Gustáv Murín

Zima ako za polárnym kruhom

Utorok na cestách:

Keď sa teraz brodím snehom po rodných Krasňanoch v Bratislave, mám pocit, že sa napriek predpovediam profesora Lapina o hrozbách globálneho oteplenia blížime skôr Nórsku, než Egyptu podľa jeho predstáv. Podľa profesora Lapina sme tu už mali pomaly pestovať banány a pritom to tu vyzerá, ako za polárnym kruhom!

Jednou z turistických atrakcií Nórska je práve pobyt za polárnym kruhom. Ten prechádza približne v polovine krajiny na 66° 33´ severnej zemepisnej šírky. Práve tu raz do roka 21. júla slnko na deň nezapadá. O polnoci sa zastaví tesne nad obzorom a potom opäť stúpa. Vyššie už je to horšie – v Tromsø slnka nezapadá od 21. mája do 21. júla, naopak obdobie prevažujúcej tmy je zasa od 21. novembra do 21. januára. V decembri slnko svieti len dve hodiny.

Mesto leží na ostrove uprostred širokého fjordu, ktorý je preklenutý dvoma rovnakými mostami. Nad mestom sú snehom pokryté štíty, ale tiež holé svahy pretínané kolmými riečiskami dažďovej vody. Kto premešká letné, relatívne teplé obdobie, má smolu. Let na sever do 1150 kilometrov vzdialeného Tromsø tak začiatkom septembra tiež znamená skok zo slnečného Osla, kde bolo ešte stále neuveriteľných 25 stupňov a ľudia sa kúpali v mori, do stále podmračeného Tromsø s vytrvalým, takmer neustávajúcim dažďom a teplotami medzi 5 – 7 stupňov nad nulou.

Paradoxne, asi práve tieto extrémy spôsobili, že toto neveľké mestečko so 61 tisícami obyvateľov nazývajú aj „Paríž severu“. Je tu totiž najviac kaviarničiek, reštaurácií a krčiem na jedného obyvateľa v celom Nórsku. Iste k tomu prispievajú aj študenti najsevernejšej univerzity Nórska, ale hlavne potreba nebyť zoči-voči nevľúdnosti podnebia sám.

Keď sedíte v útulnom pohostinstve, čo sa týka jedla, máte si z čoho vyberať. S alkoholom a fajčením je to horšie…