Gustáv Murín

Obálka knihy

Volajú ma Žaluď

…a ešte ma nedostali

Príbeh jedného mafiána

(kniha práve vychádza)

12. kapitola

…

   Novinár zamáva na vrchného a skúsi prvú otázku: „Odkedy poznáte pána Štajnera?“

Ružický sa uchechtne: „No, to som bol ešte veľmi mladý… a krásny. Teraz som už len krásny…“

LETO 1983. V to leto Bratislavu sužovali hromadné nálety premnožených chrústov. Bolo to ako v Hitchcockovom horore. Boli všade a boli nechutné. Keď zapadlo slnko, sústreďovali sa vysoko pri lampách pouličného osvetlenia, a ak ste si dávali len trochu pozor, nepadali vám za krk.

Ružický s kolegom kráčajú ležérne od hotela Tatra ku Kollárovmu námestiu. Otravná služba mladých kriminalistov v civile na rutinnej hliadke. Oficiálne „preventívna akcia“, neoficiálne ich volali „šľapky“. Tak šliapu podvečernou Bratislavou a bavia sa o ničom. Všade kľud a pokoj. Zabočia k námestiu, a to by museli byť naozaj slepí, aby si nevšimli hneď dva Renaulty 309 zaparkované vedľa seba. To v tej dobe nebolo obyčajné auto, priam trčalo z obvyklého zástupu škodoviek a ruských moskvičov či lád. A okolo týchto skvostov sa motá vychrtlý mladík, čo celkom na drzovku premontováva pneumatiky s elektrónmi z cudzieho na svoje!

„A zaujímavé bolo, aký bol bohorovný. Samozrejme, že sme ho čapli, ale veď on ani nikam neutekal! To na ňom bolo nápadné, ako si bol zjavne istý, že z toho nič nebude. A ani nebolo. Už vtedy mal na polícii také známosti, že všetko spoľahlivo zatušovali. Vraj mal kontakty až na vtedajšieho mestského šéfa polície a nebolo to, pochopiteľne, zadarmo…“

„Slušná kariéra od zlodeja pneumatík po veľkopodnikateľa…“

„Bože, veď takú kariéru urobila väčšina z tých, čo sú dnes na vrchu. Čo si myslíte, že čím si privyrábal na štúdiách ten politik Babka, čo vás tak zaujíma. Piekol to tiež s autičkármi. Ale včas sa hodil na výnosnejší biznis. A tiež je to vlastne veľkopodnikateľ, aj keď utajený.“

„Súvisí to so súčasnými problémami pána Štajnera?“

Ružický neveriaco zaostrí na Novinára: „Ale, ale, pozrime sa, tak vy nie ste až taký blbec, ako vyzeráte! To, prosím, bez urážky… Ale to musí padnúť za obeť ešte zopár frťanov, aby sme v debate zašli až takto ďaleko.“

„Tak inak, zdá sa, že ste napriek všetkému s pánom Štajnerom priatelia?“

Ružický nespokojne zavrtí hlavou a nápadne skontroluje dno svojho pohára. Ešteže konečne prikráča vrchný zrýchleným krokom, ako k ohňu. Hasí sa smäd.

„Ľudia ako Štajner nemajú priateľov. Majú pipky, čo preťahujú, a opúšťajú. A partnerov v biznise, ktorých vždy ošklbú. Tak dôkladne, že sú nakoniec s tými svojimi miliónmi zúfalo sami. Kto ho pozná, len tak si k nemu dnes už neprisadne. Aj kvôli tomu, aby náhodou nedoplatil na ďalší strelecký pokus na túto živú mŕtvolu. Aj keď…“ mávne znechutene rukou, „Videl ste, čo nosí na krku?“

Novinár sa pokúša spomenúť si, ale na to Ružický nečaká.

