Gustáv Murín

Už sme si povedali, že viacerí súčasní štátnici ignorujú históriu a na to doplácajú nielen oni, ale hlavne tí, ktorých takto hlúpo zavádzajú do jej trpkého opakovania.

Opakuje sa totiž príbeh II. svetovej vojny. Nemci mali také sofistikované zbrane, ako super-tank Tiger, že boli príliš drahé a tiež poruchové. Naopak Rusi produkovali jednoduché tanky T-34, ktoré tie nemecké pevnosti na pásoch jednoducho obišli.

Kto by nepoznal celosvetový úspech samopalov nazvaných podľa ich konštruktéra kalašnikovy. Ten úspech bola založený na nepredvídateľnom paradoxe – nedokonalosti tejto zbrane. Tým, že bola vyrábaná na množstvo a nie na kvalitu, jej súčiastky mali voľnosť, ktorá umožňovala ich funkčnosti aj v piesku, či blate. Naopak americkí žoldnieri mali vo Vietname super-kvalitné M-16, ktoré sa v podmienkach džungle zúfalo zasekávali. Bolo známe, že s desaťčlenného družstva v boji nestrieľali minimálne dvaja vojaci, lebo nemali ako. Nedokonalé kalašnikovy sa teda stali zbraňou bosonohých bojovníkov – a víťazili…

História sa opakuje

   A tak sa dnes tak vychvaľovaná „Železná kupola“ Izraela rozpadá na nedostatok drahých rakiet, čo by zostreľovali lacné iránske drony a rakety. Je to tým, že americké zbrojovky produkujú zbrane na kšeft, Rusi aj Iránci na boj. Tá druhá taktika víťazí.

Ako nedávno informoval americký vojenský časopis Military Watch (a naša žltá tlač zatajuje), izraelská armáda v južnom Libanone len za jeden deň stratila 21 vychvaľovaných tankov Merkava v dôsledku pascí nastražených libanonským hnutím „Hizballáh“. Viaceré správy potvrdzujú, že Hizballáh už zničil viac ako 100 pokročilých tankov Merkava za 15 dní. Tisíc dolárová protitanková strela premieňa šesťmiliónové obry na šrot. Nová izraelská agresia proti juhu Libanonu má dokonca opačný efekt. Namiesto pokoja pre ich vlastných obyvateľov pri libanonských hraniciach, ich teraz musia evakuovať z ich vlastných domovov. Nepochybne za to Satanjahuovi blahorečia…

USA posadnuté svetovládou rozšírili svoje vojenské základne po celom svete, ako vredy na tele Zeme. Lenže tým im vznikli neúmerne dlhé logistické trasy. A na nich sú zraniteľní. Ich desaťročia obávané lietadlové lode sa museli stiahnuť z blízkosti Iránu, pretože tak ako David porazil Goliáša strelou z obyčajného praku, aj Iránčania vypustili strely z moderného balistického praku a tak musela pýcha amerického militarizmu utiecť.

Rovnako je to s ich vychválenou výsadkovou loďou Tripoli,. Tá sa celý týždeň pechorila cez Atlantický oceán len aby dostala varovanie úderom balistických striel Iránu, takže sa dnes motá kdesi na juhu Indického oceánu. Lenže čo s tými tisíckami Rambov, čo má na palube? Tých treba bez úžitku kŕmiť a ten pretlak umelo vyvolaného adrenalínu v nich asi budú riešiť brómovým čajom? A ako dlho sa takto budú môcť motať tisíce kilometrov od krajiny, ktorú mali zastrašiť?

Ponaučenie

   Nie že by som mal v láske tureckého prezidenta Erdogana, ale povedal to aspoň jasne o Satanjahuovi: „Rád by som tiež všetkým pripomenul slová našich predkov: „Časy sa menia a moc sa mení.“ Tí, ktorí dnes narúšajú mier len preto, aby si predĺžili svoju politickú kariéru, nesmú zabúdať, že zajtra budú sami potrebovať mier, spravodlivosť a právo. História je plná nespočetných príkladov…“