Gustáv Murín

Postupne sme si prebrali znaky, príznaky aj prízraky najnovšej feministickej kampane a tá má už prvé obete.

Verejná poprava celebrity

   V týchto dňoch bol prakticky na hodinu vyhodený moderátor populárnej „Today show”, televízie NBC, Matt Lauer. Pôvodne najväčšia hviezda tejto televíznej stanice! V pondelok večer na neho napísala kolegyňa udanie a v stredu už bolo po jeho hviezdnej kariére. Keďže udanie tej kolegyne o „nevhodnom chovaní“ nebolo zverejnené, na lynč nachystané médiá sa pohotovo postarali o nasledujúce „argumenty“: Lauer za tento rok štyri krát niekoho spovedal vo svojej show na tému obťažovania a hoci chválil odhaľovačov, dovolil si aj smrteľný hriech – žartoval pri tom! On, ktorý bol platený za to, aby jeho show bola zábavná, na tú zábavu doplatil. A nepomohlo, že sa (tak ako kedysi pri komunistických čistkách) vehementne zaprisahával vernosťou feministickej ideológii. Asi naozaj ľahkovážne nečítal ich základné spisy, inak by vedel, že: „Vstúpiť do vzťahu s mužom, ktorý sa úplne a verejne vzdal svojej mužskej role, môže byť stále riskantné. Ale vzťah s mužom, ktorý prejavil čokoľvek menej, je samovražda“ (Ti-Grace Atkinsonová). Feministky, ako všetci „revolucionári“, sa berú smrteľne vážne. A humor je im automaticky odporný. Veď aj preto sa pustili u nás do pána Júliusa Satinského kvôli jeho poznámkach o „čučoriedkach“. Sám verejne povedal: „Keby mne buchol pod autom nejaký granát alebo by na mňa spáchal niekto atentát, bezpečne to budú feministky.“ Pritom on bol vzorom úcty k ženám, najmä tým starším, ale vedel decentne a chápavo komunikovať aj s tými mladšími. Na jeho šťastie zomrel skôr, než by mu naozaj citeľne ublížili. Ale hviezda NBC Lauer je už navždy odrovnaný, nech sa kajá po vzore obetí komunistických čistiek ako len chce. Kto mu dá teraz prácu, kto by si to trúfol? A presne v duchu obetí komunistických čistiek aj on narýchlo vyhlásil, že sa bude kajať do konca svojho života. A nie je jedinou obeťou tejto kampane, kde ide o to detronizovať, škandalizovať, ponížiť a existenčne zničiť tie najväčšie mužské celebrity nielen filmového priemyslu, show-biznisu ale aj politiky. Aby bolo jasné (tak ako u Stalina), že odteraz si už nikto nemôže cítiť istý pred takým smrtonosným útokom.

Papagáj volá – aj ja, aj ja, aj ja

   Ak si ešte stále myslíte, že sú nám tieto americké bizarnosti vzdialené, mýlite sa. Pred dvomi rokmi presne rovnako zo dňa na deň skončil skvelý mladý šéfredaktor jedného literárneho časopisu. Bol rozhľadený, aktívny, vzdelaný a pracovitý. V redakcii sedel len on a dve mladé redaktorky. A ako blesk z jasného neba jedna z nich (šedá nevýrazná myška) ho obvinila z „bossingu“. Márne sa rozhorčene ohradzoval, márne druhá kolegyňa vyvracala tieto obvinenia. Jeho ženská nadriadená ho vyhodila „na hodinu“. Dnes je to zlomený človek, pre literatúru, ktorú mu takto zhnusili, stratený. A tú kolegyňu, čo sa ho zastala, za pár mesiacov vyštvali tiež…

