Gustáv Murín

Každé ráno si dávam mlieko z červeného pohára s bielym nápisom „Bush – Putin Summit, Bratislava, 2005“. To, aby som nezabudol, aká je svetová politika klamná. Veď, ak si pamätáte, vtedajší predstavitelia slovenskej vlády sa o tomto stretnutí dozvedeli až zo svetovej tlače. Tak naliehavé bolo to „kamarátstvo“, že to tí dvaja zabudli oznámiť prekvapeným „hostiteľom“.

A také to bolo kamarátstvo, že Bushovi a západným politikom vôbec nevadilo, že sa Putin dostal k moci za veľmi čudných okolností, ako exponent tajných služieb (ale aj Bush st. bol šéfom CIA) a že pri jeho prvom zvolení vybuchovali v Rusku obytné domy so stovkami obetí, zrejme zámerne narafičené agentmi tej istej služby, aby mohol Putin vystupovať, ako záchranca (podobný efekt, ako dodnes čudné okolnosti útoku na Dvojičky, ktoré dovtedy zosmiešňovanému Bushovi ml. vynieslo druhé zvolenie prezidentom). Nevadilo im ani to, že pri opätovných zvoleniach Putina za čo len chcel (raz za prezidenta, inokedy za premiéra) sa čudne strácali protikandidáti uprostred ich kampane a keď sa zjavili, tak viedli nesúvislé reči o únose a rýchlo utekali za hranice. Nevadila im ani vražda bývalého agenta Litvinenka rádioaktívnym polóniom v novembri 2006.

Putina dokonca začali pozývať na stretnutia G7, špičkového celosvetového ekonomického združenia. Na Západe sa voľne šírila jeho popularita a opakovane bol vyhlasovaný za Muža roka.

Tá istá pesnička

   História sa opakuje. A ak si niekto myslí, že Putinova vláda tvrdej ruky doma sa podobá na diktatúru, asi má pravdu.

A tu je príklad ako Západ narába s diktátormi.

Hitlera najskôr povzbudzovali a podporili hanebným Mníchovským mierom. A dlho váhali zastať sa dokonca aj Poľska, až kým rovnako hanebne nepadlo. Spamätali sa, až keď začal ohrozovať ich samých.

Mussollini bol nádejným spojencom Veľkej Británie. Churchill mu osobne napísal obdivný list. A nevadilo nič, čo dovtedy napáchal.

Obluda menom Saddám Hussajn bol tichým spojencom USA a krajín západnej Európy, ktoré mu dodávali zbrane vo vojne proti Iránu. A Irán majú USA v zuboch predsa už desaťročia. Kuvajt by nikdy nenapadol (a že mal svoje logické dôvody), keby mu z USA nenaznačili, že proti tomu nič nemajú.

Slobodana Miloševiča pôvodne označovali za mierotvorcu na Balkáne!

Diktátor Kaddáfí bol ku koncu jedným z najobľúbenejších partnerov západných politikov, len si spomeňme na srdečné vzťahy s francúzskym premiérom Sarkózym (ktorému mal spolufinancovať kampaň za znovuzvolenie!).

A vieme ako dopadli.

Ale prečo Putin?

   Lebo začal príliš „vystrkovať rožky“.

Napríklad si trúfol verejne povedať obecne známu vec, že americký dolár je ničím nekrytá mena s nesplatiteľným dlhom (z ktorého USA financovala krvavé diktatúry, ako bola tá Pinochetova) a je pre svetovú ekonomiku nebezpečné, aby na niečo takom závisela. A navrhol inú, univerzálnu menu (privátny nápad s celosvetovou menou bitcoin sa cez internet tak uchytil, že ukázal možný smer). Dnes Rusko a Čína (ktorá má obrovské nadzásoby amerických dolárov) skupujú kvôli tomu zlato.

Putin zašiel ešte ďalej a inicioval BRICs (Brazília, Rusko, India, Čína a aj Južná Afrika), teda celosvetové združenie ekonomicky najperspektívnejších krajín. Prvé, na ktoré nemajú USA žiadny vplyv.

Navrhol úzku spoluprácu ruskej armády s NATO, čo by vylúčilo možnosť agresií tohto „obranného spoločenstva“. Neslýchané.

