Gustáv Murín

O hercoch sa hovorí, že milujú zájazdové predstavenia. Aj spisovateľská beseda mimo domáceho mesta je vlastne predstavením jedného herca. A šnúra literárnych vystúpení sa chystá niekoľko mesiacov dopredu, v niektorých prípadoch takmer rok. Na rozdiel od predošlých mojich spanilých literárnych jázd som mal tentoraz výraznú podporu pani Márie Leškovej z vydavateľstva IKAR, keďže súčasťou tejto literárnej túry bola aj propagácia mojich dvoch najnovších kníh, ktoré vyšli v tomto vydavateľstve.

Trenčín:

+ Začal som v utorok podpisovkou v predajni Panta rhei v OC Laugarício v Trenčíne. Milé „dámy za pultom“ ma informovali, že sa opäť zdvihol záujem o moje knihy s problematikou organizovaného zločinu a zvlášť sa čitatelia dožadujú knihy „Boss všetkých bossov“. Akurát tej, ktorú nemajú. Neviem o tom, že by bola kniha už vypredaná, ale zato mám už v rukopise jej aktualizovanú verziu, keďže od prvého vydania sa mnohé nejasné objasnilo a dokonca sám Černák začal nielen vypovedať, ale sa už aj priznal k mafiánskej vražde východoslovenského mafiánskeho bossa Róberta Holuba. Pre nedočkavých som aspoň vydal rukopis tejto aktualizovanej verzie v elektronickej podobe aj s hypertextovými vychytávkami, ako sú obrázky apod.

V Panta rhei v OC Laugarício

+ Vo Verejnej knižnici Michala Rešetku v Trenčíne som bol už pred štyrmi rokmi a tak ma potešilo, že ma pozvali opäť. Treba povedať, že dostať sa autom ku knižnici je skutočne detektívny výkon, ktorý zmätie aj skúseného šoféra. Musíte sa totiž pustiť odvážne cez jedno parkovisko a hneď potom zabočiť na čosi, čo je skôr chodník, než cesta. Ale stálo to za to, čakalo ma ústretové zázemie obetavých knihovníčok Fabovou a Duffekovou vedených ing. Gabrielou Krokvičkovou. Študentom som predstavil svoj dlhoročný projekt „Slováci a svet“, kde sumarizujem portréty rôznych autorov o našich rodákoch, ktorí dosiahli v zahraničí svetové úspechy. Na to pri besedách nadväzuje moja štúdia o svetovosti slovenčiny z knihy „Všetko je inak“. Milo ma prekvapilo, že si tú knihu na mieste hneď jedna študentka aj kúpila. Záver patril predstaveniu knihy „5xP“ s kapitolou „biochémia lásky“, ktorá mládež zaujme vždy. V debate boli najaktívnejšie študentky Alexandra a Natália, ktoré si zaslúžili moju knižočku milostných poviedok „Leto praje milencom“.

Beseda s gymnazistami

Najaktívnejšie študentky

+ Po tejto besede som absolvoval rozhovor pre miestne noviny s redaktorkou, ktorá nadviazala na otázky študentov. Je fakt, že keď chce niekto šoférovať, tak sa prihlási do autoškoly. Ale školy „trvalo udržateľného“ manželstva či partnerstva nemáme, hoci v minulosti boli! V knihe „5xP“, ktorá nadväzuje na „Návod na manželstvo“ (vďaka záujmu čitateliek vyšla v druhom vydaní) píšem aj o Štátnej gazdinskej škole vo Veličnej, kde sa umeniu partnerských vzťahov i praktickým zručnostiam učili mladé adeptky na manželstvo. Mimochodom, keď som pred touto redaktorkou otváral dvere, povzdychla si otázkou „kam sa u nás podeli džentlmeni“. Niet ľahšej odpovede! Otváranie dverí a vôbec všetky prejavy pozornosti mužov voči ženám dali predsa feministky do kliatby zvanej „harašenie“! A ony samé v zákulisí našej politickej scény naďalej harašia na skazu lásky mužov a žien…