Máme aj my naše papagáje. Len čo začala uvedená feministická kampaň, ozval sa jeden novinársky trotl. Nemám na neho iné označenie a nie je ani isté, či je novinár. Naschvál ho nemenujem, pretože to je to, po čom túži. Začínal v nejakom internetovom portáli s názvom ako „Hnoj“ a hnojné boli aj jeho príspevky. S túžbou, aby sa o ňom vedelo, šíril smrad na všetky strany a nevyberavo napádal, na koho si len zmyslel. Teraz opäť pocítil svoju šancu a kdesi osočil známeho novinára Eugena Kordu – vraj sa k ženám správa hrubo. Eugen ešte pár dní pred tým na FCB-ooku žartoval, či sa tie absurdity dostanú aj k nám. A hneď to pocítil. A už sa, chlapec, kajá… Novinárska nula odrovnala zaslúžilého novinárskeho veterána. Jedným škrtom pera.

Ani naši skutoční novinári nechcú ostať pozadu. Redaktorka Slovenského rozhlasu pohotovo zaradila túto tému, do ktorej ale nezavolala ani jedného muža. Nemohli sa vyjadriť ani v ankete. Inak by sa asi dozvedela, že môžu byť aj falošné, či smiešne udania a to ona nechce. Takže sa dozvedáme „hrôzy“, že jej kamarátku pred rokmi masíroval masér a to tak, že to cítila tam, kde nemala. Ohradila sa, on sa ospravedlnil, ale to nestačí – mal sa zrejme rovno obesiť? Hoci u nás našťastie funguje rímske právo a aj špetka zdravého rozumu sa tu nájde, už vychádzajú celostránkové „odhalenia“. To najtrápnejšie sa týka istej Babky Kapitánky (nebudeme americkí, neuvedieme meno) a básnického národného umelca. O ňom môžem potvrdiť, že v časoch našej mladosti viedol celý kŕdeľ nádejných poetiek a zrejme sa našli aj také, ktoré sa mu za to odvďačili svojou mladosťou. Automaticky teda asi počítal s takou vďačnosťou aj u iných. A keď narazil, ospravedlnil sa. V prípade našej Babky Kapitánky je prinajmenšom tristné spomínať niekoho, kto už nie je nažive a nemôže sa brániť (urobila to jeho druhá žena). A celý jej príbeh je priam neuveriteľný – u básnika doma za prítomnosti jeho manželky vraj dotyčnú k čomusi nútil? Nedokázateľné, nechutné, trápne. Najmä, ak sa pozriete na fotografiu Babky Kapitánky musí byť každý súdny človek v rozpakoch, že sa taký umelec ulakomil na niečo takéto. Našťastie (všetka česť bulváru) citujú aj bardovho kolegu Ľuba Feldeka, ktorý nielen túto „aféru“ ale celú feministickú kampaň označil za smiešne. Chvalabohu, sme na Slovensku.

Farizeji

   Po vzore stalinských čistiek aj v USA sa perspektívne terče rýchlo ponáhľajú prekotne prisahať vernosť a oddanosť každej zvrátenosti, na ktorú si feministky spomenú. Tak bývalý viceprezident Biden začal na všetky strany vyhlasovať svoju podporu „hrdinkám“, čo prichádzajú z nedokázateľnými obvineniami po desaťročiach. A pritom to nie je tak dávno, čo on sám bol označený za obťažovateľa, keďže sa vo svojej haciende rád kúpal v bazéne nahý a tak chodil aj po dome, čo ženské príslušníčky štátnej ochranky znechucovalo.

A nezabúdajme na Angelinu Jolie! Celú svoju kariéru postavila na vystavovaní svojich vnád a teraz, keď ich už nemá, ide na pôde OSN volať po celosvetovom prenasledovaní tých, kto jej erotickým výzvam uverili?