Keď USA chceli rozmiestniť absurdný „raketový štít“ v strednej Európe proti Iránu (totálne chorý nápad, ktorý by naopak strednú Európu zatiahol do umelo vyvolávaného napätia medzi týmito dvomi krajinami – čo nedávno prezident Obama proti vôli republikánsky „jastrabov“ významne oslabil), Putin navrhol, aby sa celkom logicky umiestnil bližšie k Iránu v stredoázijských republikách. Neslýchané!

A hlavne v roku 2010 navrhol (inšpirovaný dohodou NAFTA medzi USA, Kanadou a Mexikom) Euro-ázijskú zónu voľného obchodu. Neprípustné! Veď toto logické prepojenie technológií Európy (pred umelo vyvolanou migračnou krízou silne konkurujúcej americkému doláru) a prírodných zdrojov Ázie by odstavilo USA na slepú koľaj.

A bolo po priateľstve.

Palica na psa

   Slovenské porekadlo hovorí, že kto chce psa biť, palicu si nájde. V prípade USA a jeho západných papagájov tú palicu vytiahli rovno z hnoja. Volá sa Pussy Riot. Tieto „škatule“ sa vyznamenali až tým, keď v jednom moskovskom chráme niečo nezmyselne vykrikovali proti Putinovi. Trvalo to podstatne kratšie, než keď sa nechali verejne nahé preťahovať na akejsi „performácii“ (výraz pre najstupídnejšie exhibície hlavne výtvarníkov)i. Ako „feministky“ totiž (presne v duchu tohto totalitného hnutia) celú svoju snahu zamerali na upútanie pozornosti čímkoľvek. Takže spievajú, hoci nevedia spievať a vykrikujú dávno tisíckrát známe proti-putinovské slogany. Nikto by si to poriadne nevšimol, keby sa to nehodilo (mimochodom, viete, že počas II. svetovej vojny aj na De Gaulla v Británii nachystali kompromitujúcu kauzu, ale Churchill včas rozpoznal, že by z toho bolo pre Britániu viac škody, než úžitku?). A keby nebol internet a keby nebola objednávka na „palicu na Putina“.

Takže z tohto doslova „trusu“ (viď pesnička Filip/Lasica „Rozpačité blues“) sa stala zámienka na všemožné okydávanie Putina, ale pozvoľna aj celého Ruska.

Nasledovala umelo vyvolaná „revolúcia“ na Ukrajine, čo napriek masívnej finančnej injekcii až 5 miliárd (tých nekrytých) dolárov, vôbec nevyšlo. Touto provokáciou Ruska obetovaná Ukrajina prišla o Krym a ešte roky sa bude spamätávať z bratrovražednej občianskej vojny a chronickej korupcie, ktorá tým nekontrolovaným tokom amerických dolárov len zmohutnela (podobne ako počas nezmyselnej americkej okupácie Iraku, ktorej výsledkom je Islamský štát).

Už predtým si v Pentagóne vyskúšali reakciu Ruska, keď podobne obetovali Gruzíncov, ako pokusných králikov. Saakašvili, na ktorého je dnes v Gruzínsku vydaný zatykač, v deň započatia olympijských hier (?!!) v Pekingu, poslal proti všetkým medzinárodným dohodám svoje jednotky proti mierovým ruským silám v Južnom Osetsku a škaredo na to Gruzínci doplatili. Netrúfol by si na to, keby nemal ubezpečenie Američanov, ako ho podržia. Nepodržali. Nič nové, tento trik použil už Kissinger s Kurdami v severnom Iraku proti Saddámovi.

Vyrcholilo to zámerným ponížením Putina, keď mu neprednejší politickí predstavitelia Západu odmietli prísť na ZOH Soči 2014. Zjavili sa tam zato, predtým predčasne prepustené, „škatule“ z Pussy Riot, ale o ich cirkus už nebol záujem. Zato USA poslali k pobrežiu Soči provokačne vojnovú loď, ktorá mala „zachraňovať“ občanov USA (ako, ak by nemala porušiť ruské teritoriálne vody?), ak by nastali teroristické útoky (a na žiaľ amerických „jastrabov“ nenastali).

Rozbehla sa mašinéria démonizácie Putina a Ruska. Takže si napríklad odrazu po desiatich rokoch (!) v Británii spomenuli, že by sa zišlo vyšetriť aj ako to bolo s Litvinenkom.

No a odvtedy sa to už vezie – provokácia za provokáciou a isteže aj odvety Ruska. Napríklad, keď prichýlili Edwarda Snowdena, ktorý presne v duchu slobody slova a demokracie (čo vyzdvihujú aj niektoré americké médiá a sú za to oceňované najvyššou novinárskou cenou)odhalil špinavé zákulisné ťahy americkej zahraničnej politiky. A to sa neodpúšťa, veď svetového šampióna v šachu Bobby Fischera vlastná krajina až do smrti prenasledovala za to, že si dovolil hrať zápas proti ruskému/sovietskemu kolegovi. A to, že sa s nástupom Gorbačova stali Sovieti odrazu kamarátmi nič nemení na fakte, že v USA „zradcov“ prenasledujú nech by boli kdekoľvek pod vodou, na horách, vo vesmíre, po kovbojskom štýle (mohutne povbudzovanou hollywoodskou produkciou) a budú stíhať, kým ešte dýcha. Pre republikánskych zástancov „americkej svetovlády“ je totiž nepredstaviteľné, že by im unikol niekto, na koho ukážu prstom, lebo ich praktiky odhaľuje, či im odporuje. A je ešte k tomu aj Američan! To už komunisti najviac prenasledovali tých vlastných „zradcov“. A v čom sa komunistické metódy líšia od tých republikánskych (viď mučenie podozrivých, aj nevinných a tajné väznice CIA po celom svete).

Čo nás do toho?

  Možno si niekto z vás povie, keď sa veľkí bijú, čo nás do toho. No, jednak veľkí radi používajú malých na provokácie (ako sme si už uviedli na príkladoch Gruzínska a Ukrajiny) a potom nezabúdajme, že sme v EÚ. A EÚ sa z alternatívy k americkej svetovláde (napríklad aj pôvodne veľmi dobrými vzťahmi s arabskými krajinami, ktoré nie náhodou „ktosi“ účinne likviduje napríklad provokáciami typu „prorokových karikatúr“), stala bábkou amerických záujmov. Výsledkom sú nezmyselné „sankcie“ za niečo, čo na Ukrajine ani Putin nemôže ovplyvniť (práve preto sú tie podmienky Západu tak nastavené, aby boli nesplniteľné). A to ide tak ďaleko, že ako náhrada za zosabotovaný Putinov návrh Euro-ázijskej zóny voľného obchodu, tu máme návrh dohody USA a EÚ nazvanú TTIP, ktorá je tajná!!!

Áno, znie to neuveriteľne, ale zásadná ekonomická dohoda, ktorá by vydala európsky trh napospas americkým koncernom bez šance obrany národných vlád v konkrétnych prípadoch (ako na to teraz dopláca Kanada kvôli dohode NAFTA) je vyjednávaná našimi euro-zástupcami v Európskej komisii za našim chrbtom! Ak sa niekto o ňu začne zaujímať, tak má šancu do nej nahliadnuť len na 30 minút vo vyhradenej miestnosti v Bruseli a nesmie si z nej robiť žiadne kópie, či poznámky. A jej rozhodujúca časť je naozaj utajená pre občanmi EÚ!!! Veď aj preto vyvolala hromadné protesty. A takéto maniery bruselských super-byrokratov komunistického typu vyhnali Britov z EÚ.

P.S. Keď si to všetko spočítame, vyvstáva logická otázka – bude vojna s Ruskom? Veď už tu máme príklad Napoleona, čo viedol celú Európu proti Rusku. O 129 rokov neskôr viedol Hitler celú Európu proti Rusku. Odvtedy uplynulo 75 rokov a NATO predsa je „celá Európa“ a provokácie jeho papalášov spolu s americkými žoldniermi k tomu smerujú.

Nemyslím si, že by to došlo tak ďaleko. Američania potrebujú zbrojiť (na „vojnu s terorizmom“ predsa nepotrebujete atómové ponorky, super-tanky a neviditeľné lietadlá; na míňanie peňazí na tieto hračky treba veľkého „nepriateľa“ a okrem Ruska je tu predsa aj Čína!) a generáli NATO sa spokoja s frčkami aj za provokačné manévre.

Ale dobre nám uprostred tej umelo vyvolanej strkanice nebude.