Gustáv Murín

Farizejstvo našich tzv. liberálnych politikov zrejme nemá medzí. Odmietajú verejné vyjadrenie tejto spoločnosti v regulárnom referende na jednej strane, ale zato ochotne navrhujú zákony a hlasujú za ne, keď im to v zákulisí našepkajú feministické aktivistky. A to snáď už nikto nepochybuje, že feminizmus má za cieľ likvidáciu normálnej rodiny!

Zato lesbické a homosexuálne rodiny, to je ich vzor! Muž je u nich totiž akceptovateľný len, keď je homosexuál. Alebo v lesbickej karikatúre, keď jedna vždy „hrá“ muža. Zvráteností feminizmu je viac a písal som opakovane o ich škodlivosti na celú spoločnosť u nás i vo svete. Pomerne čerstvou ukážkou je zhovievavé, až ústretové (neskôr zaumne korigované – odrazu v tomto prípade platí prezumpcia neviny, hoci u mužov, ako vrodených „znásilňovačov“ nie?) vyjadrenie riaditeľky Odboru rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR Oľgy Pietruchovej k pedofilným aktivistom, ktorí spustili kampaň, podľa ktorej orálny sex s dieťaťom sa dieťaťu môže páčiť a sú vraj aj také dievčatká, ktoré súložili od ôsmich rokov s dospelým mužom a „…negativní následky to na ní nezanechalo, znají se a kamarádí spolu doteď”!!! A to si tú pani z našich daní vydržiavame v riaditeľskej funkcii všetci!

Pietruchová je kapitola sama pre seba. Je príkladom absolútneho nepochopenia politikov, že feminizmus je komunizmus ženského hnutia. Je to totalitná ideológia, ktorej nikdy nešlo o rovnosť, pretože v jej základných tézach je muž deklasovaný, degenerovaný a z princípu kriminalizovaný živel, ktorý treba potláčať až na úroveň „vymiškovania všetkých“ (viď Manifest SCUM Valerie Solanas). Všimnime si, že v akýchkoľvek ministerských komisiách rovnosti zásadne nie sú zastúpené žiadne mužské organizácie, na čo v Čechách už dávnejšie upozornil Český svaz mužů. U nás máme capa záhradníkom – Pietruchová z postu nami platenej riaditeľky môže šíriť svoje feministické bludy, ale tí ktorí chcú zachrániť základ štátu, teda normálnu rodinu, pre budúcnosť, sú považovaní za akési tvory, čo priam smrdia a nie je slušné sa ich zastávať. Prečo? Na rozdiel od zákulisnej kariéry Pietruchovej, ktorá sa z feministickej aktivistky akosi, neznámo ako, stala teraz už nami všetkými platenou aktivistkou, organizátori Referenda za rodinu podstúpili tú najťažšiu cestu výzvy tejto spoločnosti, aby sa k základným otázkam jej budúcnosti vyjadrili regulárnym demokratickým nástrojom. Kým Pietruchovej a spol. sa demokracia hodí len, keď pritakáva ich extrémistickým nátlakovým akciám, títo občania majú byť za svoje rešpektovanie demokracie zosmiešňovaní? Prečo?

Zbabelosť a alibizmus našich liberálnych politikov je založená na falošnom predpoklade, že ak vyhovejú zákulisnému nátlaku feministiek, tak vychádzajú v ústrety ženským voličkám. Nemôže byť väčší nezmysel! Za roky feministickej „Vojny pohlaví“ sa našťastie ukázalo, že drvivá väčšina žien feministické útoky na rodinu odmieta. Napriek tomu sú feministické extrémne požiadavky cez jednotlivých politikov pretláčané, kým normálny občan, ktorý si chce uchrániť elementárne hodnoty svojho života v rodine, je tými istými politikmi považovaný za nežiaduceho kverulanta. Veď im to tak pekne s Pietruchovou a spol. išlo! Zvolili diskriminačné zákony voči mužom (viď možnosť vykázania z bytu pre údajné obťažovanie vlastnej manželky s nedozernými následkami), porušili zásadu prezumpcie neviny, keď ide o mužov (pri absurdných obvineniach z „týrania“, napr. ekonomického, stačí muža len obviniť a dokazovanie, či sa skutok vôbec stal, má byť na ňom?!) a vrcholí to naplnením feministického výroku, že každý muž je potenciálny znásilňovač, čo môže zničiť aj takú osobnosť akou je americký komik Bill Cosby, keď naňho dostatočný počet poletúch ukáže prstom, že ich vraj pre desaťročiami znásilnil (dôkazy neexistujú, na zruinovanie takej osobnosti stačia len verejne vyslovené obvinenia).

Áno, zákulisný nátlak feministiek a servilnosť liberálnych politikov aj u nás už presiahli mieru, ktorú sú bežní občania ochotní tolerovať. Tí najaktívnejší podstúpili tortúru zháňania desaťtisícov podpisov a získali ich. Majú právo na úctu, nie škandalizovanie! Je to príklad priamej demokracie, ktorý by mal byť oceňovaný, nie špinený aj niektorými tzv. mienkotvornými novinami za každú cenu. Napríklad vyhadzovaním na oči koľko bude stáť toto referendum. To nám chcú nahovoriť, že istoty normálnej rodiny sa dajú merať peniazmi?!

Organizátorov referenda nepoznám, ale ja si ich pre ich úctu k nástrojom priamej demokracie vážim. Na referendum pôjdem.

K prvej otázke nemám čo dodať, lebo už je vyriešená novelou Ústavy. Mimochodom, tiež odhlasovanej systémom „o nás bez nás“.

V druhej som jednoznačne za „áno“. Deti nie sú hračky pre zbohatlíkov, ako som o tom už písal, ani bezduché obete feministických experimentov, kde ideálna rodina je len tá lesbická, prinajhoršom homosexuálna.

V tretej otázke označujem jasné „nie“. Pripadá mi absurdné, aby bolo kvôli katolíckej cirkvi a jej farizejstvu bránené novej generácii dozvedieť sa o čom tá sexualita vlastne je, tak ako sme sa to my učili, ešte za bývalého režimu. Čo vie katolícka cirkev o sexe okrem praktikovania pedofílie v masovom meradle? Načo je dobré to tmárstvo? Na to aby deti plodili deti? Nie a ešte raz nie!

Chcete byť nástrojmi alebo aktérmi vážnych spoločenských rozhodnutí? Ak to druhé, tak dovi na referende!