Rozhovor v MY Trenčianske noviny

+ Do druhej besedy bolo dosť času, aby som sa prešiel do OC Max, kde sídli kníhkupectvo s názvom Gandalf, hoci už niekoľko rokov patrí do siete Panta rhei. Čo som našiel, ma naozaj nepotešilo. Len štyri knižky – tri „vzťahové“ a jediný výtlačok „Trojhlasu“ (knihy rozhovorov s komikmi Štepkom, Suchým a Lasicom). No, veď vieme, že keď dvaja robia to isté, nie je to vždy to isté…

S knižkami sirotami

+ Následná beseda pre dospelých mala čas 16:00, ktorý pracujúci človek nemôže stihnúť. Ale už v knižnici v bratislavskom Ružinove mi pri nedávnej besede o cestovaní vysvetlili, že neskorší termín zasa nevyhovuje dôchodcom, lebo by prišli o svoju dávku závislosti na televíznych seriáloch. A dôchodci sú vraj spoľahlivejší návštevníci literárnych besied. Ešte v ten večer som sa mohol presvedčiť, že to tak vôbec nemusí byť. Takže táto besedu v Trenčíne prebehla síce v komornom zložení, ale zato v skvelej atmosfére, ktorej tón udala staršia pani (a dlhoročná skautka) témou svadieb. Bez nej by mi nenapadlo, že je to až taká atraktívna téma – pritom obe moje najnovšie knihy vydané v IKAR-e nadväzujú na tému svadby. Na mieste sme tiež zistili, že priemerná doba od zoznámenia k svadbe je na Slovensku jeden a pol roka. Ako píšem v knihe „Návod na manželstvo“ pred naším experimentálnym manželstvom sme sa s Janinou zbližovali sedem rokov, ale nie sme rekordérmi. Jedna z čitateliek nás s manželom tromfli dĺžkou predmanželského zoznámenia osem a pol roka. A tak by sme mali o čom rozprávať až do večera, keby ma už nečakali čitatelia v Žiline!

Žilina:
+ Dobrá duša večernej besedy v Žiline, pani Viera Grenčíková, mi rezervovala skvelo umiestnené ubytovanie v Penzióne VIX, od ktorého je to len pár krokov do kaviarničky Mon café na Mariánskom námestí.

S pani Vierkou Grenčíkovou.

Čo ma tam čakalo, je potešenie pre každého autora. Plná miestnosť, pozorné publikum (dokonca aj čašníčky pri niektorých témach spozorneli) a veľmi príjemná atmosféra len nedávno otvoreného podniku. Musím povedať, že toto spontánne spoločenstvo ľudí zaujímajúcich sa pri ich pravidelných stretnutiach o literatúru, ma očarilo. A nebol by som o tomto „literárnom salóne“ vedel, nebyť spisovateľskej kolegyne Zuzky Kuglerovej, ktorá v tejto spoločnosti až do svojho nedávneho odchodu do Bratislavy aktívne pôsobila. Hlavnou témou boli tentoraz moje „vzťahové knihy“ a debata na túto tému bola naozaj živá. A keďže sa s „mafiánskymi knihami“ na podpis dostavili aj mladší čitatelia, zabrúsili sme i do tejto témy. A tak sme sa zarozprávali, že sme prešvihli aj záverečnú, čo pani majiteľka veľkodušne tolerovala. Zato sme si už teraz sľúbili ďalšie stretnutie na jeseň, na čo sa teším.

Záujem čitateliek vždy poteší

Verní čitatelia s knihami na podpis

Dobré duše Mon café

+ Ráno ma čakal neobvyklý a pozoruhodne úspešný experiment – v Krajskej knižnici beseda pre dospelých o 9:30 ráno! Zdanlivo nezmyselný čas vysvetlila pani riaditeľka Mgr. Katarína Šušoliaková veľmi jednoducho. Ich knižnica totiž hýri aktivitami a medzi ne patrí aj Univerzita tretieho veku a ďalšie vzdelávacie kurzy pre seniorov. Sú teda na takúto hodinu zvyknutí a naozaj prišli nielen oni, ale aj niekoľko čitateľov zrelého veku, pre ktorých som okrem témy partnerských vzťahov pridal aj najnovšie pasáže z aktualizovanej knihy o „bossovi všetkých bossov“ Mikulášovi Černákovi, ktorá, ako už vieme, na svoje vydanie ešte len čaká.

