Gustáv Murín

Už v roku 1990 publikoval futurológ Alvin Toffler prelomovú knihu „Powershift“ (Posun moci), kde ten radikálny posun moci spôsobuje moc informácií. Ako príklad uvádza scénu, kedy pacient príde k lekárovi a tomu „nadiktuje“ svoju diagnózu, pretože má ako pacient viac času naštudovať si z dostupných informácií tie, ktoré považuje vzhľadom k svojim zdravotným problémom za dôležité. A ono sa to už deje! Má to len jednu chybičku, ten pacient sa môže mýliť, ale väčšou chybou je, že mu už skoro nikto v bielom plášti neoponuje!

Sestrička to vyrieši

   Premena nášho zdravotníctva „prvej línie“ je do očí bijúca.

Lekári v ordinácií už zväčša nechodia v bielych plášťoch – zcivilneli.

Nenosia fonendoskop. Načo? Veď už vlastne skoro vôbec nevyšetrujú…

A drvivú časť práce za nich urobí sestrička.

Môj známy uviedol názorný príklad. Prišiel k svojej všeobecnej lekárke s nejakou bolesťou pre výmenný lístok. Ani ju nevidel! Všetko, podľa jeho popisu, „vyriešila“ sestrička, ktorá si jeho diagnózu vygooglila!!!

Brané doslova je celý ten folklór s návštevou lekára vlastne zbytočný. Podľa popisu pacienta by lieky mohol rovno vydávať len o čosi vzdelanejší lekárnik! Ozaj, nie sú doktori ignorujúci diagnostiku vlastne len trochu vzdelanejšími lekárnikmi?

Celý nápad s výmennými lístkami vychádzal z dobrého úmyslu, že všeobecný lekár bude mať ako jediný kompletný prehľad o bolestiach svojho pacienta a že teda on bude tým, kto nakoniec rozhodne, akú liečbu nasadiť. Volá sa to holistický, teda celostný, prístup. A ten sa tu nedeje! Skúste si to u svojho lekára, či lekárky. Nemajú čas sa s vami celostne zaoberať. Ženú sa za zárobkami! Ak lekársky odborár Visolajský ronil krokodílie slzy nad malými platmi lekárov, tak bohapusto zjednodušoval až na úroveň populistickej lži. Takto ho usvedčuje Analýza Najvyššieho kontrolného úradu:

Takmer 42 % slovenských lekárov pracuje súbežne pre viac ako jedného zamestnávateľa. Kým bežné sú dva až tri úväzky, extrémne prípady vykazujú mesačné zárobky v státisícoch eur, pričom niektorí lekári oficiálne vykazujú 7 až 10 paralelných pracovných zmlúv. A teraz sa zamyslime, či si takýto štvanec s lekárskym diplomom nájde čas, aby sa na vás pozrel holisticky? Veď už kontrolóri NKÚ vzniesli otázku, či vzhľadom na limitovaný počet hodín v dni a trvanie zákonných limitov týždenného pracovného času takíto lekári vôbec fyzicky stíhajú odvádzať adekvátny výkon na všetkých pracoviskách?!

No ale na jeden úkon si takíto zlatokopi čas vždy nájdu…

Lekár, či agent farma-firiem?

   Nedávno sa mi sťažovala jedna známa, že ju takýto lekársky štvanec síce nevyšetril, ale na základe toho, čo mu hovorila, promptne vypísal e-recept a poslal ju do lekárne. A tam jej vydali celý balík liekov!!! Samozrejme, ani lekár, ani v lekárni sa nikto nezamyslel nad tým, či také množstvo liekov nemôže zákonite pôsobiť proti sebe, teda kontraproduktívne.

V 90-tych rokoch sa prevalili praktiky veľkých farma-firiem, ktoré posielali našich lekárov na luxusné dovolenky a promptne im preplácali účasť na konferenciách a kongresoch vo svete. Chceli za to „maličkosť“ – aby potom z vďačnosti predpisovali prednostne ich lieky. A čím viac!

Za odbornú diagnostiku lekárovi nikto nič nepreplatí. A nedajbože ešte, aby pri tej diagnostike prišiel na to, že neduhy pacienta sú riešiteľné lacnými liekmi, či ešte aj nejakými bylinkami a „babskými radami“. Ako vedec som dostával pravidelne, už automaticky, články z celého sveta v mojej odbornosti – starnutiu a dlhovekosti. Najmä potom, čo som publikoval vedeckú monografiu naznačujúci možnosť rejuvenácie, teda omladnutia. Samozrejme, na pokusných objektoch, čo je ešte ďaleko od lekárskej praxe. Ide o univerzálnu metódu…

Tie praktickejšie rady z celého sveta som zhrnul v knihe „Laboratórium dlhovekosti“. Nenahrádzajú solídnu diagnostiku, len ponúkajú šancu na ten v úvode spomínaný informačný „Powershift“ (Posun moci)…

Viem o spriatelených lekároch, ktorí odišli z nemocnice, kde ich nútili nie pacientov liečiť, ale na nich zarábať a „výkony“ merali tonami predpísaných liekov i zákrokmi, ktoré možno ani neboli nutné. Navyše, v poslednej dobe počúvam od známych, ako ktorí doplatili na mizerne prevedené chirurgické zákroky. Je to začarovaný kruh, ak si uvedomíme, že sa dostanete pod skalpel niekoho, kto práve pribehol z jedného pracoviska a už by najradšej bežal na iné. Tak sa pýtam – ako z toho von?