Gustáv Murín

Doc. JUDr. Jána Drgonca, DrSc. pre tento rozhovor nebolo ľahké vôbec zastihnúť. JUDr. Drgonec bol totiž klasicky pracovne rozpoltenou bytosťou – na jednej strane vedecký pracovník Ústavu štátu a práva SAV a na druhej sudca Ústavného súdu SR. Popritom je okrem odborných publikácií aj autorom vedecko-populárnych kníh. Jedna z nich provokuje titulom „Tento ujo je tvoja mama“. A tá provokácia stojí za rozhovor…

Vo vedeckej relácii rozhlasovej stanice BBC varovali pred amatérskymi pokusmi s náhradným rodičovstvom kvôli možným závažným psychickým následkom…

Určite sú tam aj takéto momenty. Tie zapríčiňujú množstvo sporov v najrôznejších krajinách, kde náhradná matka sa nechce vzdať dieťaťa po pôrode a naopak nádejní rodičia, ja im hovorím objednávatelia, sa súdnou cestou domáhajú vydania dieťaťa.

   Takže vlastne, tá chladná obchodnícka kalkulácia zlyháva na akejsi citovej poistke?

Áno, ale to neznamená, že táto poistka vždy funguje. Je dosť prípadov, kedy náhradná matka, ktorá porodila cudzie dieťa, vydá toto dieťa objednávateľskému páru a zmluva sa realizuje v plnej miere. Ale nie je to také jednoduché, ako by to mohlo na prvý pohľad vyzerať. Hlavné úskalie takéhoto náhradného materstva je zrejme v tom, že náhradná matka sa správa rozdielne pred pôrodom a po pôrode. Na druhej strane ide o vážny biznis, v ktorom sa točia veľké peniaze.

   Už nadpis Vašej knihy „Tento ujo je tvoja mama“ naznačuje aké prepletence vzťahov môžu tieto nové reprodukčné techniky spôsobiť. Našiel som v nej aj tento príklad: v Kalifornii sa starší, neplodní rodičia rozhodli mať ďalšie dieťa. Prvé si adoptovali a tak sa rozhodli objednať si druhé dieťa od pôvodných rodičov. Tí však súhlasili len s tým, že venujú svoje vajíčka a spermie, ale odmietli rodiť na objednávku. Kalifornskí rodičia si teda vzali vajíčka a spermie a manžel prehovoril svoju dcéru z predošlého manželstva, aby takto získané embryo donosila a priviedla na svet dieťatko. Kto sú teda z právneho hľadiska nakoniec praví rodičia tohto dieťaťa?Zhodou okolností v kalifornskom práve bola v rámci rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Kalifornie prijatá domnienka, že za rodičov sa pokladajú biologickí rodičia. Takže v prípade, že by v tejto zložitej kombinácii rodičovstva vznikol právny spor, súdom by za rodičov dieťaťa boli vyhlásení otec ako darca spermií a matka, ktorej vajíčka boli použité. Ale akonáhle by sme opustili hranice Kalifornie, vznikol by dokonalý guláš, pretože v rozdielnych krajinách platia rozdielne pravidlá.

   A ako je to na Slovensku?

Na Slovensku je matka tá, ktorá porodí dieťa. Inde však tá, ktorá si pôrod objedná.

   Akú úlohu pritom zohráva vzájomná dohoda objednávateľov s náhradnou matkou?

Rozhodne sa zmluvou nedá zmeniť zákon. Čiže, nie je možné napríklad zmluvou zmeniť otcovstvo. Otcovstvo z muža, ktorého za otca určuje zákon o rodine na iného. Zmluvou by sa zrejme dali dohodnúť vzťahy k matke alebo určenie materstva, ale zasa vo chvíli, kedy by niektorá z účastníčok ten zmluvný vzťah nerešpektovala, nič by nebránilo jednému veľkolepému súdnemu sporu.