Kto nebol v USA, alebo sa aspoň nepokúsil dozvedieť o Spojených štátoch viac, asi ani netuší, že v začiatkoch tohto super-štátu stáli anglickí puritáni a nemecky hovoriaci kalvíni. V oboch prípadoch išlo o fanatikov (čo zakazovali nosiť pestré oblečenie, či spievať nenáboženské piesne), ktorých mala Európa plné zuby a tak odišli budovať svoj „raj na zemi“ do Nového sveta za Atlantickým oceánom. A je jasným paradoxom, že táto puritánska spoločnosť bola dočasne prevalcovaná hnutím lásky (tej voľnej láske odzvonilo s logickým nástupom AIDS). Výsledkom je, že pred niekoľkými rokmi prenasledovali mladú švajčiarsku rodinu, pretože s malými deťmi prišli na verejnú pláž, ich detičky boli nahé a nadšení rodičia si ich fotili. Nakoniec táto rodina musela z USA ujsť. Boli totiž obvinení z detskej pornografie. Pritom USA produkujú nehatene najviac porna na svete.

A čo aféry pána Clintona? Tá s Lewinskou bola totiž už len „čerešničkou na torte“, ktorá by nikdy nevyšla najavo, keby si ako prezident netrúfol prísť z bláznivým nápadom zavrieť stovky vojenských základní USA v zahraničí a obmedziť tie domáce, ako zbytočné.  Hneď si „bdelí novinári“ spomenuli, že sa už ako guvernér správal ako kovboj, keď si nechal posielať pre vyhliadnutú neznámu ženu ochrankára. Presne to isté robil aj komunistický kat, ako šéf KGB, Berija.

A už notoricky „politicky nekorektný“ prezident Trump upozornil pohotovo na farizejstvo šéfov NBC, ktorí vyhodili svoju najväčšiu televíznu hviezdu, moderátora Lauera, zrejme tak prekotne rýchlo aj preto, že majú sami na hlave kopu masla…

Tak si to zhrňme:

Odsudky sa menia bez dôkazov automaticky na rozsudky

   Nedostatok dôkazov sa v tomto prípade nahrádza množstvom obvinení, ktoré sa nabaľuje v absurdnom tempe v priebehu niekoľkých dní. Čo je minimálne podozrivé. A médiá už vynášajú automaticky aj rozsudky. A presne ako v komunistických vyfabrikovaných procesoch sa aj v tomto prípade nájdu takí, ktorí v snahe uniknúť lynčovaniu sa „priznávajú“ k niečomu, čo buď nikdy neurobili, alebo čo nikomu nespôsobilo žiadnu reálnu ujmu. Lynč je americký vynález a feministky ho s obľubou používajú. A útočia na známych mužov, pretože inak by sa tá ich kampaň zlosti a nenávisti minula účinkom.

Nezabúdajme, že väčšina voličov v USA volila Trumpa na protest voči schválnostiam neo-liberalizmu ako je práve aj feministické harašenie a tak sa proti tejto najnovšej likvidačnej kampani zdvíha odpor. Najmä v prípade ultra-konzervatívneho senátora Moora. Keď tri firmy ohlásili, že sťahujú reklamy z televíznej show, kde si dovolili dať mu slovo (a čo ľudské právo na slobodu slova?), rozhorčení diváci na FCB-ooku likvidujú ich výrobky. A iná skupina aktivistov odhalila, že Washington Post, ktorý je hlavnou popravčou komorou celej kampane použil „svedectvo“ za to zaplatenej ženy. A keďže Moore v týchto dňoch kandiduje vrodnej  Alabame, iné médiá sa neštítili tvrdiť, že keby bol tento 70-ročný prísny konzervatívec zvolený, tak to ohrozí ďalšie ženy a deti (??!!). A keď sa ho zastala 92-ročná herečka, tak začali špekulovať, prečo už nie je mŕtva? Tu už nejde o ženy, ale o politický boj najšpinavšej podoby. A na to sa feministické kampane výborne hodia…

