Gustáv Murín

Keď som na svojej FCB stránke cez víkend vyvesil odkaz na rozhodnutie Olivera Andrásyho skončiť s touto reláciou v RTVS, strhla sa búrka ohlasov, ktorá trvá dodnes. Väčšina mojich priateľov privítala koniec tejto „národnej hanby“ a zhodla sa na nevhodnom výbere respondentov otázok s cieľom tzv. zaručene vtipných odpovedí. Veď, ozaj, keď sa opýtate bezdomovca, čo celý deň nemá čo robiť, čokoľvek, tak určite odpovie za peniaze ochotnejšie, než bežný občan v behu do práce, či inam. A vynasnaží sa až do trápnosti vykonštruovať rádoby vtipnú odpoveď. Keďže Olivera poznám roky, aj pri osobných priateľských stretnutiach som ho nabádal, nech si všimne koľkí z jeho respondentov majú kompletný chrup. Teda neklamné znamenie, či ide o osobu normálnu alebo zanedbanú. Oliver si roky neomylne vyberal tých zanedbaných, lúzerov, často Cigánov a bolo to aj horšie. Napriek tomu ja túto reláciu sledujem takmer pravidelne, hoci dosť zvláštne. Rád by som to vysvetlil aj ako šancu vyjadriť sa vôbec k tomuto typu „excentrickému humoru“.

Jednoznačne uznávam dvojicu moderátorov a som očarený ich pohotovosťou. A zaujímajú ma aj niektorí ich hostia. Napríklad Jožo Pročko vždy. Ale celú reláciu si najskôr nahrám, aby som mohol preskakovať pseudo-vtipné odpovede. Nie preto, že by som veril tomu, že sa tým zhadzuje slovenský národ. Preboha, pred kým? Veď to pozeráme len my. Ale vynechávam túto trápnu časť relácie, lebo zachádza až za hranice nielen vkusu, ale aj morálky. Smiať sa mrzákovi, za to, že je mrzák, alebo sa smiať na nevzdelancovi, že tak dopadol – je to morálne? A je to vôbec vtipné? V mnohých dieloch relácie (a bol som až šokovaný v koľkých Oliver také niečo nielen pripustil, ale sám vybral) sa objavovala evidentne mentálne zaostalá pani. S bezbrannou ochotou tichých dementov vyhovieť všetkým otázkam. Toto už presiahlo hranice elementárneho vkusu aj morálky. A, možno sa budete čudovať, ja to nevyčítam Oliverovi, vyčítam to dramaturgii, ktorá takéto excesy mala povinnosť ustrážiť! Vysvetlím.

Ktosi kedysi napísal, že dobrý spisovateľ musí v texte zájsť priďaleko, aby čitateľ mohol dôjsť dosť ďaleko. Ešte viac, než na spisovateľov, to platí na humoristov. Humorista proste skúša a neraz prestrelí. Poznám to aj z mojich vtipov v spoločnosti a to nie som profesionálny humorista. Skrátka, aj majster tesár sa utne a ja sa zďaleka necítim byť majstrom. Len upozorňujem najostrejších kritikov, aby si spomenuli, či im vždy každý vtip na verejnosti vyšiel, ako chceli. A na rozdiel od nás amatérov, má každý profesionál ešte túto brzdu vkusu – a to je dramaturg! U koľkých dobrých komikov nefunkčnosť tejto brzdy viedla k havárii celej ich kariéry.

Dnes už si málokto spomenie na celostranový gejzír humoru vo vtedajšej Smene v podaní Lannyho Jánošova a Alana Lesyka. Za komunistickej vlády to bol až šokujúci závan priamočiarosti, papuľnatosti bez zábran. Až na pokraj ideologickej samovražednosti. A tak tá stránka dopadla aj s autormi. Mohli za to nie komunisti, ale to, že autor Lanny už nemal mieru, čo ešte môže a čo už nie. A pritom paralelne existoval aj za komunizmu humor Iľfa a Petrova, či iných autorov, čo sa vedeli vyjadrovať v inotajoch. Takže autorská kariéra Lannyho Jánošova na čas skončila zákazom a viem, že z toho bol dosť zdrvený. Robil excentrický humor.

Dnes máme slobodu vyjadrovania a pozrime sa na iných excentrickým humoristov. Už spomínaný Jožo Pročko vyletel ako kométa sršiaca vtipom. Ale tiež si nedal povedať, keď vo svojej jednej relácii zašiel tak ďaleko, že nechal prepadnúť komandom mladý pár niekde na prechádzke pri rieke, zavliecť ich do akéhosi bunkra a tam ich strašiť. A my sme sa mali popučiť od smiechu nad ich šokovými reakciami? To naozaj? Málokto vie, aká mnohovrstevná osobnosť je Jožo Pročko, aký vie prejaviť súcit s trpiacimi, ako vie pomáhať, aký má zmysel pre občiansku komunitu a koľko toho nenápadne dobrého vykonal. Preto viem, že prestrelil nie preto, že by tak veľmi chcel, ale preto, že v istej chvíli sa už nenašiel nikto, kto by mu v dobrom nasadil neprekročiteľné limity a donútil ho k lepšiemu výkonu. Lebo aj ten Oliverov výber respondentov do relácie „Aj múdry schybí“ je tá ľahšia cesta. Čo vedie do pekiel. Je to paradox, ale aj odviazaný-neviazaný humor musí mať hranice…

Spomenie si ešte niekto na excentrického komika Mokrého? Ja som ho videl naživo pri premiére akéhosi filmu, kde predstieral neznalosť češtiny a mal pritom spovedať českých tvorcov. A bolo to tak, ale tak trááááápne, že som sa sám za neho hanbil. A videl som ho potom na party zdrveného, lebo to sám tak cítil. Lenže namiesto dohovorenia, ho objednávateľka utešovala. Ale potom som ho videl pri iných firemných vystúpeniach, kde sa ukázal naplno jeho úžasný aj spevácky a tanečný talent. Ale ten zanikol pod hrubou vrstvou tej excentrickej komiky.

Klasický excentrický komik bol Luděk Sobota. A kde je mu koniec.

Ani zďaleka neprajem Oliverovi, aby so svojou reláciou skončil. Ale prajem mu, aby sa z tohto „držkopádu“ poučil a (akože v posledných dieloch v RTVS sa už objavili sľubné náznaky) si dal s tým humorom viac práce (tak ako Česi v podobnej relácii) a vyhol sa tak zákonitému osudu vyššiemenovaných. Veľa šťastia, Oliver!