Gustáv Murín

Po Nežnej revolúcii v roku 1989 preniklo do slovenského podsvetia pozoruhodné množstvo mafiánskych bratov: Adamčovci, Boržovci, Černákovci, Danišovci, Deákovci, Diničovci, Imriškovci, Jakšíkovci, Holáňovci, Holubovci, Chromiakovci, Mellovci, Minárovci, Okoličányovci, Pápayovci, Raiszovci, Salingerovci, Štefaňákovci, Šuhajdovci, Takáčovci a aj Mellovci. Ale len príbeh Mellovcov trvá do dnešných dní…

Mello na úteku

   Ako je už u nás tradíciou, najväčší mafiáni neutekajú o dušu spasenú, keď po nich zatúži polícia. Len tak trochu, mierne pridajú do kroku, aby sa s tými policajtmi so zatykačom náhodou nezrazili. Lebo taký slovenský policajt so zatykačom akoby oslepol. Aj do kanála by chudák pre tú slepotu mohol padnúť, ale zatknúť hľadaného bossa Mella bolo nad ich sily.

Podľa niektorých správ Mello včas vycítil, že sa chystá jeho zatknutie. Utajený pracovník polície, povedzme operatívec v civile, mal na zatknutie pripraviť pôdu. Kontaktoval Mella a dohodol si s ním schôdzku. Ale pasca sklapla naprázdno. Mellova mafiánska základňa Prievidza, nie je také veľké mesto, aby v ňom domáci nepoznali, že sa niečo nezvyklé chystá. „Čo sa vtedy stalo? V podstate len toľko, že Mello nie je padnutý na hlavu. Jednoducho pred stretnutím s operatívcom pre istotu obchádzal mesto a zistil, že sa po ňom pohybuje celkom slušný počet áut s nepriehľadnými sklami a cudzími evidenčnými číslami. Došlo mu, že už nepôjde o priateľský rozhovor a ušiel.“ Takto to opísal nemenovaný policajný zdroj pre týždenník Plus 7 dní. Navyše, Mellovci vypaľovali taxikárov a tí im povinne hlásili pohyb neobvyklých a preto rozpoznateľných vozidiel vyšetrovateľov, operatívcov či kukláčov. Akoby iniciátori tohto honu nikdy nepočuli o slovenskom porekadle „Ísť s bubnom na zajace“ a vybrali sa s bubnom na Mella. Tak im ušiel…

Ani potom by nebolo všetko stratené, lebo mafián sa ľahko schová, ale už ťažšie jeho tehotná družka. Ale čo tam potom, že tá pokojne porodila na bratislavských Kramároch a Mello bol vraj pri tom. Následný útek s malým dieťaťom v trojici bol za takých okolností zrejme hračkou. Nikto ich nezdržiaval a hlavne dlhé roky nenašiel. To len naivní turisti si v roku 2007 podarenú rodinku nafotili na pláži v španielskom Alicante. Nepomohlo. Naši policajti nevedia asi po španielsky. Kým si nalistovali v slovníku slovo „zatykač“, už bol Mello s družkou a dieťaťom za horami, za dolami. A čo Interpol? Také slovo v španielskom slovníku zrejme nie je.

Samozrejme, že sa objavili v slovenskej tlači špekulácie, či tí naši vyšetrovatelia vôbec chcú Mella chytiť. A že vraj ani veľmi nie, skôr naopak. Všetko totiž vyzeralo, akoby bol skôr chráneným svedkom. Neskôr, po rokoch, novinárom naznačí, že ho ktosi kontaktoval už na úteku v Maďarsku a ponúkal mu beztrestnosť za svedectvo proti Černákovi.

Mafiánske Bratstvá, obálka

Pomalé súdne mlyny

   Zdalo sa, že svedectiev aj faktov je dosť, aby súd vo veci dvojnásobnej vraždy v Moste pri Bratislave dospel čoskoro k rozsudku. Ale to by nemal byť vedený na Okresnom súde Bratislava I.. Neústupčivé tvrdenia „reformátora súdnictva“ pána Harabina, že Špecializovaný trestný súd nie je potrebný, pretože jeho úlohy zvládnu bežné súdy, sú tu vyvrátené praxou. Práve tento súd je totiž už dlhodobo zavalený súdnymi kauzami, pritom má nedostatok sudcov, a už na úplný výsmech „filozofie“ pána Harabina, aj medzi tými málo sudcami sa nájdu takí, čo nechali svojou nečinnosťou jasné kauzy zmariť (viac v knihe „Mafiáni 5: Sátorovci kontra Pápayovci, Duel Tóth – Muszka, Mafiánski bratia Adamčovci“).

