Gustáv Murín

To, čo predvádza v týchto dňoch táto pani v kresle ministerky už nemá so serióznym a zodpovedným výkonom funkcie nič spoločné. Sama sa inštalovala do pozície politickej plienky, čo má zakryť všetko to, čo smrdí v celom systéme väzobného stíhania. Ten pod jej kuratelou nabral rozmery mučiaceho nástroja v príkrom rozpore so zásadami Európskej únie a princípmi právneho štátu.

Len si pripomeňme, že takéto zneužívanie právomoci verejného činiteľa jej umožnil vznik straničky na jedno použitie, ktorá je dnes už fakticky mimoparlamentnou bez šance na reinkarnáciu. Ona sama je tak ministerkou na jedno použitie a síce vybavenie beztrestnosti jej straníckemu  patrónovi. Veď odkedy je ministerkou spravodlivosti, práve tá spravodlivosť sa pán Kisku akosi netýka. A tomu bolo vznesené obvinenie už v decembri 2019! Preto sa drží pani Kolíková zuby-nechty v kresle ministerky?! A pre koalíciu „zmeny k zlu“ robí aj tú špinavú prácu, o ktorej ešte bude reč?

Navyše si pripomeňme, že ju spája s koalíciou zla aj to, že podobne ako Matovič, Kollár, či Sulík aj ona má maslo na hlave a v duchu slovenského porekadla „vodu káže a víno pije“. Ona bola predsa za ministerky Žitňanskej kolegyňou Jankovskej! A to nám chce nahovoriť, že bola hluchá a slepá k tomu, čo sa na ministerstve dialo? Veď by mala byť v kauze Jankovská minimálne svedkyňou, ak nie spoluobžalovanou, pretože ak o takých praktikách vedela a nenahlásila ich, tak je spoluzodpovedná!

Obalka knihy General Milan Lučanský

Väzba ako mučenie

   Za ministrovania Kolíkovej sa v minulom roku spustil princíp mučenia väzbou ako masovo používaný prostriedok. Názorným príkladom jeho obete je práve generál Lučanský.

Generál Lučanský by v právnom štáte nemal vôbec byť vo väzbe. Výpoveď jedného, či dvoch kajúcnikov vynútená práve nehumánnym spôsobom väzby a vzápätí po veľmi pravdepodobne krivom obvinení prepustených na slobodu, to predsa nie je dôvod na väzobné stíhanie! Pokiaľ je známe, okrem týchto udaní nepredložil vyšetrovateľ, plk. Mgr. Ľubomír Daňko, žiadny ďalší dôkaz. A naopak je známe, že môže ísť o zámerne klamlivé svedectvo. Na príklade „kajúcnika“ Krajčíka, ktorý „usvedčoval“ nitrianskeho krajského prokurátora na penzii JUDr. Jozefa Mamráka, na to upozornil v odbornej tlači JUDr. Peter Šamko, sudca Krajského súdu v Bratislave.

Navyše, ak malo ísť o skutky, ktoré sa udiali pred rokmi a teda domnelý vinník nemal, už mimo funkcie, čo a ako mariť! Veď na túto do očí bijúcu nezrovnalosť upozornil za koaličnú stranu SAS aj župan Juraj Droba.

Úteková väzba u generála Lučanského, ktorý sa dobrovoľne vrátil z dovolenky v Chorvátsku, je rovnako absurdná.

Navyše generál Lučanský bol opakovane napádaný žltou tlačou pre svoje majetkové pomery a tak ich mal veľmi dobre zdokumentované, čo nedokázali vyvrátiť. Rovnako sa preukázal pri kandidatúre na prezidenta PZ SR, kde uspel. A mal za sebou najvyššiu bezpečnostnú previerku, ktorá žiadne pochybenia nezistila!

