Gustáv Murín

Odkedy Slovenský rozhlas ovládajú prebehlíci z rôznych komerčných médií, nevynechajú príležitosť, aby podľa vzoru obrátenej pyramídy stavali aj program v nej tvorený na hlavu. Kým Český rozhlas si zachoval svoj zvuk, tak že je neomylne rozpoznateľný v éteri, komerčáci v SRo robia všetko preto, aby sa slovenský národný rozhlas podobal na tucty iných rádiových staníc. Veď sú komerčáci, nič iné nevedia a neexistuje vo vedení RTVS zrejme nikto, kto by im pripomenul skutočné poslanie SRo. Rada RTVS v tom figuruje ako krúžok amatérskych poštárov, ktorí každý podnet od poslucháčov prepošlú tomu, kto kritizovanú zmenu zavinil a ten si už nejakú výhovorku nájde. Veď v tom sú komerčáci šampióni.

Už pred rokmi zlikvidovali reláciu o vede a o prácu prišla aj špecializovaná redaktorka. Namiesto toho máme zo zahraničia nakúpený „formát“ úbohej úrovne, kde sa veda predstavuje ako ťažko uveriteľné anekdoty.

Namiesto pôvodnej slovenskej piesňovej tvorby má tu prevahu americká komercia nakúpená cez ich agentúry, čím uniká nemalý a stály tok peňazí za oceán.

Rodinné zlato (striebro je málo) v relácii „Pozor, zákruta!“ vytisli z hlavného do regionálneho vysielania.

Jedinečný systém súbežného komentovania viacerých športových zápasov postihol rovnaký osud nechceného decka.

Aj pôvodné moderovanie bolo nasilu zmenené na komerčné, kedy jednotlivé osobnosti za mikrofónom vystriedali po vzoru komercie dvojice, čo sa majú silou mocou „vtipne prekárať“.

Už aj jednoduchá informácia o počasí je skomerčnená na humoristický dialóg biednej úrovne.

Rozhlasové hry sú vytlačené na perifériu éteru presne podľa amerického vzoru.

A teraz nám, po tom všetkom, komerčáci zobrali aj kultúru. Jediná kompaktná relácia o kultúre „Zrkadlenie“ je od začiatku tohto roku zrušená bez náhrady. Už sa nedozvieme v koncetrovanej podobe o najnovšom dianí v kultúre, spestrené svojho času aj citáciami z bohatého rozhlasového  archívu. Už nemáte istotu, že v presne danom čase dostanete za svoj povinný koncesionársky poplatok od rozhlasových profesionálov esenciu kultúrneho života Slovenska. Nie, teraz máte loviť v nejasných časoch v éteri, kedy „prúd“ na hlavnej rozhlasovej stanici Slovensko vyvrhne nejakú zmienku o nových knihách, koncertoch, vernisážach…

Miesto kultúry v danom teraz už uvoľnenom čase zabrala akási hitparáda, aké symbolické!

Zaujímavé ale je, že rodinkárstvo pokračuje. Po vlne kritiky sa Filanova relácia dočkala natruc ešte predĺženia na celú hodinu, aj keď sa tam propagačné texty jeho kníh niekedy zúfalo opakujú, aj keď je to jediná relácia, kam majú prístup len jeho momentálni kamaráti, aj keď sú tu neprofesionálne vedené rozhovory, kde sa pýta a aj odpovedá Filan a hosť je len na okrasu. Nič z týchto lapsusov neprekáža Filanovým rozhlasovo šéfovským kamošom, čo aj sám rád prizvukuje, keď ich pozýva na krsty svojich kníh. Veď má pod ich kuratelou zabezpečenú stálu reklamu.

Kedysi, za vlády komunistov, sme sa utešovali, že na Slovensku je toho príliš veľa, než aby všetky domrvili. Obávam sa, že ak nenastane pri tohtoročnej voľbe nového šéfa RTVS k radikálna zmena, z pôvodného Slovenského rozhlasu už čoskoro ostane len tá obrátená pyramída…