Gustáv Murín

Kvôli zahraničným cestám som sa kauzou Kaliňák nezaberal a ani nebudem. Ale s údivom čítam „problém“ našich rôznych politológov a analytikov, či vraj minister vnútra ovplyvňoval nejaké vyšetrovanie? Čo spadli z jahody? Čo je toto za otázka? Prečo by to robil? Veď u nás 99% vyšetrovaní v tzv. celospoločenskom záujme ide automaticky do stratena. A to jedno percento nie je úspešné vyšetrovanie, ale štatistická chyba! Vyšetrovatelia u nás? To je smutný zástup klaunov, ktorých máte prečítaných hneď – keď sa stretnete s jedným, ako keby ste poznali všetkých.

Klauni v akcii

   Odkedy „slovenský Cattani“ Spišiak doslova rozprášil elitu vyšetrovateľského zboru (prepustil, či vyštval 40 – 60 najšpičkovejších vyšetrovateľov, pred ktorými sa s úctou skláňali aj špičky FBI a niektorí na neho aj podali trestné oznámenie) je tento tak demoralizovaný, že to už nie je k plaču, ale na smiech. Len si spomeňme, ako pohrobkovia tejto čistky „vyšetrovali“ vraždu advokáta Ernesta Valka. Fraška! A to je vzor všetkých dnešných vyšetrovateľov. Ich klaunské triky sú stále tie isté, či už ide o to, že by mali vyšetrovať porušovanie povinnosti pri správe cudzieho majetku, pirátske kópie kníh, nebezpečné vyhrážanie, krivé svedectvo, alebo krádež bicykla. Pri tom poslednom uvediem na záver názorný príklad – pre pobavenie.

Klauna-vyšetrovateľa á la Kaliňák poznáte podľa nasledovných príznakov:

Nech oznámite čokoľvek v trestnom oznámení alebo podnete, zavolá vám.

Je veľmi milý. Pozve vás na „výsluch“ (áno poškodený je vypočúvaný v rovnakej pozícii ako zločinec).

A vyšetrovateľ je aj úprimný.

Napríklad vám dôverne oznámi, že on sa na to môže „vysrať“. To si nevymýšľam, citujem.

Dôvodov má po ruke za hrste: už ho to nebaví, má malý plat, čoskoro ho preložia a pôjde na lepšie…

Ak toto všetko ustojíte a stále ešte veríte, že začne vyšetrovanie, áno – začne. Začne vyšetrovanie vás! „Vyšetrovanie“ á la Kaliňák sa sústreďuje predovšetkým a hlavne na toho, komu sa stala škoda, či nejakú celospoločenskú oznámil. Je to také prosté. Nechce sa im zdvihnúť od stola, ale musia si urobiť alibi, že niečo urobili. A najľahšou obeťou takejto frašky je práve obeť zločinu. To je osoba, ktorá vo svojej naivite ochotne príde porozprávať o trestnom čine a neúmernou dĺžkou takéhoto „výsluchu“ nadobudne dojem, že vyšetrovateľ vo veci „koná“. Netuší, že to je obvykle aj to posledné, čo urobí.

Vyšetrovateľ á la Kaliňák má totiž jediný skutočný cieľ. Jeho nezaujíma porušovanie zákonov, akási spravodlivosť, či dopadnutie páchateľov. To mu je takzvane „u riti“. On sa potrebuje každého prípadu predovšetkým zbaviť! A má na to celú škálu najbizarnejších pomôcok.

Predstavte si, napríklad, že ste populárna herečka a stali ste sa obeťou choromyseľného obdivovateľa. Prenasleduje vás tak, že vás privádza takmer do šialenstva. Samozrejme, bežíte na políciu. Samozrejme, prijme vás vľúdny, milý a empatický vyšetrovateľ. A viete na čo príde hneď? Že zamilované SMS-ky od toho šialenca ste dostala na divadelnom zájazde v Poprade, Košiciach a Rimavskej Sobote. Viete, čo z toho vyplýva? Že každú tú SMS-ku bude vyšetrovať príslušný útvar PZ – nežartujem, to je fakt! Takže tu jednu vyšetria zvlášť v Poprade, jednu zvlášť v Košiciach a jednu zvlášť v Rimavskej Sobote! Jediné, čo z toho vyplýva pre vás osobne je, že uvidíte tri podoby klaunov v úlohe vyšetrovateľov á la Kaliňák. Nepýtajte sa ma, komu prislúcha vyšetrovať takéto SMS-ky, keď letíte lietadlom, či cestujete vlakom. A to sme ešte nespomínali veselú výhovorku, že najnovšie nie je možné ani podľa SMS-ky vypátrať páchateľa (ale napríklad podľa IP adresy PC ani autora pirátskych kópií), pretože to je zásah do jeho súkromia!!! Podstatné je, že váš vľúdny, milý a empatický vyšetrovateľ vás takto elegantne „pošle do paže“, lebo jeho najväčšou starosťou je nájsť paragraf, pre ktorý bude mať dobrú výhovorku, aby nekonal nič. To je ich ideál. Vyšetrovateľ á la Kaliňák nehľadá paragrafy, aby mohol vyšetrovať, ale všetky také, aby nemusel nič robiť. A keby to nevyšlo, má v zálohe ešte jednu fintu.