Napriek tomu všetkému zlyhaniu vyšetrovateľa prísť so serióznym dôkazom podporujúcim tieto obvinenia, dozorujúci prokurátor podal návrh na väzobné stíhanie a tento návrh sudca odobril?! Čiže prvý neodviedol solídnu prácu, druhý robil nadprácu a tretí si netrúfol voči tejto svojvôli odporovať?! Ako by mohol, keď tu máme najagilnejšieho kolaboranta zločinne konajúceho Matovičovho režimu, pána Mazáka (mimochodom, obhajcu pozemkového podvodníka Kisku), ktorý ako šéf Súdnej rady SR hyperiniciatívne navrhol spolu s predsedom Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) Jánom Hrubalom disciplinárne stíhanie sudcu ŠTS Michala Trubana. Dôvodom bolo rozhodovanie sudcu vo obvineného Norberta Bödöra, ktorého nezobral do väzby, čím ju oddialil len o pár dní. Zato obaja proaktívni predstavitelia Matovičovho režimu v našom súdnictve navrhli extrémny trest, aby Trubana preložili na súd nižšieho stupňa. Len pripomeňme (ako v prípade Kolíkovej), že Hrubala celé roky pracoval pod Trubanom a takto sa ako čerstvo politicky zvolený nový predseda ŠTS „odvďačil“ svojmu dlhoročnému nadriadenému. A odrazu (ako v mnohých iných prípadoch) už nezávislosť právomoci sudcu rozhodovať neplatí? Ale naopak, ako sa v týchto dňoch nechal počuť ten istý pán Mazák – platí, ak dobre slúži! A pán Mazák to dokladuje práve na neobhájiteľnom rozhodnutí o väzbe generála Lučanského. Mohol by to byť ten Mazák, čo vraj bol aj právnym architektom prvej pyramídovej nebankovej spoločnosti v Košiciach s názvom SAS, do ktorej vložil 1 milión korún a tri dni pred jej krachom si vybral 48 miliónov korún? Tomáš Janovic raz napísal: „Ruka ruku myje, v každej dobe / najmä, keď špinavé sú obe“…

Nezabúdajme tiež, že za ministerky Kolíkovej prestala platiť prezumpcia neviny, jeden z pilierov demokratického právneho systému. Už spôsob nie zatýkania, ale doslova odvlečenia obvinených je v rozpore s týmto princípom. Horliví služobníci tohto zločinného režimu to robia v skorých ranných hodinách, zoženú si k tomu novinárov, obvineného vlečú v putách, hoci sa nevzpiera, ani neuteká, a k tomu si ešte pre väčší efekt privolajú helikoptéru, ktorá vrčí nad celou tou zastrašovacou scénou naozaj len na zdôraznenie policajného teroru bez hraníc. Márne generál Gašpar sám šiel na Políciu a podal Trestné oznámenie na svojho údajného udavača. Prosté predvolanie by bolo málo efektné a pre žltú tlač je dobré podhodiť ďalšiu obeť tohto zločinného režimu aj na zastrašenie ďalších.

A nad týmto všetkým drží ochrannú ruku ministerka na jedno použitie.

Koniec právneho štátu?

  Ministerka Kolíková je inštrumentátorom rozkladu právnych istôt v tomto štáte nielen v prípade generála Lučanského, ale vo veľkom (viď škandalózna zmena Ústavy). Jej konanie priam volá po zásahu Výboru Rady Európy na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania.

O tom, že väzba sa za ministerky Kolíkovej stala mučiacim nástrojom už vypovedá nielen rodina tragicky zosnulého generála Lučanského, ale aj rodina generála Gašpara.

Ku klasickým mučiacim nástrojom patrí nielen nezmyselne uvalená väzba, ale aj to, že sa v nej nevykonávajú žiadne vyšetrovacie úkony, na ktoré je väzobne stíhaná osoba pripravená. Nechajú ho/ju jednoducho „vykvasiť“ v hneve, že sa nič nedeje. A práve frustrácia osoby, ktorá je o nespravodlivosti svojej väzby presvedčená, sa potom dá tiež využiť na vyprovokovanie incidentu s krvavými následkami, ako to naznačuje prípad brutálnej smrti generála Lučanského. Veď by to nebolo po prvý krát, čo po nástupe zločinnej Matovičovej vlády dozorcovia zmlátili väzňa.

