Gustáv Murín

Foto Michal Lindner

  Už je tu leto a k výletom patrí aj návšteva zoologickej záhrady. V tej bratislavskej sme neboli roky a tak som bol naozaj zvedavý, čím nás prekvapí. Prekvapila, ale nemilo.

Ošarpaná ohrada, nie záhrada!

  Už úvod je nešťastný – parkovanie. Vopred vás varujem, ak chcete prísť do bratislavskej ZOO a zaparkovať bez nervov, tak pred desiatou hodinou ráno. Potom už tu je len chaos a sklamanie. A nejde o to, že parkovisko je malé, ale hlavne o to, že to nikoho z tejto „slávnej“ ZOO netrápi. Stačilo by, aby sa tam niekto so zamestnancov a hoci aj brigádnik postavil a usmerňoval prichádzajúce autá – napríklad na vyššie položené parkovisko, ktoré je pod vchodom do televíziecez víkendy prázdne. Takto autá krúžia márne pred vchodom do ZOO a nakoniec parkujú na divoko, kde sa dá. A veľmi sa nedá…

  Keď toto zvládnete, tak vás čaká smutná prechádzka ku vchodu s pohľadmi na nenatreté a rozpadávajúce sa lavičky, zarastené schody a nepokosené trávniky.

Zvieratá?

  Do ZOO sa chodí na zvieratá – môžem vám hneď vymenovať tie, čo prejavujú známky života: párik gibonov, biely tiger a hnedý medveď. Tým to pre hlavné mesto Slovenska končí!

  Bojnická ZOO má pozoruhodný výber dravých vtákov. Tu nič také nenájdete.

  Bostonská sa chváli pandami – zabudnite.

  Nepálska je plná zvery. Bratislavská plná zverstva…

  Tu v Bratislave vás bez hanby nechajú vojsť a blúdiť v pavilóne opíc, aby ste nakoniec objavili nápis, že zvieratá sú za pekného počasia vonku. A vonku nájdete len dva-tri unudené šimpanzy.

  Z opíc je tu najzaujímavejší orangutan – lebo je drevený! Je to pútač tým pred prázdnym pavilónom.

  Aj pavilón šeliem je prázdny, nevedno prečo. Ale parádne špinavý a smradľavý. Takže tam nejaké asi aj boli…

  Nikdy som nebol fanatickým ochrancom zvierat, naopak. Ale do týchto klietok v Bratislave by som bez zaváhania posadil riaditeľa ZOO s celým vedením. Klietky sú nenatreté, hrdzavé, zanedbané, výbehy nepokosené, samá burina.

  Ukážkou je výbeh kengury – vyhliadková lavička je na rozpadnutie, oplotenie žalostne zhrdzavené a pospletané ešte možno z čias budovania komunizmu, vysoká tráva zakrýva tú  kenguru, že z nej vidíte len uši.

  Výbeh hyeny (osamelej, ako aj u iných?) a vlkov je úbohosť sama.

  Nemá zmysel pokračovať. Prechádzate okolo ruín ZOO a ak uvidíte nejaké zvieratá, tak väčšinou sú to apatické tvory. A to nebol sparný, horúci deň. Jednoducho celé prostredie tejto výstavnej inštitúcie je apatické – od šimpanza až po riaditeľa!

Prekvapenie na záver

  Po prvých krokoch v tejto smutnej inštitúcii už nič dobré nečakáte – a predsa! Park dinosaurov je konečne niečo, čo stojí za prehliadku. Vrátane 3-D kina. S úľavou si oddýchnete, najmä, ak máte malé deti a tak ste radi, že aspoň niečo ich tu môže zaujať.

  Videl som ZOO od bojnickej po bostonskú, dokonca aj tú v Kathmandú, a nikde som nevidel toľko biedy a nezáujmu „manažmentu“ na jednej strane a toľko sponzorských tabuliek, akoby na výsmech, na poloprázdnych, zhrdzavených klietkach.

  Toto je stredovek! Akurát, že v stredoveku by za túto biedu niekto dostal palicou po holej. Predpokladám, že tu je to priam naopak a vedenie bratislavskej ZOO si zo stredoveku zobralo len tú rozprávku o Šípovej Ruženke a už dávno zaspalo na „vavrincoch“…