Následnú neúmernú preťaženosť tohto najpokutovanejšieho súdu za prieťahy v konaní kritizoval sudca tohto súdu, JUDr. Ján Jamrich (Plus 7 dní): „My už nevládzeme, všetci máme veľa veľkých a časovo náročných káuz. Keď odíde ešte ďalší sudca alebo dvaja, ktorí čelia disciplinárnym konaniam, môžeme ísť všetci rovno na psychiatriu. To sa nijako nedá zvládnuť. Ak sa počet sudcov nezvýši a dôjde k prerozdeleniu prípadov, čo i len po jednom odchádzajúcom sudcovi, odídem 1. januára 2017 do dôchodku.“ Márne dúfal, že táto jeho výzva k verejnosti, rovnako ako predsedníčky súdu Evy Fulcovej k ministrovi spravodlivosti, zmení niečo k lepšiemu. Naopak. A tak odišiel. V marci 2017 sa tak dozvedáme (Plus 7 dní): „Po odchode sudcov Pavla Dekánka a Juraja Mihála odišiel na konci decembra do dôchodku aj Ján Jamrich. Z deviatich mužov v talári, ktorí pojednávali najzávažnejšie kauzy Slovenska, je ich aktuálne šesť. V priebehu necelých troch rokov tak zostalo na stole viac ako 500 neukončených prípadov, ktoré nechala trojica doslova na stole a museli sa tak prerozdeliť rozdeliť zostávajúcim, už aj tak preťaženým sudcom. Dôsledky sú katastrofálne.“ Následkom toho sa súd aj s obžalovanými v kauze dvojnásobnej vraždy v Moste pri Bratislave vrátil na začiatok. Znamená to, že všetky dokazovania a svedecké výpovede, čo už za tie roky vlečúceho sa procesu odzneli, sa musia zopakovať!

A v kauze dvojnásobnej vraždy v Moste pri Bratislave sa objavili ďalšie kuriozity. Obžalobe sa podarilo získať kľúčového svedka, ale predseda senátu ho odmietol vypočuť. Zámienka bola čisto procedurálna. Správa TASR o tom hovorí: „Nikolovi Pajdičovi hrozí doživotie. Zrejme si to zrátal a došiel k záveru, že bude jednoduchšie sa priznať, alebo povedať na ´komplicov´ všetko, čo sa bude dať. Teraz vystupuje v prípade ako chránený svedok, o čom svedčí aj kukla, ktorú mal na včerajšom pojednávaní. Bol pripravený predniesť svoju novú výpoveď. Tá by, podľa všetkého, pekne zamiešala karty. K slovu sa však nedostal. Jeho obhajca sa nedostavil: ´Požadujem uplatniť právo vzdať sa obhajcu v celom rozsahu vo veci, a tak by som vypovedal,´ uviedol včera pred senátom súdu Pajdič. Súd najprv váhal, no potom dospel k záveru, že ak je vo výkone trestu (čo Pajdič je), podľa zákona nie je možné vzdať sa obhajoby“. Kuriózne na tom je to, že v iných procesoch Pajdičovmu svedectvu nič nebránilo. V tomto prípade ale súd určil všetkým štyrom obžalovaným rovnakého obhajcu „ex offo“, čo by znamenalo, že by mal hájiť rovnako troch obžalovaných, ako aj tohto štvrtého, ktorý sa rozhodol proti nim svedčiť. Ako prvý vzniesol námietku (ako zistíme čoskoro, už tradične) Branislav Adamčo. K nemu sa pridali ostatní obhajcovia a nakoniec aj prokurátor. Zlomová Pajdičova výpoveď teda až do vyriešenia procedurálnej prekážky nebola umožnená.

Z vraždy boli obžalovaní Branislav Adamčo, Jozef Balogh, Nikola Pajdič a Karol Mello. Ako objednávateľ aj Radoslav M.. O zločine podrobne prehovoril Peter Tirpák, ktorý bol jedným zo strelcov, a rozhodol sa svedčiť. Pajdič mal ukázať prstom na objednávateľa vražedného útoku.