Nezvyklá ranná beseda pre dospelých

Radosť besedovať, keď je záujem.

+ Gymnazisti sú ideálnym publikom pre témy o cestovaní, vzťahoch aj svetovej slovenčine. Tí z Belgického bilingválneho gymnázia, kam je to z Krajskej knižnice na skok ma úprimne prekvapili šírkou svojho rozhľadu a aktívnym prístupom k debate. Nielenže pohotovo pochopili evolučné pozadie „biochémie lásky“, ale o vzťahoch z nej vyplývajúcich aj polemizovali a ponúkali vlastné originálne pohľady. Napríklad sa im zdal „Návod na manželstvo“ zbytočný, lebo manželstvo už predsa „nefrčí“. A v tom majú pravdu! Veď aj preto je pokračovanie tejto knihy už o partnerstve. Je skutočne pozoruhodné, že na druhej strane tí istí študenti nepopulárnosť manželstva (veď dnes máme len na Slovensku odhadom 100 000 párov, ktoré aj s deťmi žijú „na divoko“) nevedeli vysvetliť, lebo zväčša nepočuli o feminizme. Je to veľký paradox, ale zároveň dôkaz, že feministky, verné nasledovníčky komunistov, pôsobia po neúspechu u verejnosti (ich absurdné kampane o „harašení“ a „týraní“ našťastie slovenská verejnosť prehliadla) už hlavne v zákulisí, kde vydierajú politikov falošnou zámienkou, že ak vyhovejú feministickým choromyseľným nápadom, tak vyhovejú ženám, Opak je pravdou. Veď asi každá žena by radšej mala istoty manželstva, ale na druhej strane mladí ľudia dobre odhadli, že absurdnými feministickými zákonmi sa manželstvo stalo rukojemníkom feministického vydierania. V tichosti sa im totiž podarilo zaťažiť ho toľkým zlom v podobe absurdných trestov za manželstvo, že táto inštitúcia sa stáva pre mladých záťažou. A presne toto feministky chceli! Ony naozaj od začiatku túžili zlikvidovať manželstvo ako zväzok muža a ženy v nádeji, že tieto dve pohlavia odcudzia a ovládnu ženskú polovicu ľudstva svojim lesbickými utópiami. Ale v tom sa zmýlili. Áno, zhnusili mužom a ženám manželstvo, ale nedokázali ich od seba odtrhnúť. Vďaka, gymnazisti, za dobrý námet na moje ďalšie štúdie feministického zla!

Pozorní študenti gymnázia

Podpisovka pre študentov

+ Svoj žilinský literárny výjazd som zakončil rozhovorom pre Žilinský večerník a podpisovkami v kníhkupectvách Panta rhei v OC Aupark a OC Dubeň.

V P. rhei v OC Dubeň

Vrútky a Martin:
+ Ešte v ten deň nasledoval rýchly presun autom do Vrútok, kam som sa dostal plynulou jazdou, čo je kvôli úseku pod Strečnom (ako znalci a miestni vedia) priam zázrak. Čakalo ma rýchle ubytovanie a už som v sprievode pani knihovníčky Žiakovej z Mestskej knižnice Hany Zelinovej a Mgr. Juraja Goriláka, vedúceho odboru kultúry a športu, dorazil na besedu do miestneho DSS Senior. Téma besedy vyplynula samozrejme z plnej miestnosti seniorov veľmi vysokého veku, niektorých aj na vozíčku, či s chodítkami. Nad knihou „Návod na dlhovekosť“ sme sa zamysleli, prečo niekde existujú oblasti prajúce dlhovekosti (ako je Kaukaz, či bulharské mesto Smolian) a čo by sme pre vlastný aktívny život do vysokého veku mohli urobiť. A aj sme si zacvičili, lebo mám to šťastie, že moja čitateľka Ema Ondrušová sa aj s manželom Romanom stali našimi rodinnými priateľmi a vďaka tomu cvičím každé ráno, pred vstaním z postele, niekoľko Eminých cvikov. A keďže niektoré sa dajú absolvovať aj po sediačky, občerstvili sme našu debatu so seniormi aj takto. Celkovo treba povedať, že sa naši politici správajú k najstarším občanom priam hanebne, keď zatvárajú oči pred faktom, že táto skupina obyvateľstva narastá a je vydaná doslova napospas tým pár zariadeniam financovaným mestami, či obcami a tiež niekoľkým v súkromných rukách, či vedených nadáciami. A pritom ich potenciál v pamäti našich dejín je umelo umŕtvovaný. Som rád, že som tú ich izoláciu od spoločnosti aspoň takto narušil.

