Gustáv Murín

Hlavné médiá a krasoduchovia sú zhrození vstupom kotlebovcov do parlamentu. Ako keby nemali dostatočné varovanie v extrémistickej strane Jobbik, druhej najsilnejšej v Maďarsku. Alebo KSČM, jedinej komunistickej strane na európskom kontinente a tretej najsilnejšej v Česku. A ďalších podobných v západných krajinách of Fínska, cez Holandsko, Francúzsko až po Grécko. Ale krasoduchovia sú nepoučiteľní.

Spoločenský diskurz (teda debata o spoločenských témach) sa vedie v každej krajine na rôznych poschodiach, od parlamentu až po krčmy. A najzákladnejšie pravidlo znie, že keď sa na vyšších poschodiach určité javy prekrucujú, či zatajujú, tak sa problém prenáša stále nižšie, až do suterénu, ktorý hrozí takou revoltou , ako je voľba exotov typu Kotlebu, či Kollára. Preto PEN International, ako jediná celosvetová spisovateľská organizácia, trvá na dôslednom dodržiavaní slobody slova. Lenže proti slobode slova vykonštruovali demokratickí neo-liberáli povestnú „politickú korektnosť“.

Politická korektnosť je v podstate skrytá cenzúra a manipulácia s faktami. Následkom sú neuveriteľne prekrútené mediálne výstupy v hlavných médiách (od problematiky bezdomovcov, cez menšiny po zahraničnú politiku), ako to opísal americký novinár Bernard Goldberg v knihe „Jak novináři manipulují“ (vyd. Ideál, 2005). Máme na to aj slovenské príklady.

Pravzorom manipulátorov v našich médiách je Štefan Hríb a jeho „týždeň“. Títo ľudia naozaj veria, že čitateľská masa sú tupci, ktorých oni musia „kultivovať“ a to tak, že im „vyložia“ svet. Pravda, po svojom. Preukazným dôkazom, ako sa mýlia (a to bola predzvesť aj terajších volieb) bol ten paradox, že manipulátorský „týždeň“ sa drží nad vodou z podozrivých zdrojov, údajne od oligarchov. A to sa hríbovci vystavujú, ako vzor nezávislosti. Lenže tie čudné financie z podozrivo závislých zdrojov musia držať „týždeň“ nad vodou, lebo ten nemá dosť čitateľov, čo by sa chceli nechať ohlupovať (pardon, „kultivovať“)! Názorný príklad takej „nezávislosti“ hlavne od názoru čitateľov bola bývalá SMEčka, ktorá manipulovala denníkom SME tak, že ho priviedla na samý pokraj krachu. Opäť, lebo čitatelia takéto manipulátorstvo „politickej korektnosti“ odmietli! Začalo to už Milanom Šimečkom, on sám manipulovaný niektorými nezvoliteľnými predstaviteľmi OKS (ktorí sa ale vždy raz za čas natlačia do parlamentu na chrbte iných), ktorý vo viere, že on a ďalší „inžinieri ľudských duší“ majú svätú povinnosť nás ostatných vstaviť svojej korekcii v záujme „dobra“, na jednej konferencii v hoteli Fórum vyhlásil, že by sa mali obmedziť volebné práva, pretože práve vtedy v Holandsku tiež zvolili do parlamentu akýchsi extrémistov. Zvrhlosť takéhoto „inžinierstva“ sa jasne ukázala v krachu projektov „týždeň“ a bývalého vedenia SME s pohrobkom na zánik odsúdeného projektu N. Ale chvalabohu, že to najhoršie v slovenskej žurnalistike (s tendenciou porušovať elementárnu novinársku etiku v mene akýchsi „vyšších ideálov“ pravice) sa takto čisto oddelilo. Veď už Šimečka, ako vzorne nekompetentný šéfredaktor SME, kryl porušovanie novinárskej etiky jeho ženou s istou Pukovou (za ktoré sa museli verejne ospravedlniť) s tým, že Puková sa neskôr diskvalifikovala úplne, keď vyšlo najavo, ako kradla články zo zahraničia a podpisovala ich svojím menom. A nebola to jediná plagiátorka vo vtedajšom SME. To „politickej korektnosti“ neprekáža – prekrucovanie faktov, zatajovanie problémov a manipulácia s verejnou mienkou sú jej priamou súčasťou.