Ďalšie prekážky súdu opísala Jana Šimíčková (Plus 7 dní): „V novembri 2008 Okresný súd obžalobu pre údajné závažné chyby v prípravnom konaní odmietol, nuž a len pred pár dňami musel byť proces z dôvodu, nad ktorým zostáva doslova rozum stáť, opäť odročený. Termín začiatku pojednávania s troma mužmi preložili, pretože sa nepodarilo v lehote danej zákonom doručiť predvolanie ich advokátovi. Skutočnosť, že súd predvolával obhajcu, ktorý mal v tom čase pozastavený výkon funkcie z dôvodu trestného stíhania, je už len poslednou kvapkou v džbáne plnom slovenských absurdít“.

Ďalším nečakaným zvratom bola zásadná zmena výpovede jedného zo svedkov, vo februári 2012 (TASR): „Svedok, ktorý doposiaľ údajného bosa Branislava Adamča a ďalších dvoch mužov usvedčoval z vraždy mladej ženy a chlapca v Moste pri Bratislave, vo štvrtok na Okresnom súde Bratislava zmenil svoju výpoveď. Adamčo, Jozef B. ani Nikola P., podľa svedka Martina Čigaša, v decembri 2004 nevraždili. ´Nespáchali tento trestný čin, ale spravil to Peter T.. To, čo som vypovedal v prípravnom konaní, sú len výpovede z počutia,´ povedal vo štvrtok Čigaš. Peter T. bol podľa obžaloby na mieste činu, no z prípadu je vylúčený na samostatné konanie. Čigaš doteraz tvrdil, že Adamčo sa mu v roku 2005 na pretekoch Formuly 1 v Maďarsku posťažoval, že Nikola P. a Jozef B. po prepustení z väzby zmäkli a  nechceli ísť do Mosta pri Bratislave. Mal mu tiež povedať, že tam boli spolu s Petrom T. a zavraždili ženu a dieťa, Karola M. nespomínal. O prípade mu mal hovoriť aj Nikola P. Čigašovi povedal, že do akcie ísť nechcel, a nakoniec nedopadla dobre aj preto, že ju zle zorganizoval Branislav A.. Dokonca im vraj mali na akciu pripraviť nenatankované auto.“  Čigaš túto radikálnu zmenu výpovede urobil napriek upozorneniu predsedu senátu, že za krivú výpoveď mu hrozí dva až päť rokov väzenia. Na to povedal (TASR): „To je nič“. To ale nie je „nič“ pre žalobu, pretože týmto otáča celý pohľad na dvojnásobnú vraždu a aj na korunného svedka Petra T.. Pritom Čigaš proti Branislavovi Adamčovi vypovedal už v kauze vraždy Arpáda Nistora.

Navyše motív dvojnásobnej vraždy ostal nejasný aj po výpovedi Juraja Gála pred súdom (SITA): „Veľa vecí som vedel, ale či bol dôvod ten, alebo niečo iné… Niekoho urazíte, alebo niečo viete… neviem, čo bol dôvod.“

Vďaka takýmto nejasným a protichodným svedectvám, ale i procedurálnym kľučkám až zákrutám, sa súd naťahoval tak dlho, až sa Radoslav M. dostal v máji 2013 z väzby na slobodu. Využil to dokonale a procesom sa už nemienil obťažovať. Namiesto seba poslal advokáta so splnomocnením. Príklad si z neho zobral aj Róbert Balogh, o ktorom psychologička pre súd uviedla, že má (SITA): „…nadpriemernú inteligenciu a pamäť, je spoločenský typ, chce robiť dojem. Jeho agresivita je v norme, výcvik v armáde a bojové umenia mu pomáhajú ovládať sa. Psychiatri u Róberta Balogha nezistili psychickú poruchu, ani známky zmenených rozpoznávacích schopností…“ Za svoje činy je teda plne zodpovedný.

V apríli 2013 poslal Karol Mello Okresnému súdu Bratislava 1 faxom súhlas, aby sa súdne pojednávanie konalo bez jeho prítomnosti. Jeho advokát to komentoval slovami (TASR): „Darí sa mu v podstate dobre, ale darilo by sa mu oveľa lepšie, keby mohol prísť do tohto štátu a odpojednávať si tieto veci, a sám sa brániť na súde. Pokiaľ sa budú rešpektovať lehoty väzby a rešpektovať prezumpcia neviny, mohol by tu sedieť a brániť sa.“

Na jednej strane je chvályhodné, že Mello nebráni súdu, aby konal, keď už aj tak roky nekoná. Na druhej je pozoruhodné, že si môže dovoliť platiť takého (podľa médií) „advokáta podsvetia“ celé roky. Možno má aj nejaké zľavy, keď si môže dovoliť, podľa uniknutej a zverejnenej fotodokumentácie, pozvať tohto advokáta s manželkou do Belize na exotickú dovolenku.