Aj triezve hlasy sú škandalizované

   Táto súčasná kampaň „harašenia“ je absurdne americká, pretože sa vymyká serióznemu a súdnemu súdnictvu a mení sa na komunistickú verziu vopred odsúdených. A k tomu sa paušálne pridávajú dokonca aj niektorí slovenskí novinári, ktorí šmahom ruky odsudzujú bez rozsudkov seriózneho súdu! A ak predsa len niekto ten mediálny lynč ustojí a ubráni sa na súde, nie je mediálne očistený, ale špinený naďalej. Máme aj u nás príklady. Keď sa niekto ubráni pred súdom voči obvineniam ohrdnutej manželky, ktorá sa evidentne chcela pomstiť, okamžite sa v našich novinách nájde „odborníčka“, ktorá tvrdí, že je to „zlá správa pre týrané ženy“. Áno, aj komunisti považovali súdy za zbytočné a strieľali vybrané obete hneď. Tu sú „odstreľované“ mediálne. A s nimi paušálne aj tí, čo volajú po zdravom rozume a proti okamžitým mediálnym popravám.

Aj absurdné obvinenia sa berú vážne

   Za Stalina zavreli úbohú sekretárku, ktorá na obálku akejsi úradnej zásielky urobila preklep a namiesto mesta Stalingrad, napísala Stalingad (teda po rusky „Stalin-had“). Rovnakú úroveň majú viaceré súčasné obvinenia z „harašenia“. Populárneho herca Kevina Spaceyho obvinil podpriemerný herec, že pred desaťročiami spolu u nich doma za prítomnosti otca „obťažovaného“ herca skúšali scénu, pri ktorej mal Spacey dotyčného naozaj podľa scenára obťažovať! A on si dovolil pri tej skúške položiť hereckej nule ruku na koleno?! No a teraz si na to spomenul, veď tých päť minút slávy za to asi stojí? Inokedy v bare pripitý Spacey sa mal lascívne pozerať na iného herca. Za takéto obvinenia talentovaného herca na vrcholu síl vymažú z dokončovaného filmu (presne to robili aj komunisti) a on sa naozaj zrútil tak, že dôsledne ostrakizovaný odišiel na liečenie.

Babka, čo obvinila slávneho herca Dustina Hoffmana, že ju pred polstoročím plesol po zadku (a v zápätí sa ospravedlnil a už to nikdy neskúsil, naopak, bol k nej podľa jej vlastných slov veľmi milý) o ňom vyhlásila: „Dustin je prasa, ale ja ho mám veľmi rada…“ Festival absurdity pokračuje…

Generalizácie na základe ojedinelých prípadov

   Tak ako komunisti štvali proti kapitalistom a „kulakom“ na základe vybraných ojedinelých  (alebo aj celkom vymyslených) príkladov, tak aj feministky s chuťou generalizujú. Od jednotlivých prípadov totiž potrebujú paušálne kriminalizovať každý kontakt muža a ženy.

Všetko je inak!

   Ako sme si už tento týždeň opakovane dokladovali – feministky za pomoci mediálneho lynču vyberajú známe osobnosti, aby potom s využitím zmanipulovaných štatistík tvrdli že „Všetci muži sú znásilňovači. A to je všetko, čo sú“ (Marylin Frenchová).

Andrea Dworkinová (vyslúžilá prostitútka) zatracuje manželstvo ako zámienku k znásilňovaniu a trvalému ponižovaniu žien. Manželstvo je podľa nej – žalár (?!).

Atkinsonová:  Muži sú “väznitelia” a “manželstvo je otrokárstvo”.

Catharine MacKinnonová, univerzitná profesorka práva, v knihe Only Words definuje znásilnenie ako stav, ktorý nastáva, kedykoľvek sa žena cíti nedobre. Kritiku tejto jej knihy charakterizovala tiež ako znásilnenie?!