Vždy je alternatíva

  V obrovskom názornom kontraste s tým, ako tieto manipulátorské printové médiá živoria, sú slobodné médiá, ktoré naopak zaznamenávajú nebývalý nárast čitateľov. Tí sú zdrojom ich finančnej nezávislosti, na ktorú sa dobrovoľne skladajú občania. V printe je to „Zem a vek“, v rádiách „Slobodný vysielač Banská Bystrica“. A je pozoruhodné, ako sa okamžite stali terčami útokov krasoduchov ako je Šebej, varujúcimi pred „extrémizmom“. Došlo to tak ďaleko že pani Vášáryová ako dnes už bývalá poslankyňa označila (zjavne omylom a v prehnanej snaživosti) za extrémistický ešte aj konzervatívny literárny mesačník Slovenské pohľady! Tak si to zhrňme – klamať v duchu „politickej korektnosti“ v určitých médiách tak, že sa zatajuje fašistický charakter ukrajinských „revolucionárov“, vyvoláva nenávisť k Rusku, zatajujú problémy s migrantskou inváziou, velebí EÚ a zatajuje, ako nám zruinovala poľnohospodárstvo, velebí NATO a zatajujú sa zločiny, ktorých sa dopúšťalo porušením Charty NATO, falšuje skutočný stav rómskej problematiky, falošne vykladá problém Blízkeho východu  atď. je priam „osvietenecká povinnosť“ médií ako „týždeň“ či N-ko. Ale keď sa o tých istých témach píše v duchu slobody slova inak (pozor, aj tu nie je všetko zlato, čo sa blyští), tak už je to ohrozenie demokracie a extrémizmus?!

Je to naopak, podceňovaním inteligencie občanov a dlhodobými pokusmi o ich ideologickú manipuláciu vytvorili práve „politickí korektori“ a krasoduchovia priestor pre nežiaduce politické zjavy ako je Kotleba.

Aby bolo jasné – v každej spoločnosti sú všetky názorové varianty kýmsi pokrývané a politicky reprezentované. Ale ak si politická špička plní svoje povinnosti a korektne informuje o probléme (napr. postoju Ficovej vlády voči migrantskej kríze sa naozaj nedá nič vyčítať), tak kotlebovci nemajú šancu zaujať. Ale ak sa dlhodobo klame o tzv. rómskej problematike (ako to už konečne priznávajú aj seriózne médiá), tak presne to nahráva „extrémistom“. Lebo ne-extrémne riešenia dlhodobo nefungujú, keďže vychádzajú z „politickej korektnosti“, ktorá východiskové fakty jednoducho zatajuje. Viete o tom, že napríklad nesmú (a určite nesmeli) byť v krimi-správach uvedení ako páchatelia Rómovia, lebo by im to vraj ublížilo? Išlo to tak ďaleko, že sa falšovali štatistiky kriminality, takže nie je možné riešiť niečo, o čom fakticky nič seriózne nevieme. Zatajuje sa dlhodobo aj to, koľko peňazí na Rómov doslova prežrali rôzne mimovládky, ktoré žijú z toho, že ten problém tu stále je! Zatajujú sa fakty o zneužití veľkých súm na tento problém vynaložených, lebo by to dostalo do zlého svetla ich poskytovateľov (napr. aj zahraničných donátorov a misie u nás), či koordinátorov (opäť cez mimovládky). Tu sa vytvára dlhodobý falošný obraz jedného problému a to je živná pôda pre kotlebovcov! Však naši občania nie sú tupci, ako si to o nich myslia „politickí korektori“ a krasoduchovia. Majú aj vlastné, neblahé, skúsenosti. A keď im pravdu odmietajú povedať tradiční politici, budú počúvať iných!

Extrémizmus?

   Chcete sa názorne pozrieť, ako sa tvorí  „politicky korektný“, ale zato kompletne falošný obraz sveta? Tak ste si mohli včera pozrieť na jednej slovenskej televíznej stanici typický hollywoodsky film „Mierotvorca“. Dve hodiny vás tam budú „akčne“ presviedčať, že Biely dom vo Washingtone je centrála najmierumilovnejších síl na svete. V skutočnosti od II. svetovej vojny vedú USA nekončiacu sériu medzinárodnými dohovormi a zákonmi neospravedlniteľných agresií po celom svete. S najnovším následkom ohromujúcej migrantskej vlny z krajín, ktoré rozbombardovali a nechali tak.

A keď už sme pri Američanoch. Viete aký rozdiel je medzi terajším republikánskym kandidátom na prezidenta USA Donaldom Trumpom a „extrémistom“ Mariánom Kotlebom? No ten, že Kotleba je oproti Trumpovi priam baránok, čo si veľmi dáva pozor na hubu. A náš demokratický americký vzor (tak obdivovaný ideologickým papagájmi Hríbom, Šebejom a spol.) je brutálne extrémistický, rasistický, xenofóbny, politicky ne-korektný a predsa má ohromujúcu podporu voličov v USA? Tak kto je tu extrémista?!