Gustáv Murín

Mám svoje výhrady voči EÚ, ale pálenie jej vlajky považujem za jednoznačný extrémizmus. Najmä, ak jeho aktéri patria ku kotlebovcom, ktorí toto označenie zasluhujú. Znakmi, uniformami, vyjadreniami.

Štyri roky trvalo, kým boli dvaja aktéri z ĽSNS za tento čin odsúdení na symbolické pokuty. Jeden ju zaplatil a odvolal sa, druhý sa na to vykašľal a bojuje dnes na Ukrajine, hoci mu to (pokiaľ viem) zákon zakazuje. Ale jeho arogancia dokazuje, čo si myslí o našej upotenej verzii súdnictva, ktoré trvá roky. Inde by to, veď ide v podstate o poriadkovú pokutu, vyriešili za pár týždňov, či mesiacov.

Takže všetko v poriadku – nebyť Najvyššieho súdu SR. A ten zrušil minulé leto právoplatný  rozsudok Okresného súdu Bratislava I potvrdený Krajským súdom v Bratislave. Vraj bol jednostranný?? Ja si neviem predstaviť „mnohostranný“ rozsudok. Veď polícia čin jasne zdokumentovala. Že nevypočuli kamarátov aktérov pálenia vlajky? A čo by tí asi tak mohli k tým faktom pridať – zahajlovať, zaspievať „Rež a rúbaj do krve“, čo vlastne?

NS SR vrátil celú vec späť na Okresný súd Bratislava I a ten v týchto dňoch šalamúnsky rozhodol, že išlo o priestupok (lebo čin sa jasne stal) a ako priestupok je to už premlčané. A samozrejme, že jeden z tých aktérov sa už nechal počuť, ako sa mu my všetci zložíme na odškodné! Lebo jemu sa zdá, že „verejnosť ani nepohoršili“. No ja som pohoršený nadmieru! Ľudáci sa nám tu sedemdesiat rokov po skončení II. svetovej vojny rozťahujú a my im máme ešte platiť?

Pomalosť našich súdov, ich laxnosť k extrémistickým prejavom a farizejstvo NS SR, ktoré zavracia aj odvážnejších sudcov mi pripomína tridsiate roky v nacistickom Nemecku, kedy odporné, brutálne výčiny nacistov súdy prehliadali. A vieme ako to skončilo.

Ale to nie je všetko.

Extrémy Najvyššieho súdu SR

   Od čias, kedy naše súdnictvo práve z NS SR ovládal Harabin ich bolo nespočítane – ako si vybavoval svoje vlastné žaloby (ktoré neskôr Európsky súd pre ľudské práva označil za zmanipulované, ale škody už sme poškodeným platili my, pán Harabin sa chechtal do hrsti!), ako podozrivo zasahoval do káuz s obrovskými škodami a inicioval žaloby na štát pre údajne malé platy sudcov a hlavne ako sa úporne pokúšal zlikvidovať Špeciálny súd. A z toho sa odvíja jeden príklad za všetky.

Momentálne píšem o východoslovenskom podsvetí. A som naozaj v šoku čoho sú niektorí sudcovia NS SR v útoku proti Špecializovanému trestnému súdu schopní! Len si to predstavte.

V máji 2005 bola zatknutá celá banda na čele s bossom Okoličánym potom čo na rušnej ulici streľbou zo samopalov zabili svojho konkurenta, ale pri tom aj nevinného mladého muža a jeho priateľku, s ktorou sa o týždeň mali brať, vážne zranili. Polícia príkladne zasiahla, prokurátori pripravili obžalobu, kde nebolo úniku, lebo kriminalisti získali aj korunného svedka. Bol vypočutý rekordný počet 200 svedkov a po dvoch rokoch vynesené rozsudky – dve doživotia a ďalšie vysoké tresty. Východ Slovenska si konečne vydýchol.

A teraz verím, že neuveríte – senát NS SR vedený Milanom Karabinom vo februári 2010 zmietol zo stola dvojročné úsilie ŠTS v Pezinku a zrušil jeho rozhodnutie o doživotnom treste pre Okoličányho a Potučka, ako aj ďalšie tresty členom Okoličányho bandy. A mafiáni vyšli víťazne na slobodu!

Treba poznamenať, že toto bolo aj na Harabina veľa a nebol jediný, ktorý volal po disciplinárnom potrestaní takýchto sudcov. Ale len čo odzneli silné slová aj z ministerstva spravodlivosti, potrestanie išlo do stratena.

Má toto rozhodnutie NS SR logiku? No snáď jedinú. Pán Harabin sa falošne rozčuľoval. Veď on s tým začal a pokračuje kontroverznými rozsudkami v prospech zločincov, či korupčníkov len preto, aby ukázal, aký je justičný purista, ktorý jediný vykladá zákony, ako treba. V tomto duchu sudcovia NS SR veľmi radi predvádzajú svoju nadradenosť nad ŠTS, keďže jeho sudcom aj hromadnými žalobami (iniciovanými pánom Harabinom) závidia vyššie platy.

Karabinov senát navyše postavil ŠTS v Pezinku pred absurdnú dilemu, lebo mu nariadil, aby celú bandu súdil súčasne. A pritom už tie dva roky pojednávaní ukázali, že dostať všetkých 16 údajných mafiánov naraz na pojednávanie je pre ich notorické obštrukcie nemožné. Ďalších šesť rokov sa s tým špecializovaní sudcovia trápili a boli vystavení až výsmechu obžalovaných, keď Okoličány vyhlásil, že nemá prostriedky na cestu na pojednávanie do Pezinka, ale syna povzbudiť na hokejových majstrovstvách mládežníkov do Kanady nemal problém. Tak sa sudcovia priam podkladali obvineným, aby sa nechali riadne odsúdiť a presunuli pojednávanie do Košíc a neprišiel naň ani jeden zo šestnástich obvinených!

A keď sudcovia ŠTS začali rozdávať pokuty za obštrukcie, sudcovia NS SR im ich zase rušili!

Za šesť rokov takéhoto trápenia súdov stihol pán Okoličány zmlátiť náhodného návštevníka baru (ale, ako to už pri mafiánskych skutkoch býva, svedkovia stratili pamäť a tak nebol odsúdení) a učil druhého syna, ako sa päsťami vybavuje dražba budovy za 6 000 000 eur. A celý čas sa prevážal na svojom BMW X6 tak rýchlo, že mu šesť krát namerali nebezpečne vysokú rýchlosť. Z pokút sa smial, na zákaz šoférovania kašľal. Teror jeho prítomnosti a všemocnosti ochromil celé Košice. Vzorná práca sudcov NS SR.

Minulý rok bola celá banda opäť odsúdená, doživotné rozsudky sú už tri. Jeden z najväčších vinníkov, mafiánsky zabijak, na to ani nečakal a ušiel. A tí ďalší dvaja majú čas ujsť tiež, pretože na NS SR majú čas s potvrdením rozsudku celé mesiace. Ak ho potvrdia!

Kotlebovci v útoku

   Povzbudení takouto benevolenciou najvyšších sudcov sa kotlebovci rozťahujú čím ďalej, tým viac. Kotleba už jedno divadelné predstavenie zakázal. Tak ako správny vodca uprostred deja, mávnutím ruky. V týchto dňoch napadli jeho exponenti divadelné predstavenie na bratislavskom gymnáziu a domáhali sa ich „dozoru“, o čom budú po predstavení hovoriť herci Národného divadla so študentmi. Musel zasiahnuť župan Pavol Frešo, v pohotovosti bola policajná hliadka.

Kam toto všetko speje?