Nečakane zatknutý

   Okolo Karola Mella bolo štyri roky ticho. A odrazu je dolapený!

„Presne vedeli, kde sa nachádza. Išlo o tajnú akciu, na ktorú sa vynaložilo niekoľko miliónov korún. Vedeli aj to, že má za sebou dve plastiky.“ Toto tvrdil redaktorke Plus 7 dní neznámy informátor, ktorý sa prihlásil sám od seba. Mello sa podľa vyjadrenia prezidenta PZ Spišiaka pohyboval aj s rodinkou striedavo na Slovensku (svojmu právnikovi Schmidlovi dokonca posielal listy podané na bratislavskej pošte), Česku, Španielsku a napokon v Poľsku. Podľa Spišiaka sa prípad pohol, až keď došlo k výmene na vedúcich policajných postoch (Pravda): „Rozkazom ministra vnútra Daniela Lipšica boli 9. októbra odvolaní z funkcií: šéf Úradu boja proti organizovanej kriminalite Stred Milan Lučanský aj jeho zástupca Jozef Mičieta. Spolu s nimi musia elitný policajný útvar do dnešného dňa opustiť všetci riadiaci pracovníci tohto útvaru. Odísť by mali ďalší tridsiati vyšetrovatelia, ktorí majú dlhoročné skúsenosti v objasňovaní kriminality organizovaného zločinu s vynikajúcimi výsledkami.

Vedenie úradu im v pondelok, podľa informácií Pravdy, oznámilo, nech si hľadajú iné miesta.  Šéfom elitného útvaru, Lučanskému a Mičietovi, ponúklo vedenie polície, podľa zdrojov Pravdy, miesta na Okresnom riaditeľstve v Žiline. Obaja vyšetrovatelia, ktorí sú v polícii už vyše dvadsať rokov, by tam mohli nastúpiť na miesta určené pre policajných nováčikov zaradených v 4. platovej triede.“

Odvolaní funkcionári rozhodne odmietli Spišiakove obvinenie, aj preradenie na podradné pozície v Policajnom zbore SR. Ten vyhlásil, že k zadržaniu medzinárodne hľadaného zločinca prišlo až po tom, čo vymenil vyšetrovateľov v Úrade boja proti organizovanej kriminalite (Plus 7 dní): „Kým oni boli policajtmi, Karol M. bol sústavne na úteku, keď odišli, podarilo sa nám ho zadržať. O následne médiami sledovaných obštrukciách okolo jeho uväznenia a prepustenia si môže každý urobiť obraz sám. Myslím, že na základe toho môže každý zistiť, kto pracuje v prospech spravodlivosti a kto až tak veľmi nie.“

Slová Spišiaka spochybnila prokuratúra, aj bývalí policajti. Tí na neho dokonca podali Trestné oznámenie (Pravda): „V Úrade boja proti organizovanej kriminalite sa už pred časom vymenilo vedenie. Ako Pravda minulý týždeň informovala, z jeho vedenia odišiel Ivan Ševčík, policajt, ktorý sa podieľal na úspešnom vyšetrovaní zločinov Mikuláša Černáka. Jemu vedenie polície ponúklo post na Okresnom riaditeľstve v Prievidzi. Ševčík aktuálne odvolanie skúseného tímu špičkových vyšetrovateľov označil za stratu pre kriminalistiku, a naopak, za veľký úspech pre mafiu. Naznačil, že vedenie polície sa teraz môže snažiť o ich kriminalizáciu: ´Teraz môžeme čakať na to, že nás začnú kriminalizovať. Oni teraz na to majú sily a prostriedky´.“

Podozrenie však ostalo, keďže nikdy nebolo skutočne prešetrené (denník N): „… v tom čase sa vzťahy medzi policajtmi vyšetrujúcimi Černákove vraždy a Mellom stali podozrivo blízke – až natoľko, že Mellove ďalšie úteky a neschopnosť polície ho nájsť mohli súvisieť s vytekaním kľúčových informácií z najužšieho kruhu vyšetrovateľov.“ A nešlo len o elitných policajtov, ale aj o ich kolegu z vyšetrovacieho tímu na Generálnej prokuratúre (denník N): „Polícia sa po zistení Mellovho úkrytu v Španielsku snažila diskrétne získať medzinárodný zatykač, no Šufliarsky ho podľa Žilinku získal od sudkyne ako prvý, držal ho u seba niekoľko dní a jeho úrad o tom neinformoval políciu, ale novinárov. Mellovi vtedy stačilo prečítať si slovenské noviny a práve vtedy zmizol do Belize.“ Ten istý prokurátor GR SR Šufliarsky ešte minimálne raz pomôže Mellovi k úteku…

