Gustáv Murín

Pri všetkej hrôze z najnovších útokov v Bruseli, musíme triezvo hodnotiť situáciu, ak z nej chceme vyvodzovať nejaké závery. A triezvy pohľad nám hovorí, že pri všetkej zlobe nedokážu teroristi spôsobovať v Európe veľké škody. Počet ich obetí je na úrovni dennej úmrtnosti krajiny ako je Francúzsko, či Veľká Británia pri dopravných nehodách. A to nás predsa nešokuje. Dokonca ani nevyvoláva väčšiu pozornosť verejnosti.

Na Blízkom východe sú obete samovražedných útokov rádovo väčšie a odbije sa to v globálnych médiách jednou vetou. Teroristickými útokmi v Paríži boli svetové médiá zamesO masakrovaní Palestíncov pri brutálnych a na civilistov tnané dva týždne a opakovali o nich dokola aj najmenšien podrobnosti až tak, že im takmer celkom ušli horiace lesy Indonézie, kde boli v ohrození státisíce ľudí. cielených útokoch na ich „slobodných“ územiach sa nehovorí vôbec.

Tak o čo tu ide?

Správa ako zábava

   Ide o to, že v šírení teroru sú najväčšími, mohutnými spojencami teroristov globálne médiá. Ak by sa podarilo dosiahnuť (čo je práve v konzumnej spoločnosti paradoxne iluzórne), aby o teroristických útokoch v Európe nereferovali, alebo aspoň sa obmedzili na minimálne spravodajstvo – terorizmus by stratil zmysel! Jeho priamy efekt je totiž v rozsahu desiatok obetí, ale milióny sú obeťami následnej explózie „propagácie“ terorizmu, ktorá zachádza ďaleko za možnosti akýchkoľvek zlosynov. Takže ciele tých zlých napĺňajú preochotne a profesionálne zdatne tí dobrí. Robia to naschvál?

Určte nie. Tento paradox je zakľučovaný v novej podobe moderných globálnych médií, ktoré pomenoval teoretik Herbert Marshall McLuhan už koncom minulého storočia (M. McLuhan: Understanding Media. The Extention of Man, The MIT Press, Boston 1994). On prvý rozpoznal premenu „informácie“ na „zábavu“ a nazval to „infotaiment“. A zábava predáva! Z toho logicky vyplýva, že zábery skrvavených obetí na prednej strane novín predávajú viac, než ladné krivky nejakej zabudnuteľnej modelky. Tak globálne médiá (isteže nechtiac) napĺňajú ciele teroristov v šírení strachu ďaleko úspešnejšie, než by to dokázali teroristi sami.

A aby toho nebolo málo, naše Ministerstvo zahraničných vecí vydá prehlásenie podľa ktorého neodporúča cesty do Bruselu a ak už tam ste na vyhýbanie sa miestam, kde je veľa ľudí. A to je aká rada? Koľko je veľa – plný mestský autobus je veľa? Ľudia v kaviarni sú veľa? Ľudia v metre sú veľa? Znamená to vyhnúť sa pietnym miestam útokov, kam práve teraz chodia tisíce obyvateľov Bruselu? Toto má byť „boj proti terorizmu“ alebo vtip?

Príživníci na terore

   Vraj všetko zlé je na niečo dobré. Žiaľ, v prípade teroristických útokov tu máme celý zástup politikov, ktorí sa na nich ochotne priživia. Trump vykrikuje ako Mussollini, že treba mučiť vraj teroristov, v skutočnosti kohokoľvek (ani CIA nie je neomylná a čím menej je kontrolovaná, tým viac si tých „omylov“ dovolí). Teraz už pre niektorých blahodarný strach prináša aj zisky! Veď ako sa nabalili výrobcovia rôznych letiskových scannerov, o ktorých sa zistilo, že sú väčšinou nefunkčné! Koncom minulého roku náš minister obrany Glváč prišiel s osvieteneckou myšlienkou, že pošle do ulíc armádu, hoci nemá prečo. Stačí však slovíčko „čo keby“ a odrazu skúpe štátne rozpočty idú na také nadzbrojovanie, ktoré inak nemá obdoby. Smerujeme tak postupne a nenápadne k vzoru policajného štátu, čo vyhovuje niektorým v „jedinej demokratickej vláde“ na Blízkom východe, pretože nám následne budú predávať svoje „skúsenosti“, ale hlavne technológie, a dobre na tom zarobia. Práve dnes sme už v poludňajších správach vypočuli ako by nám takýto policajný štát mal byť vzorom v až absurdnej kontrole vlastných občanov. A tipujem, že aj v Mongolsku teraz zasadá nejaká Rada obrany štátu a vážne uvažuje na konštrukcii júrt odolných bombám. A tam kde je kšeft zo strachu, je teror v tichosti vítaný…

Je to to najväčšie zlo?

   Keď už vieme, prečo to globálne médiá robia, mohli by sme im to odpustiť pod jednou podmienkou – že by zároveň znovu a a znovu opakovali prečo tu máme teror. A to (česť výnimkám) nerobia! Neriešia sa tak príčiny terorizmu, ale jeho následky, čo riešenie odsúva do nekonečna a nahráva tým, čo po vzore amerických republikánov túžia využiť terorizmus na návrat totality pod demokratickým pláštikom (viď cenzúru, čo sa volá „politická korektnosť“).

Vedome a zámerne nepíšu o tom, že si napríklad Belgičania nechali do krajiny nasadiť migrantov, o ktorých nič nevedeli a ktorých je preto ťažké včas odhaliť a stíhať. A toto nebezpečie aj podľa analytikov podcenili. Súbežne s tým pani kancelárka Merkelová robí všetko preto, aby bola situácia s migrantami ešte horšia, keď ich chce rozosiať po celej Európe!

Nepíšu o tom, že vychvaľovaný model západnej civilizácie v jej konzumnej podobe stále viac sklamáva mladých ľudí, ktorí sa obracajú k novej (a veľmi nebezpečnej) viere v radikálne ideológie a riešenia.

A nepíšu o tom, že by sme tu terorizmus nikdy nemali, kedy USA (začal to „mierotvorca“ Kissinger) desaťročia nepodporovali štátny terorizmus na Blízkom východe (čo dnes to iste ľutujú), „nevyvážali demokraciu“ absurdným spôsobom (a dnes to už vedia) a keby už aj proti ich vôli nedochádzalo k masovému porušovaniu ľudských práv na už viac ako polstoročie nezákonne a proti vôli OSN okupovaných územiach.

Najväčšou zbraňou proti terorizmu je pravda o jeho príčinách a o jeho zámernej podpore aj tzv. dobrými (napríklad istým pánom Erdoganom a spol., ktorí ISIS vytvorili bezpečné zázemie). Pravda o pôvode terorizmu by bola cestou k jeho zániku. Kedy sa jej dočkáme?