Gustáv Murín

Včerajšie zatknutie Černákovho pobočníka len potvrdzuje to, čo o najväčšom beštiálnom a cynickom vrahovi v dejinách Slovenska pre knihu rozhovorov (na iTunes pod názvom „Mikuláš Černák prehovoril?“) povedal jeden z členov tímu vyšetrovateľov, ktorý ho pomohli usvedčiť: „Černák žije už trinásť rokov pre pomstu. A on sa jej chce dožiť. Ako raz uviedol, ak nie v tomto živote, tak potom v pekle…“

Tomu má napomáhať najnovšia legenda, ktorej Černák iste aj sám uveril, o akejsi „zrade“ a o tom, že on „trpí“ a iní nie. Túto legendu mu pomáhajú živiť, iste dobre platení (ozaj z čoho?), poradcovia pochybnej profesnej histórie (sis?) a novinári, ktorí buď z lenivosti, či neschopnosti zhltnú každú návnadu, ktorú im Černákov „poradný tím“ predhodí. Napríklad o tom, ako sa beštiálny vrah na anjela Spravodlivosti premenil a ako jeho náhle úprimné (pred tým o tých istých vraždách skalopevne tvrdil pravý opak, a jeho vtedajší advokáti div, že slzu pri tom neuronili) priznania dva roky Generálna prokuratúra ignorovala. Neignorovala, len si z pochopiteľných dôvodov dávala pozor na to, akú hru to zasa tento zločinec, ktorý sa svojimi zločinmi ešte na slobode vystatoval, nachystal. A je smutné, že pod tlakom niektorých novinárov, čo túto Černákovskú legendu radi papagájujú (a ako sa z toho jeho „poradcovia“ očividne tešia!), sa potom dejú skutočné kotrmelce zbrklých rozhodnutí. Totiž, aby bolo jasno: nie že by Kán nemal byť za čo stíhaný, lenže aj na neho sa vzťahujú rovnaké zákony, ktoré zneužíva Černák. A síce ten o premlčaní vrážd po desiatich rokoch (veď aj preto sa Černák odrazu tak ochotne priznáva) a tiež to, že okrem Černákovho „polámaného mlčania“ nie sú vo väčšine prípadov žiadne iné priame dôkazy o spoluvine iných. Ale skutočný vrchol absurdity je obvinenie Kána práve z vraždy Poliaka Szymaneka, ktorá bola dostatočne rozkrytá svedectvom Šaniho Horvátha už pri prvom súde s Černákom a spol. a v ktorej neskôr poľský súd aj odsúdil poľských iniciátorov celého únosu a jasne ukázal prstom aj na Černáka, ako hlavného páchateľa a aj vraha Szymaneka. Mimochodom, vtedy už bol tak drzý, že si na túto vraždu pozval aj divákov – východoslovenského bossa Holuba s jeho pobočníkom Fabianom. Dnes aj vďaka pátraniu súkromného poľského detektíva Rutkowského vieme dopodrobna, čo a kde sa v prípade Szymaneka odohrávalo (viď tento opis z knihy „Mikuláš Černák – boss slovom aj obrazom“). Akokoľvek podrobná je to história, Kán sa v nej ocitá len ako okrajová figúrka (pravdepodobne z jeho telefónu Szymanek volal domov o výkupné) z celej Černákom organizovanej bandy. Mimochodom práve prípad Szymanek vyvracia ďalšiu časť Černákovej donekonečna omieľanej legendy, ako je on obeťou neprajných sudcov. Práve sudca Samuel ho, podľa vlastného svedectva v knihe „Mikuláš Černák prehovoril?“, napriek jasným dôkazom i výpovediam svedkov, neodsúdil pre pochybnosť kvôli jednej nájdenej kostičke v Szymanekovom hrobe a tak Černák v tomto prvom procese pre dôsledné dodržiavanie zákona unikol doživotiu.

Celé to pripomína nedávne odsúdenie ďalšieho Černákovho mafiánskeho pobočníka Miloša Kaštana údajne za vraždu Házyho. V skutočnosti Kaštan pri vražde vôbec nebol, ani ju nenaplánoval, len odovzdal Černákov príkaz na túto vraždu. Tú mal podľa rozsudku vykonať Černákov obľúbený zabijak Lojzo Kromka. Ten po rokoch na súde vyjadril pochybnosť, že kvôli Černákovmu „polámanému mlčaniu“ sedí teraz Kaštan za niečo, čo naozaj nespáchal. Kromka to zhrnul slovami: „Černák trpí duševným bordelom, mal by ho vypočúvať ošetrovateľ, nie vyšetrovateľ… Viem sa vyjadriť ku zločineckej skupine kajúcnici. Založil ju v roku 2010 Mikuláš Černák v Ilavskej väznici…“ A to vyhlasuje niekto, kto poznal Černáka naozaj dôverne, veď na jeho pokyny vraždil.

Černák je vo svojej pomste dôsledný. Najnovšie sa pokúša takýmito pochybnými svedectvami pomstiť Milanovi Reichelovi, ktorý o ňom a jeho pokrivenom zločineckom charaktere vydal veľmi podrobné svedectvo v sérii TV dokumentov „Mafiáni“. Stačí citovať z posledných dní pred Černákovým zatknutím, keď sa Reichelovi chválil, že niet týždňa, aby niekoho nezabil. A tu sa oblúkom vraciame k legende o „zrade“ Černákových najbližších. Tí začali vypovedať predovšetkým zo strachu z neho samého, lebo ku koncu svojej mafiánskej kariéry už vraždil ako v amoku, v presvedčení vlastnej beztrestnosti zabezpečovanej vtedajšou SIS, a vraždil už aj vlastných.

Mikuláš Černák to je divadlo jedného herca. Hrá to, čo sa mu hodí a vtedy keď sa mu to hodí. Veď aj v minulosti sa „priznával“ a ako sám neskôr povedal, len z taktických dôvodov. Takže takéto „priznanie“ vzápätí odvolal. Preto aj tá nedôvera Generálnej prokuratúry k jeho súčasným priznaniam na bežiacom páse. Málo sme vyjadrili vďačnosť tým vyšetrovateľom, prokurátorom a sudcom, ktorí nás tohto vraždiaceho monštra a strachu, čo okolo seba šíril, pred rokmi zbavili. A treba si len priať, aby tí, čo dnes pracujú s jeho priznaniami nepodliehali ani jeho rozprávkam, ani tlaku neinformovaných a po lacných „odhaleniach“ pasúcich novinárov.