Spišiakovi hrozilo dokonca trestné stíhanie za ohováranie bývalých vysokopostavených mužov zákona. Vehementne sa o to zaujímala Generálna prokuratúra. Ibaže napínanie svalov po čase prekryli iné starosti a asi aj na Generálnej prokuratúre sa ktosi spätil, no a bolo po trestnom stíhaní (Plus 1 deň): „Trestné stíhanie obvineného bolo zastavené, pretože bolo dokázané, že skutok, pre ktorý bolo vznesené obvinenie sa stal, nie je trestným činom, ale je priestupkom proti občianskemu spolunažívaniu.“ A „spolunažívanie“ samorasta Spišiaka s tromi v boji s Černákom zocelenými elitnými policajtmi je tak bizarná predstava, že to ňou aj skončilo. Spišiak sa podľa článku v denníku N ospravedlnil…

Pre poriadok treba povedať, že pátranie po Mellovi bolo v pôsobnosti iného policajného útvaru – Úradu kriminálnej a justičnej polície, konkrétne Odboru cieľového pátrania. Úrad boja proti organizovanej kriminalite celú kauzu len objasňoval. To ale neznamená, že niekto z nich nemohol Mella kontaktovať, úkolovať a vždy včas varovať. No a odrazu nemal kto spustiť poplach…

Dňa 26. 10. 2010 vtrhli poľskí kukláči do luxusného domu na predmestí Krakova. Šli naisto. Mello, oblečený podomácky len v tričku a slipoch, nekládol odpor. Pri podrobnej domovej prehliadke sa našlo niekoľko falošných dokladov a až pätnásť mobilných telefónov. Bol okamžite prevezený do cely predbežného zadržania. Zuzana Marošová sa pred novinármi skryla. Ale veľmi rýchlo sa otriasla a vyhlásila: „Vzťah a láska nie je len o krásnych chvíľach, ale práve ťažké chvíle ho dokonale preskúšajú. A môžem vám povedať, že ani na chvíľu som nezapochybovala o tom, či som si vybrala správne.“ Na to reagovali mnohí bežní čitatelia či diváci. Za všetky ohlasy aspoň vyjadrenie čitateľky Zuzany z Nitry (Plus 7 dní): „Láska je silná a hlavne slepá, ale neviem si predstaviť život vedľa partnera, ktorý si údajne objednával vraždy a dokonca pri nejakých asistoval. Vadia mi jej obrázky v časopisoch a nehorázne výroky, aký je on úžasný človek. A že vykrikuje, že na Slovensku nie je spravodlivosť? Má pravdu. Keby bola, tak sedí za mrežami aj ona. Za pomoc hľadanému zločincovi a jeho skrývanie.“ Žiaľ v tom poslednom sa čitateľka mýli. Jednou z bizarných pilierov neoliberalizmu je to, že zločinci majú väčšie práva, než ich obete. A tak sa u nás po roku 1989 objavilo pravidlo, podľa ktorého príbuzní zločinca nemôžu byť súdení za to, že mu pomáhajú. To je tá spravodlivosť, o ktorej Marošová nevie?

Podľa vtedajšieho policajného prezidenta Jaroslava Spišiaka sa Mello pohyboval za tie roky v Poľsku, ale aj Česku, Španielsku a dokonca aj na Slovensku. Tie trúfalé návštevy domoviny by mali potvrdiť listy, ktoré posielal svojmu advokátovi, a boli podané na bratislavskej pošte.

Na Mellovom tričku bol nápis „Life“ a v Krakove si žil na nezamestnaného mafiána na úteku naozaj nad pomery. Moderný dom s obytnou plochou 160 m², so šiestimi izbami, mal saunu aj telocvičňu. Terasa s okrasnými drevinami a garáž ako samozrejmosť. Na pekne udržiavanej záhrade altánok. Toto všetko za odhadovaných 1 100 eur mesačne. Kde na to bral? Hneď sa objavila otázka, kto Mella na úteku financoval a kto platil a zrejme stále platí jeho advokátov?

(ukážka z novej knihy „Mafiánske bratstvá“)