+ Večer patril naozaj milému stretnutiu nad knihami uprostred kníh. Môj dlhoročný priateľ a kolega Janko Cíger totiž vedie internetové kníhkupectvo a antikvariát Mädokýš na ul. P.O. Hviezdoslava 21 (bočný vchod v budove Živeny) aj s klubovňou, ideálnou pre takéto posedenia. Janko je nielen prírodný, ale najmä spoločenský úkaz, lebo on svojou vytrvalou dobrou náladou tvorí priam epicentrum pozitívnej energie, ktorá priťahuje pozoruhodných ľudí. Posedenie so stálymi návštevníkmi jeho antikvariátu tak zákonito prebehlo v pohode i smiechu, a rozprával som nielen ja, ale pozoruhodné myšlienky zazneli aj z publika. Napríklad otázka na čo je dobré čítať knihy. Našťastie, to zodpovedal už známy teoretik médií McLuhan, ktorý knihy označil za „horúce médium“. Text knihy sa totiž realizuje až „zahriatím“ našou predstavivosťou a fantáziou. Pri čítaní knihy sme teda spontánne aktívnymi účastníkmi literárneho procesu. Naopak televízia je typické „chladné médium“, ktoré nás nenúti do žiadnej intelektuálnej aktivity. Naopak, ako „žuvačka pre oči“ z nás robí pasívnych konzumentov.

S „hraškológom“ Jankom Cígerom

+ Po debate ma Janko Cíger zaviezol späť do Vrútok na skvelú večeru v známej reštaurácii Harley-Davidson ale tie Habaneros Steak Pub. S Jankom sa vždy zaujímavo debatuje, ale tentoraz k tomu prispela aj skvelá miestna kuchyňa s naozaj chutne pripravenými mexickými špecialitami. Ich „enchilada“ bola navyše nielen chutná, ale aj taká sýta, že mi s ňou nakoniec musel Janko, okrem svojej večere, ešte pomôcť. Rozchádzali sme sa v dobrej nálade a veľkými plánmi na ďalšie stretnutia.

Po mexicky vo Vrútkach!

+ Poznámka pre pocestných: Ak sa ubytujete vo Vrútkach, vedzte, že miestnou špecialitou sú vlaky, ktoré prechádzajú najmä medzi treťou a štvrtou hodinou ráno v desať minútových intervaloch s efektom, akoby celá vlaková súprava išla rovno cez vašu izbu. A miestne taxi-služby sú len na zlosť. Objednáte si taxík hodinu dopredu a nakoniec nepríde, hoci stojí o pár desiatok metrov ďalej zbytočne na stanici, lebo o tej objednávke vôbec nevie. Apage, Vrútky!

+ Doobedie patrilo besede pre žiakov ZŠ M. R. Štefánika. Človeka vždy prekvapí koľko energie a zvedavosti je v našich deťoch. Je to skutočne radosť hovoriť im o vzdialených krajinách ako Tunisko, Mexiko, či neznáme kúty USA. Domáhali sa prídavku a tak sme si ešte povedali niečo o tom, aké je ťažké dorozumenie s takou mačkou. Zaujalo ich to, veď príbeh našej mačky „Čipsy“ svojho času vyhral v literárnej súťaži Cenu detskej poroty.

So žiakmi vo Vrútkach.

Kysucké Nové Mesto:
+ Presun autom na Kysuce poznačil katastrofálny prechod popod Strečno. Stačí malá oprava cesty a chyba dať červené terčíky do rúk dvom vyslúžilým cestárom, ktorí zmajstrovali dokonalý obojsmerný chaos. Našťastie som sa nemusel ponáhľať a do Mestskej knižnice som dorazil s dostatočným predstihom. Takže som sa stihol rozhliadnuť po knižnici (kde za verejne dostupným počítačom sedel údajne mladistvý príbuzný mafiána Gorilu?!) aj odfotiť s oduševnenými knihovníčkami.