A teraz fakty:

1. 2001 na Slovensku = 95 053 trestných činov : 169 znásilnení (teda 0,18%)
2. 2002             = 107 373 trestných činov : 171 znásilnení (teda 0,16%)

Na Slovensku vtedy bolo 2 766 940 žien. Podľa feministiek musíme nahlásené činy násobiťx10 a ak to urobíme a zahrnieme do toho čo i len pokus oň, tak to pripadá na každú 1618-tu ženu. Feministky preháňajú ešte dnes presne 323,6 krát.

Súčasná kampaň má vytvoriť dojem, že muži sú gorily z džungle, čo sa vrhajú na ženy v každej chvíli. A keďže toto sa evidentne nedeje, tak to zmenili na „bezkontaktné“ obťažovanie??? Pritom väčšina mladých žien pociťuje v týchto rokoch naopak pasivitu mužov, ktorí sa radšej do ničoho nepúšťajú, aby mali od feministických kravín pokoj.

To najdôležitejšie na záver

   Feministky vôbec nezastupujú Nie je pravda, že by feministky zastupovali ženy. Už v roku 2003 sa len štvrtina amerických žien pokladala za feministky. Je to zrejme tak aj pre takéto vyhlásenia ako v slovenskom časopise Aspekt: „…niektoré lesby tvrdili, že lesbicizmus je feminizmus v akcii a hlásali, že jediné pravé feministky sú tie, ktoré úplne odmietli vzťahy s opačným pohlavím. Takéto obracanie na pravú vieru očividne zapôsobilo na množstvo feministiek, aby sa stali lesbami z vlastného rozhodnutia…“

   Medzi úzkou klikou feministiek z povolania a ženami je asi taký vzťah ako medzi nacistami a Nemcami. Nemcom Hitler tiež sľúbil tisícročnú ríšu a po pár rokoch bolo Nemecko v ruinách. Podobne úzka klika komunistov ako profesionálnych revolucionárov sľubovala robotníkom raj na zemi. A potom títo robotníci zažili komunistické peklo.

  Väčšina žien feministky pasívne ignoruje. Ale to je málo, pretože obecne nevzdelaní politici sa naivne domnievajú, že keď budú v zákulisí presadzovať feministické totalitné zákony, tak si šplhnú u žien. Tak vznikajú reálne prekážky láske žien a mužov, na čo doplácajú jedni i druhí, ich rodiny a v konečnom dôsledku každý štát. Aj preto sa začína objavovať aktívne ženské hnutie proti totalitnej post-komunistickej ideológii feminizmu! Nazývajú ho „hrubým a odporným“ a „odcudzeným“ (to je obľúbený marxistický termín!) bežným ľuďom.

Feministky nenávidia lásku

   Ale niečo tie feministky predsa len dosiahli, o čom sa jednej z ich zakladateliek ani nesnívalo. Ich cieľom predsa je (potom, čo hnutie ovládli radikálne lesbičky) „šťastná spoločnosť bez mužov“ – a ako na to chcú ísť sa dočítate v tomto citáte z „diela“ Valerie Solanas (ide o atentátničku na Andyho Warhola a zakladateľku feministickej skupiny „na vymiškovanie mužov“ SCUM). Ide o „manifest“ preložený vďaka feministkám aj do češtiny:

„SCUM vtrhne do smíšených vztahů (muž-žena), ať budou kdekoli a rozmetá je. SCUM zabije všechny muže, kteří nebudou v Záloze SCUMu. Muži v Záloze SCUMu jsou ti, kdo horlivě pracují na svém sebezničení…“

Zdá sa vám to šialené? Asi áno, ale feministky sa poučili. Nezabíjajú mužov priamo, ako vyzývala Solanas. Hlavným orgánom pohlavia je predsa hlava! A touto kampaňou strachu, kedy aj obyčajný pohľad môže byť považovaný za „obťažovanie“, ony vymiškujú z hláv mužov akúkoľvek túžbu po žene. A milenci si raz budú k svojej láske pýtať povolenie od najbližšej uličnej feministickej komisárky ne-lásky. Ako za komunizmu…