„No predsa nejaký zázračný druidský amulet! A prečo by tomu neveril, keď má päť dier v tele, zmrzačenú pravú ruku od výbuchu auta a stále tu ešte veselo pobehuje…“

JESEŇ 1994. V bratislavskom Queen`s Pube to žije. Zišla sa tu akousi zhodou okolností takmer celá špička miestnych mafiánov. Zdanlivo nikto nemá nič proti tomu druhému, okázalo sa bratajú. Je to zázračná chvíľa zmierenia, keď sa žraloci ešte nežerú navzájom. Pri jednom stole sa dobre bavia sýkorky – Kýbel, Dlhý Laco a Havaši. Ten prvý, napriek zdanlivo hanlivej prezývke pre svoju nízku postavu, má najväčšiu autoritu a tiež šancu v súperení s Dlhým Lacom prevziať velenie najsilnejšej mafiánskej skupiny hlavného mesta. Jej zakladateľ, Miro Sýkorka, totiž už niekoľko týždňov prakticky nevychádza večer zo svojej vily obklopenej ochrankou. Nejakú dobu sa schovával v Moskve, ale musel sa vrátiť skontrolovať kšefty. Všetci vedia, že tu po ňom niekto ide, a je len otázkou času, ktorý z vražedných pokusov bude ten platný. Dobre sa so sýkorkami baví aj takáčovec Netvor. Všetci majú problém udržať vážnosť, keď prehovorí. V túžbe ohúriť ostatných svalstvom, v čom sa od väčšiny nelíši, to prehnal s bobulami steroidov a následkom je tenký, až dievčenský hlas, ktorý mu občas preskakuje do fistuly. Je smrteľne nebezpečné sa na tom zasmiať, preto si mnohí oddýchnu, keď o pár mesiacov bez stopy zmizne. Vtipkári podsvetia tvrdia, že okrem hlasu sa mu scvrkol aj nástroj mužnosti až tak, že sa Netvor od hanby nechal preoperovať na ženu. Bližšie pravde asi bude, že sa stal obeťou vojny v podsvetí. Pri vedľajšom stole si užívajú dámsku spoločnosť bratia Diničovci, zakladatelia inej mafiánskej bandy. Bavia sa, ako je ich zvykom, vo voľnom čase – hádkou. Dobre sa na tom zabáva ich dôverný spoločník a partner pri tenise Fero Tónovič. Neprejde rok a tí dvaja ho pripravia o všetko, len holý život mu nechajú. V tom, ako niekoho oholiť o majetok, sa zhodnú vždy. Živoriť ho potom nechajú z láskavosti, že bol verný kamarát. A že okrem tých troch dní, čo bol prikovaný v nejakej pivnici, moc problémov nerobil. V dobrej nálade je tu aj Jožko Slobodan. Starší telnatý chlap, ktorý netancuje. Napriek tomu, že jeho výzor je najbravčovejší zo všetkých, nemá vďaka nabitej peňaženke núdzu o spoločníčky a spoločnosť. Pri jeho stole sa rád zastaví aj Žaluď, ale momentálne si niečo dôverne šepkajú s Kónom, emisárom banskobystrického bossa Čermáka. Slobodan s Kónom sú rovnakej kategórie, čo sa týka živej váhy. Inak je Kóna len šedým tieňom svojho bossa. Asi aby si tú autoritu vystužil, sedí pri ňom na pohľad sympatický, fešácky a zaťato mlčanlivý chlapík menom Čistič. Je to slovenská obdoba Solonika, kat slovenskej mafie. Vie aj to, čo Solonik nie – mierenú streľbu oboma rukami. Mihol sa tu aj Jegorov, emisár ukrajinskej mafie. Hoci miestni nemajú radi cudzie dravé ryby, tento medzi nich akosi zázračne zapadol. Veď Ukrajina je perspektívny trh na kradnuté autá. Džony Takáč sa tiež dlho nezdržal. Za noc, čiastočne aj „služobne“, vymetie ešte zopár podnikov svojho kumpána Surovčíka. Tento Queen´s Pub, aby bola ekumenická pohoda dokonalá, patrí albánskej mafii. Je to veľký večer zmierenia bratislavského podsvetia. A sú tým na prvý pohľad nefalšovane nadšení. Sú králi, a toto je ich kráľovstvo na zemi!

Blíži sa záverečná a Žaluď nezabúda, že musí byť zajtra vo forme. Chystá ďalšie šméčko, trik, ako prísť za pomoci iných k veľkým peniazom. Mávne na ochrankára, ktorý tu funguje zároveň vo funkcii šoféra a štartéra. Bratislavské podsvetie sa rýchlo učí – už niektorí z nich bolestivo a na vlastnú škodu zistili, že pootočenie kľúča v štartéri môže odpáliť nálož pod vozom. A živý ochrankár je lacnejší, než ešte ani poriadne nefungujúci systém diaľkového štartovania. Žaluď sa okázalo pozdraví s ostatnými. Ochrankára zdrží, že vyrovnáva účet. Žaluď úprimne nerád platí, ale na druhej strane si nemôže dovoliť nezaplatiť. Už sa začína vžívať do role solídneho veľkopodnikateľa.