   Aby to bolo ešte pikantnejšie, najnovšie do týchto vzťahov začínajú hovoriť už aj takto narodené deti! Od prvých umelých oplodnení totiž už ubehlo viac ako dvadsať rokov. Nedávno vystúpil z anonymity istý David Ross z Kalifornie, ktorý sa ako bývalý darca spermií stretol po rokoch so svojimi umelo oplodnenými dcérami, dvojičkami. Umožnila mu to zmluva so zdravotníckym centrom v Berkeley, kde ponúkajú darcom spermií dve možnosti – úplnú anonymitu, alebo anonymitu do 18-teho roku dieťaťa. Objavujú sa teda už aj nové problémy spôsobené takzvanou asistovanou reprodukciou…

A neostáva len pri týchto. Predstavme si napríklad situáciu, kedy matka vynosí dieťa za svoju neplodnú dcéru, takže babka si tak porodí vlastnú vnučku. Pritom ide o skutočný prípad, ktorý sa stal v Juhoafrickej republike už v roku 1987. Stará matka v snahe pomôcť dcére k dieťaťu a sebe k vnúčaťu pristúpila na úlohu náhradnej matky. Ibaže v pokročilom štádiu jej tehotenstva sa účinnosť právnej úpravy menila a nebolo jasné v akej právnej situácii dôjde k pôrodu. Či tehotná žena po pôrode zostane starou matkou, alebo sa stane matkou. Juhoafrická verejnosť vylúštenie tejto právnej hádanky očakávala v napätí. Táto záležitosť sa napokon vyriešila k všeobecnej spokojnosti, pretože zákon nadobudol účinnosť ešte včas, aby čerstvá babka mohla odovzdať porodené vnúča biologickej matke, teda svojej dcére.

   Ale Vy upozorňujete aj na ďalšie sporné situácie. Napríklad prípad manželov Adamsovcov. Ako píšete vo svojej knihe, po deviatich rokoch pokusov o otehotnenie umelým oplodnením sa manžel vzdal a požiadal o rozvod. Súd pritom musel rozhodnúť aj o tom, že hoci sa manželia rozišli, v ich spoločnom vlastníctve ostalo sedem oplodnených vajíčok, ktoré pán Adams nechcel pripustiť k pokusu o otehotnenie a pani Adamsová áno. Pamätám si to správne?

Áno, tu narážame na ďalší právny oriešok a tým je otázka právnej povahy ľudského embrya. Sú krajiny, kde sa vychádza z predstavy o počatí ako o kľúčovom momente vzniku života. V takom prípade embryo má postavenie ľudskej bytosti. Sú naopak iné krajiny, kde sa embryo pokladá za vec. Tam sú už možné dokonca aj vlastnícke vzťahy. Ale v konkrétne uvedenom príklade súd vyšiel v podstate z katolíckych kritérií a rozhodol tak, že aj zmrazené embryá sú už ľudskými bytosťami a že nie je vecou otca, aby rozhodoval o tom, čo sa s embryami udeje. Preto súd povolil, aby všetkých sedem embryí bolo použitých na pokusy o oplodnenie už rozvedenej manželky. Na šťastie pre toho muža sa ani jedno z embryí neujalo. V opačnom prípade by sa mohlo stať aj to, že by platil výživné na sedem detí, ktoré sa narodili zo zmrazených embryí dlho potom, čo prestal byť manželom ich matky.

Aj na Slovensku už rutinne funguje takzvaná asistovaná reprodukcia i anonymné darcovstvo spermií. Len sa zatiaľ ešte nesúdime tak ako v iných krajinách. Dá sa povedať, že takto získaný čas i skúsenosti využívame na to, aby sme sa na problémy okolo takéhoto privádzania detí na svet náležite pripravili?

To bohužiaľ nemôžem potvrdiť. Nemyslím si totiž, že sme pripravení. Nie sme pripravení ani ľudsky a už vôbec nie sme pripravení právne.

Pokračovanie názornými príkladmi: https://tulacky.net/umele-oplodnenie-spomina-uz-biblia/