Gustáv Murín

Je pozoruhodné, ako málo sa vrcholoví politici Slovenska zaujímajú o vážne demografické trendy. Popri vláda zavalenej dennou agendou, by práve toto mala byť parketa pre prezidenta. Ten má dosť času aj prostriedkov, aby na takéto, pre Slovensko varovné, tendencie upozorňoval. Namiesto toho rozdáva frázovité ponaučenia, ako z učebnice liberálneho neomarxizmu. A pritom ide o vážne veci.

Ako v Amerike

   Pamätám si, že v detstve bola Amerika našim nedostižným vzorom. Všetko tam malo byť lepšie, dokonalé, úžasné. A teraz je Amerika tu a nestačíme sa čudovať.

Jedným z pozoruhodných fenoménov vyspelej civilizácie je obrat úlohy mužov a žien. Čiastočne k tomu napomohol idiotizmus feministickej totalitnej ideológie a ich chorá kampaň o „harašení“, ale hlavne omnoho fatálnejšia demografická zmena. Pri svojich štyroch spisovateľských pobytoch v USA v rokoch 1995, 1998, 2000 a 2001 som si to nemohol nevšimnúť – v New Yorku pripadá päť slobodných žien na jedného slobodného muža! A ešte je otázne, akí muži sú vlastne voľní. Mnohí sú zavalení vlastnou kariérou, iní zasa inak orientovaní, ďalší majú problémy s mužnosťou. Samotný koncept mužstva (neoliberálmi vysmievaný „macho“) upadá, ale s ním aj funkčnosť takto mentálne kastrovaných mužov v spoločnosti. A keď už si aj tie najatraktívnejšie devy nájdu toho pravého, ten má toľko ponúk, že sa mu rozhodnúť naozaj nežiada. Neraz som si takéto sťažnosti aj od príťažlivých Američaniek vypočul. Preto tiež ich záujem o mužov spoza oceánu, hlavne zo strednej a východnej Európy. Nelíšia sa od Američanov a sú nepochybne mužnejší, aj preto, že sme tu feminizmus odmietli. Nastáva ale iná dilema – takíto muži nemajú významnejšie ekonomické pozície a sú kariérovo na okraji americkej spoločnosti (česť výnimkám). A tak má slobodná americká žena opäť problém, čí priviesť takéhoto nímanda ukázať rodičom ako perspektívneho zaťka.

Tu je Amerika?

  Je pozoruhodné, ako rýchlo po roku 1989 dostihol tento problém aj naše krajiny.  V Prahe pripadlo v roku 1991 presne 641 363 žien na 570 647 mužov (teda viac ako 70 tisíc!). Mohli by sme toto mesto nazvať aj mestom vdov, pretože tie prevažujú svojich rovesníkov nad 50 rokov až šesťnásobne a tvoria 15% celej ženskej populácie v meste. O desať rokov neskôr v celej Českej republike bolo už 5 247 989 žien na 4 982 071 mužov, teda viac ako štvrť milióna žien. Na Slovensku podľa údajov Štatistického úradu SR bolo v roku 1997 takmer o 150 tisíc mužov menej (v hlavnom meste Bratislave v roku 1993 bolo 52%, o desaťročie už 53% žien), pod čo sa podpisuje viac než trojnásobná úmrtnosť mužov v strednom veku ako žien (viď. Správa Štatistického úradu SR za rok 2004). V Maďarsku ide o ich prevahu až takmer do výšky pol milióna. V Nemecku bolo už v roku 1955 o 3 milióny viac žien, čiže o 12% viac než mužov. V Anglicku to boli vtedy 2 milióny žien navyše. Samozrejme, že musíme počítať aj s vojnovými stratami (v posledných dňoch 2. svetovej vojny bolo v Berlíne 2 700 000 obyvateľov, z toho dva milióny žien), ale tie v Anglicku neboli také veľké a navyše tento rozdiel sa v ďalších desaťročiach nezmenšuje, naopak.   V srbskej Banja Luke je po etnických vojnách až 7 žien na jedného muža. V USA sa rodí ročne približne o 100 000 viac chlapcov ako dievčat, ale tiež ročne zomrie 200 000 mužov. Deficit teda narastá ročne o sto tisíc.

Rozhodujúcim faktorom je teda vyššia úmrtnosť mužov. Všimnime si, že podľa Štatistickej ročenky Ligy národov z roku 1939 bola očakávaná dĺžka života mužov/žien v Nemecku 59,9/62,8, v ČSR len 51,9/55,2 rokov a v ZSSR dokonca len 41,9/46,8 rokov. Vtedajší rekordéri vo Švédsku sa dožívali v priemere 63,2/65,3 rokov. Od tých čias sa rozdiel dožitia mužov a žien zväčšil v neprospech mužov! Pred takmer 70-timi rokmi to bolo v priemere 3,3 rokov, ale dnes je už na európskom kontinente rozdiel až takmer dvojnásobný. V Európe sa ženy dožívajú v priemere 81 rokov a muži len 75 rokov.

Celkovo je na európskom kontinente prevaha 25,7 milióna Európaniek nad Európanmi.

Vo východnej a juhovýchodnej Ázii je to presne naopak. Dnes je len v Číne (paradoxne kvôli znižovaniu populačnej explózie a jedináčikovskej politike) o 37 miliónov viac mužov. K tomu pripočítajme 31 miliónov osamelých Indov.

Riešenie?

   V týchto rokoch migračná invázia priviedla státisíce mladých, zdatných mužov z krajín tzv. Tretieho sveta do Európy. Majú záujem o zoznámenie s miestnymi ženami, hoci svojsky a pre nás aj často neprijateľne (paradoxne) priamočiaro. Budeme sa s tým ale musieť vzhľadom k demografickému úpadku mužskej populácie v Európe zmieriť. Šokujúci príklad ponúka známa česká spisovateľka, ktorá opustila svojho muža po viac ako dvadsiatich rokoch manželstva a je šťastná so svojím Turkom v Berlíne, hoci ten už jednu ženu má!

Je toto riešenie?