Kniha „Mafiáni v Bratislave“, ktorá vychádza koncom septembra prináša nové fakty z bratislavského podsvetia a dorozprávava príbehy jednotlivých mafiánskych bossov vďaka nových odhaleniam a súdom:
…Túto pasáž Tutiho života naše médiá pochopiteľne nezachytili. Ako už vieme, nosil klobúk a dlhý kabát na štýl talianskej mafie. Mohlo ho inšpirovať aj to, že sa do Talianska vydala jedna jeho sestra. Podľa agentúry JPP ju tam šiel aj navštíviť a to naozaj svojsky. Už po ceste tam sa zabudol, že nie je doma. Pri zastávke na odpočívadle totiž nejaký kamionista omylom zrazil jeho brata Papasa. Tuti vyštartoval za ním odhodlaný dohovoriť mu samopalom. Nevieme, ako to dopadlo, ale podľa agentúry JPP Papasa dávali dokopy štyri mesiace. Medzičasom mal Tuti čochvíľu málo drog, tak skúšal vypaľovať aj v Taliansku a mal strieľať aj na miestnej diskotéke. Zabudol si prepnúť domáci program na zahraničný a tak ho veľmi rýchlo zavreli, odsúdil a vyhostili.
Domov sa vracal už vraj ako troska. Naše médiá špekulovali aj o tom, že pár týždňov pred svojou smrťou prezradil Tuti polícii, že v Bratislave sa skrýva jeden z talianskych mafiánskych bossov. Prešiel na heroín, a keď ho dostal, nedalo sa s ním vydržať, keď ho nemal, bolo to ešte horšie. V amoku dokázal zmlátiť aj vlastných. Ku koncu sa vraj pokúšal vypaľovať aj vlastnú rodinu. Či skôr tých, čo ostali kšeftovať so Žaluďom (ktorý sa mu už vtedy vyhýbal), a on chcel svoj podiel. Dlhším pobytom v zahraničí stratil kontakt na domáce podsvetie a dlhodobou drogovou závislosťou aj kontakt s realitou. Z pôvodnej bandy, ktorá sa rozťahovala v hoteli Forum záhadne zmizol Buco, jeho pravú ruku Trančíka našli zastreleného a dobodaného, Džitsa skončil za drogy v base, ostatní prešli k takáčovcom či iným bandám. Tuti už nemal komu veliť. Zrejme aj preto sa Žaluď pustil do kšeftov skôr s jeho synovcami a s jedným z nich sa zjavil v roku 1997 na finále súťaže krásy Queen of Slovakia, sponzorovanej Žaluďovou Tatravagónkou. Nakoniec si po smrti Tutiho vydýchli takmer všetci.
Mafiáni v Bratislave
Kto, a prečo?
K rozhodnutiu o likvidácii Daniša došlo na jar 1995 na celoslovenskom stretnutí bossov mafie v bratislavskej kaviarni Aušpitz. Pôvodne veslárska základňa sa stala obľúbeným miestom ich zrazov pre svoju osamotenú polohu na pravom brehu Dunaja oproti centru Bratislavy. Tu sa konala priateľská konferencia na tému rozdelenia teritórií mafiánskeho vplyvu. Tú však, podľa svojho zvyku, brutálne narušil Tuti, ktorý sa opäť raz predviedol ako arogantný kretén. Terčom jeho nevôle sa stali hlavne cezpoľní, teda mimobratislavskí. Z nich si vybral za terč Milana Reichela, ktorý prišiel v kompánii vedenej Černákom. Tuti machroval, že pretlačí tohto bývalého oficiálneho šampióna v danej disciplíne, ktorého nazval podľa svedectva Černáka „steroidnou bábkou“. Sýkora sa snažil pred ostatnými Tutiho pacifikovať, ale toho to len vybudilo k neúctivým poznámkam o prišelcoch-vidlákoch z dediny, čo rozzúrilo Černáka tak, že chcel Tutiho pri odchode hneď na parkovisku zastreliť. Zadržal ho Sýkora slovami, že by ich ešte v ten večer všetkých zavreli a iste sa nájde menej nebezpečné riešenie. Černák na to vyhlásil, že z Bratislavy neodíde, kým Tutiho nevyrieši. Podľa svedectva samotného Černáka, Sýkora poslal za Tutim na upokojenie situácie svojho bojovníka Kýbla s komandom, aby Tutimu dohovorili. Po hodine sa však Kýbel vrátil s monoklom pod okom a zvesenou hlavou. Evidentne Tutimu nedohovoril. Vtedy zrejme padlo konečné rozhodnutie.