Vonku na Žaluďa čaká nablýskaný Mercedes SL Cabriolet. V odlesku lámp priam žiari medzi ostatnými drahými fárami takých, ako je on. Žaluď má rád vždy niečo extra. Ochrankár stihne naštartovať až v okamihu, keď už Žaluď siaha po kľučke od dverí. Následná detonácia Žaluďa odhodí späť, a už navždy mu zmrzačí pravú ruku. Keď leží zakrvácaný na chodníku, uvedomí si, že sa nad ním skláňa Dlhý Laco od sýkoriek. Je to jeho premiéra v tejto úlohe anjela smrti – od tejto chvíle bude Dlhý Laco nápadne často poblízku poprave či pokusu o popravu viacerých mafiánskych bossov. Žaluďovi bleskne hlavou známy mafiánsky zvyk schádzať sa na mieste, kde niekto z nich padol. Keď je v podsvetí niekto na odstrel, vie to týždne dopredu kdekto, len vyhliadnutá obeť nie. Žaluď už nestihne domyslieť, či sa tu teraz tí všetci nezišli už dopredu na jeho predčasnom pohrebe. Pozoruhodná inovácia urobiť kar dopredu za účasti nebožtíka! Žaluď je stále pri vedomí, je len ohlušený. Vidí hlasy, ale s hrôzou zisťuje, že ich nepočuje. Ale zasa nie tak, že by sa o pár dní (keď sa mu našťastie vráti sluch) nedopočul, že z objednávky na jeho vraždu sa dá vykúpiť. To je daň za pristrmú cestu nahor k peniazom a moci…

„A to sa naozaj dá?“

„Čo, či sa dá?“

„Vykúpiť sa zo… smrti.“

Ružický vyvráti oči v nemej výčitke.

„Božia prostota, človeče! A o čom je celá táto mafiánska strkanica? Veď takmer nikdy nie je objednávateľ zároveň aj vykonávateľom. A každá smrť má svoju cenu. A keď viete, akú cenu má vaša smrť, dokážete ju prebiť. V tomto prípade to bolo o to kurióznejšie, že na neho boli nasadení tí istí, ktorých on najal na Bakalu – Čermákovci…“

„Bakala? Začínam sa v tom strácať.“

„Ani nie, len sa oblúkom blížime k tomu vášmu Babkovi.“

„Čo ten s tým má?“

„Dobrá otázka, ale po porade, odzadu. Žaluď napálil kde koho, ale nie každému ešte ostal kapitál, aby sa mohol pomstiť. Útok v Queen`s Pube si zrejme objednal istý Dudla. Typický výlupok miestnej zlatej mládeže, zazobaná rodinka a ich synátor by si rád ešte privyrobil. Lenže narazil na Žaluďa, a ten ho oholil o priveľkú sumu. Tak sa dostalo do hry komando smrti, čo tu funguje už roky – odrovnali Gorilu v Žiline, Holuba z Košíc, Tótha v Kráľovskom Chlmci… No, ten Tóth je názorný príklad! Tóthovu smrť si u Čermáka objednal šéf konkurenčného gangu Muszka. Lenže nezaplatil sľúbený milión, a ešte navrch niekoho obtiahol s odkazom, že za ním stojí Čermák, a tak Čermákovci zlikvidovali aj jeho.“

„To je na mňa priveľa mien.“

„Tak si zapamätajte to jedno – Čermák. Ten tu šéfuje najvražednejšiemu komandu. Žaluď si ho pred dvoma rokmi objednal na Bakalu, takže sa poznajú. A keď po tom výbuchu pred Queen`s Pub-om zistil, odkiaľ vietor fúka, šiel a Čermákovi ponúkol väčší balík ako Dudla. A toho Dudlu našli o dva mesiace potom na diaľnici v aute značky Mercedes. S guľkou v hlave.“

„A čo s tým má ten Bakala?“

„Zavadzal Babkovi…“ Ružický sa zarazí, „A je to vonku!“

…