Gustáv Murín

Tak máme za sebou výnimočne napäté až zúrivé predvolebné obdobie a spolu s úľavou, že je to  za nami prichádza poznanie, že bez ohľadu na politiku, náš každodenný život sa chvalabohu nemení. Na také zmeny sú potrebné desaťročia a na pripomenutie, aké to bolo takto na jar pred polstoročím, ponúkam pohľad na fiktívne, ale realite presne zodpovedajúce sídlisko s budovateľským názvom Budúcnosť, kde sa ako na modeli v mierke 1:50 môžeme presvedčiť, čo všetko sme podstúpili za polstoročie prechodu od komunizmu ku konzumizmu. Veď posúďte sami:

ŠPORTY v Budúcnosti. Toto sídlisko bolo preslávené tým, že urbanisti mysleli dôsledne na deti a ich hry. Takmer každý blok domov mal detské ihrisko. Dnes tu blúdi Nášhrdina a nevychádza z úžasu. Ihriská sú poloprázdne, zapĺňajú ich akurát mamičky s kojencami v kočíkoch. Ale väčších detí je podstatne menej. Dnes vysedávajú za počítačmi, o ktorých Nášhrdina a jeho rovesníci v detstve ani poriadne netušili. Zato boli od rána do večera vonku a stále sa mali čím zabaviť.

Najrozšírenejšia letná hra, okrem futbalu, boli guličky. Každý mal doma plátené vrecko plné hlineniek najrôznejších farieb, ktoré ako nové úžasne voňali. Tí šťastnejší mali aj sklenenky, ktoré mali v strede pre zmenu zatavenú dúhu. Pred každým domom bola hracia jamka a vydupaný priestor okolo. Hralo sa vášnivo, veď si len predstavte plnú jamku guličiek a tie ste mohli vyhrať jediným cvrnknutím! Samozrejme, že boli aj hádky a bitky. Fungoval aj „box vysávač“, keď starší na jeden záťah vykradli mladším plnú jamku guličiek. A tak bol aj plač. Ale na tú vôňu plného vrecka nových guličiek Nášhrdina nezabudol. Len teraz, keď sa prechádza medzi domami Budúcnosti a márne hľadá hraciu jamku, nevie si spomenúť, ako a kedy sa zišli poslední dovtedy takí vášniví hráči v krátkych nohaviciach, aby si cvrnkli naposledy? Ako zanikajú hry nášho detstva? Čítajte ďalej tu: