Gustáv Murín

Keď už sa prezident Obama cez novinárov rozlúčil so svetom vo svojej funkcii, patrilo by sa to opätovať. Buďme struční a hovorme len o tom, čo sa nás týka – teda zahraničná politika.

Na začiatku Obamovho prezidentovania došlo k bizarnej udalosti – udeleniu Nobelovej ceny za mier prezidentovi USA, ktorý pre mier dovtedy nestihol urobiť prakticky nič. Sám bol v rozpakoch. Nechajme ale nateraz bokom mentálnu úroveň predsedu tej komisie a sústreďme sa na to, čo pre túto cenu Obama urobil aspoň dodatočne:

+ stiahol amerických žoldnierov z nezmyselného konfliktu v Afganistane

+ stiahol amerických žoldnierov z nezmyselného konfliktu v Iraku

+ konečne urovnal vzťahy s Kubou

+ konečne urovnal vzťahy s Iránom

V mnohom tak naprával následky bushizmu, kde bol predošlý prezident Bush Jr. evidentne použitý ako slabomyseľná bábka (tu je ukážka jeho mentálnej úrovne – na smútočnom zhromaždení radostne tancuje!). V začiatkoch jeho prezidentovania som bol na spisovateľskom pobyte v USA a tak sa dozvedel, že jeho poradca, profesor z Oklahomy, od neho odišiel, keď zistil, že prezident USA väčšinu pracovného svojho času hrá golf alebo počítačové hry! A na posledných záberoch rodiny ho pre istotu ani neukazujú, asi ho niekde schovávajú ako rodinného idiota. A tento idiot spôsobil vo svete toľko zla?!!

Obama ako bonus udelil amnestiu Manningovi/Manningovej, čo nám všetkým vo svete pomohlo (asi najlepší rod) pochopiť veľmi nelichotivé zákulisie americkej zahraničnej politika a aj dokumentovať vojnové zločiny (streľba na civilistov v Afganistane, ich „lov“ vrtuľníkom v Iraku apod.), čo iste zdôvodňoval bizarným pohlavím tejto osoby a to radi Američania počujú, že takíto  jedinci majú výnimky; preto sa zrejme nedostalo milosti na Assangea a Snowdena – lebo sú normálni!

„Komu česť, tomu česť, pastierovi trúba!“ hovorí staré slovenské príslovie.

A čo sa nepodarilo?

Urobil veľmi veľa, a veľmi veľa si za to aj vytrpel, aby ukázal, že v tzv. izraelsko-palestínskom konflikte, je Izrael ten agresor a na jeho neochote (a typickom ignorovaní medzinárodných dohôd a ľudských práv) stojí celý konflikt, ktorý už desaťročia traumatizuje svet. Obamov minister zahraničia Kerry označil izraelskú politiku za politiku „apartheidu“. Dostalo sa im od židovskej lobby, aj premiéra Netanyahua (vyšetrovaného za korupciu, z ktorej je podozrievaný dlhodobo) nevyberaných útokov a aj okázalého ponižovania. Tlak na Kerryho bol taký, že sa musel ísť (div že nie pešo a kolenačky) kajať na izraelské Veľvyslanectvo vo Washingtone. Ale napriek tomu na statočný pokyn Obamu USA nevetovali roky predkladanú rezolúciu proti ilegálnej výstavbe židovských osád v Bezpečnostnej rade OSN. To treba oceniť.

Obama dal vyšetriť mučenie agentmi CIA a zakázal ho. Sľúbil tiež zavrieť hanbu americkej demokratickej justície – Guantanámo (väzenie, ktorej sa akejkoľvek justícii vyhýba), ale neodvážil sa. Zrejme tu boli tlaky z pozadia prisilné.

Ale najviac ma sklamal jeho komentár v záverečnom prejave k novinárom ku Trumpovmu návrhu, aby boli nezmyselné sankcie voči Rusku zrušené výmenou za rokovanie o znížení jadrového arzenálu. Obama vyhlásil, že tie dve veci vraj spolu nesúvisia??? Naozaj? A čo sankcie voči Iránu a jeho jadrový program, tam to bolo možné spájať a v prípade Ruska nie? Zrejme aj tu je vojensko-priemyselná lobby príliš silná, aby sa aj taký prezident ako Obama voči nej postavil. To len Eisenhower mal tú odvahu vojaka vo svojej záverečnej prezidentskej reči pred ňou varovať.

Ale aj tak, zrátané a podtrhnuté – ďakujeme, pán prezident!