložená z absurdných bonmotov. Veď aj preto sa mi veľmi dobre nespalo. Snívalo sa mi, že ma tie feministky predsa len dostali a na ich inkvizičnom súde nepomohlo ani obetavé svedectvo Joan. Naopak Alan, ten mi tam zavaril… Keď som sa zobudil, Gloria Steinem akurát odchádzala z pódia, ľudia vstávali a tlieskali. S úľavou som vydýchol, prežil som.
++++++++++ ...
Celá debata | RSS tejto debaty