Mimochodom, nebol to prvý stret obozretne vystupujúceho a skôr nenápadného Sýkoru a okázalo arogantného Tutiho. Ten pod vplyvom drog strácal kontrolu nad tým, čo si vôbec môže dovoliť. A tak sa raz vybral provokovať aj do seneckého sídla super-bossa Sýkoru. Ten tam úradoval takmer denne na terase vychytenej reštaurácie Gardenia. Tuti Sýkoru nezastihol, ale zlý dojem nezabudol zanechať. Podľa svojho zvyku narobil bordel tým, ako sa rozdrapoval, nechal sa obskakovať a nakoniec nezaplatil. Bola to provokácia, na ktorú reagoval Sýkora výjazdom do Rače, pre zmenu sídla celého rodu Danišovcov. Tuti bol vtedy zrejme mimoriadne pri zmysloch, a tak došlo k vyjednávaniu bez násilného konca. Takže Tuti bol varovaný, ale zjavne to nepomohlo.
Kto len trochu pozná vzťahy v podsvetí, nutne by sa opýtal, kde bol Tutiho mecenáš Žaluď, keď sa rozhodovalo o Tutiho konci. Fakt je, že v tom čase sa Žaluď od Tutiho už okázalo dištancoval. Pre neho už urobil, čo bolo treba, a teraz mu robil len hanbu. Lebo mafián Žaluď už pracoval na svojom prerode na veľkopodnikateľa Steinhübela. A primitív Tuti k tomu portrétu o americkom sne, keď sa chlapec z ulice (veď veksláci fungovali hlavne na ulici) stane miliardárom, zjavne nepasoval. Žaluď si začal dávať veľký pozor, aby ich spolu na verejnosti nebolo vidieť. Ak sa tomu nedalo vyhnúť, tak sa s ním stretol niekde v zadných miestnostiach Žaluďových prevádzok. A nešiel Tutimu ani na pohreb, čo Tutiho rodina zle znášala. Nepochopili, že Žaluď svojho verného mlátiča odpísal už zaživa.
Popravu Danišovcov tak dali dokopy sýkorky, ktorí na to zrejme využili svojho zabijaka Roháča. Černák k tomu mohol účinne pomôcť svojimi kontaktami na tajnú službu SIS, ktoré mal aj Sýkora. Spolu sa teda zložili na skutočne unikátny darček. Danišovci vraj dostali veľkú vázu, v ktorej bola ukrytá výbušnina. Viezli si ju na zadnom sedadle, keď vybuchla. Výbuch mali sledovať dva vozy SIS. To je verzia, ktorú predstavil bezpečnostný analytik Milan Žitný pre televízny seriál dokumentov v RTVS s názvom Mafiáni. Výbušnina ako dar vo váze znie melodramaticky, ale málo prakticky. Akokoľvek bol hlavne Tuti vymletý mozog, ťažko uveriť, že by nezistil pri preberaní od „darcu“, aká je tá váza podozrivo ťažká, a keby ani to nie, tak si ťažko predstaviť človeka, čo by do nej len zo zvyku nenahliadol. Navyše výbuch ich auta bol takej razancie, že z neho ostali vcelku naozaj len kolesá. A nadmernosť útoku sa stala poznávacou značkou nájomného vraha Jozefa Roháča, ktorý bol minulý rok odsúdený na doživotie naraz v Maďarsku aj na Slovensku. Viac v knihe „Mafiáni v Bratislave“.
Celá debata | RSS tejto debaty