Starý známy Palovič!

  Keď som si dnes ráno v tej miestnosti, kam človek po ránu vždy rád zájde a kam patrí aj bulvárna tlač, prečítal kto vyšetruje „únik bankového tajomstva“ v prípade Kaliňák, hneď sa mi ľahšie splachovalo. Veď ja toho pána poznám!

Koncom roku 2011 som ako predseda spisovateľskej organizácie SC PEN inicioval podanie trestného oznámenia na bývalých spisovateľských funkcionárov, ktorí podpísali zámerne nevýhodnú zmluvu na „podnájom“ tak, že smerovala k podvodnému zmocneniu sa celej spisovateľskej budovy na Laurinskej č.2. Následne SC PEN toto trestné oznámenie podalo aj za ďalších päť spisovateľských organizácií. Prípad bol a je tak jasný, že sme verili v jeho promptné vyšetrenie a zabránenie najhoršiemu. Toto vyšetrovanie „vedie“ pán prokurátor Bystrík Palovič. Ale pozor, nie že by pán prokurátor Bystrík Palovič nemal dobrú vôľu, to zasa nie. Na moju sťažnosť „na zdĺhavé vyšetrovanie“ mi 17. 3. 2014 (teda po dvoch rokoch „vyšetrovania“) odpísal, že s vyšetrovateľkou (áno, aj tu prebieha masívna feminizácia) dohodol, že „bez meškania vydá uznesenie podľa § 199 odsek 1 Trestného poriadku o začatí trestného stíhania vo veci trestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 Trestného zákona…“ To bolo v marci 2014 v prípade, kde sám Palovič uznáva spáchanie trestného činu. Pozrite sa do kalendára a vedzte, že dodnes nebolo žiadne také uznesenie vydané a ďalej sa vytrvalo „vyšetrovalo“ tak dlho, až pani vyšetrovateľka odišla (tuším do dôchodku). Predpokladám, že jej nástupca sa už postaral, aby všetky tie spisy (a že som ich videl osobne hromadu) „zamietol pod koberec“. Veď ak by niečo vo vyšetrovniach á la Kaliňák mali mať, tak poriadne veľké, najlepšie niekoľkovrstvové koberce. A medzičasom sa, samozrejme, zločinný zámer s budovou už fakticky naplnil. Polovička budovy bola podvodne predaná a celú kauzu rieši už niekoľko súdov.

A mimochodom, sťažnosti. Tie sú u nás v prípade vyšetrovateľov a prokurátorov vyriešené geniálne. Ak sa sťažujte na vyšetrovateľa na Inšpekcii PZ, tak vás odkážu, že veď je to vyšetrovateľ a ten patrí do právomoci prokuratúry. Na prokuratúre vám zasa veľmi ochotne vysvetlia, že je to policajt, tak čo by sa s ním mali oni zaoberať?! Perlou potom je, že vašu sťažnosť na hnilého, lenivého a neschopného vyšetrovateľa v konečnom dôsledku rieši – hádajte kto? No, predsa on sám!

A ten citovaný list prokurátora Paloviča bol predsa odpoveďou na sťažnosť na – hádajte koho? No, predsa na jeho samého! A dostala sa k nemu „systémom padajúceho hovna“ až z Generálnej prokuratúry.

Veď je to také geniálne. Tak prečo sa niekto čuduje, že pán prokurátor Palovič chce „bankára Rybaniča“ (o ktorého morálnom profile nemám najmenšie ilúzie) zbaviť perspektívneho advokáta Lipšica starým trikom, že z Lipšica vyfabrikuje „svedka“?

Finta

  Ak ste sa domnievali, že ťahanie jasného prípadu do stratena je tá povestná finta našich súčasných vyšetrovateľov, tak to ste sa teda škaredo pomýlili. Majú lepšiu…