Dobré duše knižnice.

A aj podpisovku v miestnom kníhkupectve s milými predavačkami.

Dobré duše kníhkupectva.

+ Nečakaným bonusom bolo stretnutie s pánom Milanom Šurmanom, ktorý obieha Slovensko s neuveriteľnou súkromnou zbierkou Biblií od veľmi starých po najnovšie i najmenšie, či dokonca ilustrované Salvatorom Dalí.

Výstava „Biblia na cestách“.

+ Beseda s čitateľmi sa konala v Klube 75 a to rozhodne nezodpovedalo počtu v publiku. Skrátka, začiatok o 16:00 tentoraz nenalákal dôchodcov a pracujúcim nedal šancu prísť. Nebola to katastrofa, ale skôr poučenie. Pred rokmi mi na tvorivom pobyte v Piešťanoch napadlo, že by som si mohol „odskočiť“ na besedu do blízkeho Hlohovca. Pani vedúca knižnica ma hneď vyviedla z omylu, ona si vyhradzuje na prípravu takéhoto vystúpenia známeho spisovateľa aspoň pol roka. No ale potom to stálo za to – namiesto knižnice tiež zvolila klub, ale jazzový. Bolo plno, hoci si tam konzumáciu pekne každý platil. Prišli aj miestne médiá a televízia. Pani vedúca k tomu zorganizovala pesničkára, ktorý vhodne vypĺňal prestávky medzi rôznymi témami, ktoré sme preberali. Po besede si viacerí prítomní kúpili knihy, dostal som honorár a ešte aj darček v podobe peknej trvalky v kvetináči. Odrazu sa z bežnej besedy takto stáva udalosť. Verím, že sa k tomu prepracujú aj v Kysuckom Novom Meste, veď majú mladú a energickú vedúcu knižnice.

S pani vedúcou knižnice.

Čadca:
+ Večer ma privítal už domáckou atmosférou čadčiansky hotel Lipa. Veď ho poznám od konca 70. rokov, keď som tu slávil svoje prvé úspechy na známej literárnej súťaži Jašíkove Kysuce. Nesklamal ani výber stredoškolákov, ku ktorým som na druhý deň doobeda prehovoril vo vynovenej Kysuckej knižnici vedenej PhDr. Jankou Bírovou. Prebrali sme úspešných Slovákov, svetovú slovenčinu aj cestovanie. A milo prekvapil študent Gabriel, ktorý nevydržal do konca besedy a hneď si kúpil knihu „Všetko je inak“. Keď som sa ho po besede pýtal, čím by chcel byť, zhodli sa s kamarátom, že inštalatérmi. No, tak keď budú aspoň niektorí inštalatéri na Kysuciach takí chtiví poznania, nemusíme sa o budúcnosť tohto kraja naozaj báť. Po študentoch nasledoval rozhovor pre miestnu televíziu a príjemný obed so spisovateľským kolegom Milošom Jesenským. Nielenže ma pri každom stretnutí prekvapí nejakou novou knihou, ale ako riaditeľ Kysuckého múzea má nehynúce zásluhy na zásadnej prestavbe zázemia skanzenu vo Vychylovke, turistickom prepojení Kysúc a Oravy úzkokoľajovým vláčikom, vynovení muzeálnych expozícií a ďalších projektoch, ktoré priťahujú turistov do tohto tak trochu zabudnutého kraja. Samozrejme, že s tým má okrem radosti aj nejaké trápenia, ale to je už raz súdené ľuďom s talentom a dobrými nápadmi. Aj vďaka nemu a miestnej knižnici sa na Kysuce rád vraciam.

Podpisy pre študentov.

+++ A toto je sumár jedného spisovateľského výjazdu za čitateľmi: desať besied a päť podpisoviek v šiestich mestách behom štyroch dní pre najmenších, stredoškolákov, dospelákov až po tých najstarších. A so všetkými bolo o čom hovoriť…