Kniha „Mafiáni v Bratislave“, ktorá vychádza koncom tohto týždňa, prináša nové fakty z bratislavského podsvetia a dorozprávava príbehy jednotlivých mafiánskych bossov vďaka novým odhaleniam a súdom:
Mafiáni v Bratislave
Po rokoch vyšli najavo detaily mafiánskej popravy bossa sýkoriek Čongyho. Podľa tejto verzie (bolo ich viac) si vraždu Čongyho objednali majitelia herní a automatov, Sergej Miňajlenka a Ivica Tolič, cez Ivana Beňa. Miňajlenka bol so zavraždeným bosom Miroslavom Sýkorom v jednej firme. Vraždu Čongrádyho si objednal preventívne, lebo sa dozvedel, že Čongy ho chce dať popraviť.
Beňo, ako bývalý vojak Útvaru špeciálneho určenia v Žiline, robil ochrankára bossovi kysuckého podsvetia Milanovi Holáňovi, alias Gorile. Po jeho vražde v novembri 1997 (kde zahynul aj Gorilov ochrankár, tiež bývalý vojak), Beňo prešiel do služieb Holáňovho brata v Bratislave. V hlavnom meste sa zoznámil so Sergejom Miňajlenkom a s Ivicom Toličom. Podľa výpovede Petra B. bol hlavným organizátorom Čongrádyho popravy – mal zabezpečiť autá, komunikačnú techniku a hlavne strelné zbrane. Útočníci boli traja: šofér a Vlado Smetana, čo strieľal na Čongyho, a Peter Kopera, čo strieľal na ochrankára. Na pravú chvíľu čakali v zadnej časti pickupu. Keď Čongyho Mercedes zastavil, vybehli a strieľali jednotlivými ranami.
Prípravu tejto popravy opísal podrobne už zmienený utajený svedok Peter B.. Toho si vybral Ivan Beňo na likvidáciu Čongyho ako kamaráta zo strednej vojenskej školy: „Po tom, ako ma Ivan Beňo oslovil s touto vecou, oznámil mi, že strelcov dodá Ivica Tolič a my dvaja budeme robiť logistiku. Ja odveziem strelcov z miesta činu a Ivan bude robiť ‚oko‘. Ako strelci boli vybraní a Ivanom Beňom schválení Peter Kopera a Vlado Smetana, ktorí pracovali ako ochrankári Ivicu Toliča“.
Miesto likvidácie vybral Ivan Beňo. Stala sa ním pizzeria na Pečnianskej ulici v Bratislave, kam Čongy pravidelne chodieval. Do jedného z áut zaparkovaných pred pizzeriou nainštalovali kameru. Zo záznamov analyzovali Čongrádyho zvyky pri parkovaní, vystupovaní z auta a časy, kedy podnik navštevuje. Po rozbore sa začali záverečné prípravy.
„Beňo ma zaviedol do bytu v Petržalke vzdialeného asi päť minút od pizzerie, kde sme sa aj s Petrom Koperom a Vladimírom Smetanom ubytovali. Naplánovali sme akciu, rozdelili úlohy a potom mi Beňo ukázal garáž, kde bola zaparkovaná Škoda Felicia pick-up, ktorú sme mali použiť pri akcii. Beňo tiež priniesol do bytu zbrane pre strelcov. Išlo o dva samopaly a dve pištole. V byte som sa venoval nácviku únikovej trasy z miesta činu, ktorú sme vyhodnotili ako najlepšiu.“
Na akciu trojica mužov nastúpila do zadného priestoru pickupu a Ivan Beňo ich zaviezol k miestu popravy: „Ivan Beňo odišiel z auta pešo aj niekoľko sto metrov. Robil tam ‚oko‘ a mal dať pokyn na akciu. Dohodnuté a naplánované to bolo tak, že akcia bude len v prípade, že bude šoférovať Peter Čongrády… sledovaním sme zistili, že Čongrády na výjazdovú rampu pri pizzerii necúva, ale ide priamo, a keď otvorí dvere na aute, o ktorom sme vedeli, že je pancierové, má z pravej strany auto, pred sebou dvere a z ľavej strany by musel zoskočiť z rampy, takže nemá kam utiecť a je v podstate v pasci.“
Kvôli tejto podmienke museli útok viackrát na poslednú chvíľu odložiť, hoci strelci v pickupe boli nachystaní. Až prišiel deviaty september 2004 a do telefónu Vladimíra Smetanu sa ozval pokyn: „Akcia!“
Peter B. opisuje „akciu“ takto: „Keď Čongrádyho Mercedes zastavil, otvorili sme dvere na zadnom priestore pickupu a v poradí prví strelci a potom ja sme vybehli von. Ako strelec na Čongrádyho bol vybratý Vlado Smetana a strelec na ochrankára bol vybratý Peter Kopera a v tom poradí aj išli za svojím cieľom. Ja som naštartoval auto, v ktorom sme boli ukrytí. Celá akcia trvala pár sekúnd, počul som výstrely, ktoré padali rýchlymi, jednotlivými ranami, nie dávkou. Bolo ich do desať.“
Následne strelci nastúpili do auta, ktoré šoféroval Peter B. Viezli sa na dohodnuté miesto, kde ho mali zapáliť. Čongrádyho zasiahli do hlavy a rôznych častí tela, jeho ochrankára do ľavého stehna. Život mu zachránilo, že sa skryl za pancierované auto. Pri úniku strelcov paľbu neopätoval.