Zároveň s tým sú samotné podmienky väzby trestom! Len malým príkladom bezcitnosti väzniteľov je to, že generálovi Lučanskému odmietli odovzdať list s obrázkom od dcérky, a ani balík od rodiny. Držali ho zámerne ďaleko od rodiny, aj od právneho zástupcu (preto ho JUDr. Mišíková nemohla zastupovať). Vyšetrovateľ a dozorujúci prokurátor sú priamo zodpovední zato, že takto väzobne stíhaným sú odopierané nielen návštevy, ale aj púhe telefonáty. Všetko je to zamerané na psychické mučenie vopred vybraných obetí. Z tejto svojvôle Matovičovho zločinného režimu ide naozaj strach. Veď on sám je bezcitným sociopatom, ktorý uroní slzu len nad sebou samým. Za to všetko je zodpovedný nielen on, ale aj tí, č mu slúžia na čele s Kolíkovou. Doslova sa tak vyžívajú v cynických aktoch politickej svojvôle – minister obrany a arogancie je toho názorným príkladom, ako na to upozornil politický komentátor Dag Daniš. Matovičov zločinný režim vypustil z fľaše džina zla protiprávnej svojvôle a následky sú aj v takých aktoch neľudskosti, že ku generálovi Lučanskému vraj nepustili ani kňaza, ktorý mu chcel dať posledné pomazanie. Zadržiavanie listov praktikovala už komunistická moc (ako vzor tejto Matovičovej), ale aspoň pred týmto posledným úkonom pred smrťou mala úctu. Prisluhovači ministerky Kolíkovej nie, naopak. Povzbudilo ich to, že nebol odvolaný riaditeľ väzobnej väznice v Prešove a neboli mimo služby postavení tí štyria dozorcovia, ktorí sú podozriví, že dobili generála Lučanského na smrť. Dávno mali vypovedať pred inšpekciou a sami sa prihlásiť, ako ich k tomu vyzval ich dlhoročný kolega vo vysokej funkcii, plk. v.v. Mužík. Rovnako sa môžu len smiať z toho, že najvyšší šéf ZVJS, generál Ivan, vraj „vyvodil osobnú zodpovednosť“ a odstúpil, pričom ten len plynulo prešiel do dôchodku. Tak sa rozhodli pre protiútok a podali Trestné oznámenie na Žitného, Fľašíka a aj ich vlastného dlhoročného kolegu plk. v.v. Mužíka?! Tí traja totiž v posledných dňoch usvedčovali Kolíkovú z klamstiev, kedy menila svoje oficiálne vyjadrenia ku krutej smrti generála Lučanského aj pod ich vplyvom doslova zo dňa na deň.

Veci došli tak ďaleko, že už aj hlásateľ „zmeny“ Arpád Soltész pripomenul Kolíkovej, že za jej ministrovania sa Matovičov režim dostal na úroveň Mečiarovho (smrť Roberta Remiáša) a Ficovho (smrť Kuciaka a jeho snúbenice). A vyzval ju, aby z princípu nezvládnutia funkcie, či skôr jej zneužitia, odstúpila. Dokonca celá vláda, pretože „reagujú na vzniknutú krízu s rovnakou aroganciou a nedostatkom sebareflexie“, ako už spomínané dva režimy.

Každá politická kamarila, ktorá prekročí hranicu smrti, má len dve možnosti: buď sa dobrovoľne stiahne a pokúsi sa uzmieriť obyvateľstvo s vlastnými zlo-činmi alebo sa pokúsi naopak umlčať všetkých aj vlastné svedomie ešte brutálnejším konaním…

Generála Gašpara pred mesiacom o piatej ráno previezli šupom z Bratislavy do väzobnej väznice v Prešove. Prečo o takej nezmyselnej hodine? No aby si dobre zapamätal, že je v ich rukách vydaný napospas akejkoľvek zlovôli – napríklad nielen nezmyselne rannému prevozu, ale môžu použiť aj to, že po celý čas prevozu bude v putách so zakrytými očami a slúchadlami na ušiach pre jeho absolútnu izoláciu. A urobili to títo Kolíkovej podriadení dokonca aj v rozpore s rozhodnutím súdu! Ten odkaz je snáď jasný nielen generálovi Gašparovi, ale všetkým občanom tejto krajiny…