Uveďme si príklad: v týchto dňoch českí sprievodcovia medzinárodných autobusov RegioJet z Bratislavy do Čiech na vlastnú päsť a protizákonne lustrujú doklady občanov SR, ale aj cudzincov. Pritom podľa našich zákonov vám nesmie bezdôvodne prezerať doklady ani policajná hliadka PZ SR. Nie to ešte akýsi český civilista, ktorý sa vám vyhráža, že ak mu doklady neukážete, nepustí vás do autobusu (hoci máte platný lístok), alebo, že vás vyloží na českej hranici (?!!). Denne sú tak ponižované stovky občanov našej republiky a na hanbu sveta aj cudzinci. A myslíte si, že príslušný vyšetrovateľ v Ružinove, keď sa o tomto skutku dozvedel, na mieste vyletel z kože a šiel to zatrhnúť? Nebláááznite, to predsa nie je „správny postup“. Správny postup je zbuzerovať oznamovateľa takéhoto činu. Ako správne povedala do médií rektorka Policajnej akadémie v Bratislave – hlavnou obeťou vyšetrovania je obeť trestného činu. Na nej sa vyšetrovatelia vyzabávajú a postup už poznáme. Ide to tak ďaleko, že páchateľ sa často ani nedozvie, že bol vôbec v podozrení! Presne tak, ako tí „lustrátori“ z RegioJet-u. Prečo by ich pán ružinovský vyšetrovateľ mal obťažovať, keď môže „vypočúvať“ toho, kto na vec upozornil? Pritom on má služobnú povinnosť zasiahnuť neodkladne aj keď sa o veci dozvie sám, alebo anonymným podaním. Ale, veď už toho toľko o našich klaunoch v úlohe vyšetrovateľov á la Kaliňák vieme, tak predsa nemôžeme uveriť, že by sa pán vyšetrovateľ z Ružinova zobral a šiel si vôbec overiť, čo za zvrhlosti sa na hlavnej Autobusovej stanici v Bratislave dejú? Má predsa fintu!

Tá finta znie – ak ste vy ohlásili trestný čin, tak je to vaša osobná záležitosť! Boli ste nezákonne „lustrovaní“, boli ste svedkom trestného činu a upozornili naň (podvodné zmocnenie sa budovy spisovateľov), upozorňujete na šírenie pirátskych kópií? Veď to je vaša vec – choďte na súd, neotravujte. My, vyšetrovatelia á la Kaliňák, máme toľko inej roboty! Napríklad s kobercami, kde sa množia zametené prípady…

Otázka na záver

  Keď toto všetko viete, ešte sa pýtate, či Kaliňák ovplyvňoval alebo neovplyvňoval nejaké vyšetrovanie? Radšej sa opýtajte, načo by to, preboha, robil, keď pozná „výkonnosť“ celého zboru svojich vyšetrovateľov…

P.S. Veselý príklad krádeže bicykla:

Tento príklad som uviedol do protokolu pani vyšetrovateľke, ktorá predstierala, že vyšetruje prípad zámerného šírenia pirátskych kópií, na ktorý som náhodou narazil. A myslel som si, naivne, že je mojou povinnosťou upozorniť na porušovanie zákona:

„Predstavte si, že som sem na ´výsluch´(???) prišiel na bicykli. Z okna vidím, kde stojí. A vidím, že mi ho niekto kradne. Tak na vás volám – kradnú mi bicykel! Viete čo urobíte?“

Fakt bola zvedavá, ako ju mám prečítanú.

„No, začnete písať zápisnicu!“

Mlčala.

„A keď ma stupídnymi otázkami o ničom, napríklad kedy som a od koho ten bicykel kúpil a či má nové duše, zdržíte natoľko, že mi ten bicykel naozaj ukradnú, dáte mi tú zápisnicu podpísať. Potom sa konečne zdvihnete a pôjdete si obzrieť miesto činu. Tam urobíte ďalšiu sériu stupídnych ´úkonov´, napríklad zoberiete odtlačky prstov prvému náhodnému chodcovi, čo pôjde okolo, alebo sa hluchej babky budete pýtať, či niečo nepočula, a potom konečne uznáte, že mi ukradli bicykel. A viete, čo urobíte potom?“

Mlčala.

„No predsa ma zdržíte kvôli ďalšej zápisnici! Pretože pri tej prvej som bol ako oznamovateľ a teraz som už poškodený. A hoci máte predošlú výpoveď v počítači, neprekopírujete ju do novej zápisnice, ale budete so mnou dve hodiny cvičiť, aby som to isté povedal inými slovami. Napríklad namiesto vety oznamovateľa ´Kradnú mi bicykel´, uvediem inovátorsky ako poškodený ´ukradli mi bicykel´, že?“

Bola ticho, lebo presne toto je „postup“ našich vyšetrovateľov.

Ale nezabúdajme, že sú vždy veľmi milí a pozorní. Takže sa dočkáte aj takýchto „dobrých rád“:

• nečakajte, či niečo vyšetríme, skúste si ten bicykel nájsť sám
• vy chcete spravodlivé potrestanie zlodeja? Nie je nič ľahšie, doveďte mi ho a bolo by najlepšie, keby sa vďaka vám hneď aj priznal
• ale viete, čo je najúčinnejšie? Vôbec tu nič neohlasujte, bicykel si nájdite a tomu zlodejovi dajte po hube, aj za mňa…

Toto je vyšetrovanie á la Kaliňák!