Sľúbená odmena vražednému komandu za akciu bola jeden milión korún, približne 33-tisíc eur, na hlavu: „Po niekoľkých mesiacoch prišiel Ivan Beňo a doniesol mi v igelitke časť zo sľúbenej odmeny vo výške štyristotisíc korún a ďalšiu časť – 300-tisíc korún mi doniesol o niekoľko týždňov neskôr. K vyplateniu ostatných peňazí nikdy nedošlo.“ Petrovi B. vraj Sergej Miňajlenko namiesto toho ponúkol čiernu Škodu Superb, no nikdy ju na neho nenapísali. „Následne sme žili a venovali sa obvyklým veciam, ako keby sa nič nestalo.“
Ešte iný variant
V priebehu vyšetrovania vyšlo najavo, že táto banda chcela Čongrádyho odstrániť už v roku 1999. Zistili si, že pravidelne navštevuje istý bar v hlavnom meste, a jeden z nich ho mal zastreliť pri odchode z baru. Druhý ho mal čakať na parkovisku na motorke a po úteku z miesta činu plánovali motocykel zapáliť. Na akciu vybrali Romana Jaďuďa a Dušana Šurinu. Jaďuďa priviezli na miesto činu ukradnutou Škodou Favorit. Ten si to na poslednú chvíľu rozmyslel a na odchode ich postihla smola. Mali s motorkou takú vážnu nehodu, že Šurinovi museli amputovať ruku a druhý utrpel ťažké zranenia. Počas dokumentovania nehody policajti u nich zadržali zbrane aj parochne, ktorými sa maskovali. V tomto prípade vyšetrovateľ obvinil Miňajlenka, Holáňa, Romana Jaďuďa a Dušana Šurinu. Posledných dvoch spomínaných sudca tiež vzal do väzby.
V tejto kauze zadržali v Rumunsku na úteku Petra Holáňa, brata černákovcami zavraždeného kysuckého bossa Gorilu. Posledné roky podnikal v Bratislave a bol spolumajiteľom herní a bezpečnostnej služby Gorila Security. Podiel mal aj v diskotéke Las Vegas, kde došlo v júli 2008 k streľbe, pri ktorej zahynul jeden muž. Strieľať mal jeho spoločník Chorvát Ivica T. (ten Tolič zapletený do vraždy Čongyho?). Po vražde ušiel do rodnej Bosny, kde ho zadržali a neskôr pustili na slobodu. O niekoľko dní sa oficiálne zabil pri autonehode. „K prázdnej truhle nepôjdem, na pohreb nepôjdem,“ reagoval Miňajlenko na informáciu o Toličovej smrti. Tolič mal mať v Bosne kontakty umožňujúce nafingovať jeho vlastnú smrť a potvrdiť ju i úradne. Podľa Ivana Mega z Plus 7 dní skutočná identita Ivicu Toliča zostáva záhadou. Mohlo dokonca ísť o vojnového zločinca. Podľa našich médií je už po smrti.
Viac v knihe „Mafiáni v Bratislave“.
Celá debata | RSS tejto debaty