Gustáv Murín

Pri tomto nadpise som váhal, či nepoužiť výstižnejší výraz „mafiánskych advokátov“. Veď posúďte sami.

Nadvláda „tlstých mačiek“

   Advokáti mafiánov tvoria špecifickú vrstvu advokácie. Nie je ich veľa, ale je ich asi najviac vidieť aj počuť. Niektorí sa špecializujú len na túto „klientelu“, viacerí sú zbehnutí vojenskí prokurátori (napr. Maukš), prokurátori (napr. Mišíková), príslušníci SIS (napr. Polák), či dokonca bývalí sudcovia (napr. Samuel). Najväčší kotrmelec zrejme v tomto smere urobil bývalý sudca Samuel, ktorý najskôr vraždiacu beštiu a mafiánskeho bossa Černáka odsúdil a následne sa pustil do jeho obhajoby. Nasleduje bývalá prokurátorka Generálnej prokuratúry JUDr. Eva Mišíková, ktorá najskôr najväčších mafiánov stíhala a nedávno pomohla z formálnych dôvodov vyviniť z objednávky vraždy Romana Deáka podnikateľa Trajtera.

V anglo-saských krajinách hovoria takýmto právnikom – tlsté mačky. Sú prežratí, lebo mafiáni majú z čoho platiť mastné sumy. Veď podľa svedectva Jurija Fejera alias Malého Rusa ešte v auguste 2012 navštívil už spomínaný Trajer v úkryte vo Valticiach mafiánskeho super-bossa prezývaného Kýbel, ktorý Deákovu vraždu zorganizoval, aby tam s ním prebral hrozbu žaloby, ktorá bola o mesiac naozaj vznesená. Trajter mal priviesť právnika, ktorý si dopredu vypýtal 30 tisíc eur. A ktorý slušný človek, čo si poctivo zarába v zamestnaní, má po ruke len ako zálohu na súd takú sumu?!

Mafiánski advokáti nie sú takí hlúpi, aby nevedeli, že si pchajú do vrecák špinavé, ba krvavé peniaze obetí ich „klientov“. Pokojne a bez výčitiek svedomia sa tak vlastne stávajú práčkami takýchto peňazí. Veď keď ich oni použijú na svoj nákladný život, už „nesmrdia“. Nesmrdia potom strachu mafiánskych obetí, nesmrdia ich krvou. Ak by ste sa takýchto advokátov opýtali na ich svedomia, vyvalia na vás volské oči údivu. Jeden z najprominentnejších z nich bol schopný novinárom dokonca tvrdiť, že hoci roky pôsobil a pôsobí v Banskej Bystrici, pred prijatím obhajoby vôbec nevedel, kto je Černák (???). Pritom brutálny teror černákovcov už vtedy roky kváril celé Slovensko. Aká to prostota! Áno, sú účelovo hluchí a slepí, aby sa im ľahšie brali peniaze mafiánskych obetí, ktorých sa mafiáni na svoju obhajobu ochotne zbavujú. Veď sa im za to dostáva naspäť najneuveriteľnejších advokátskych služieb.

Všetko pre zločinca

   Mafián vo väzbe je zlatá hus na šklbanie. Zväčša brutálny primitív je na obhajcovi plne závislý. A zároveň (pokiaľ celá sieť mafiánskeho gangu nie je rozbitá) je to istý zárobok, lebo o mastné sumy pre advokáta sa mafiáni vždy vedia postarať.

Advokát sa za to odmieňa nielen samotnou obhajobou. To by bolo málo. On sa v niektorých prípadoch dokonca stáva členom mafiánskej rodiny (prípad dvoch advokátov mafiánskeho bossa Johna Gottiho).

Pomáha zastrašovať korunných svedkov (prípad mafiána A. Horvátha).

Pomáha zháňať falošné alibi (prípad mafiánskeho zabijaka Adamča).

Navádza na krivé výpovede (prípad advokáta V. K.)

Pomáha bossovi riadiť mafiánsky gang ešte aj spoza mreží cez tzv. motáky (prípad JUDr. Pavla B., advokáta mafiána Ivana Mella).

Pomáha dokonca objednávať a aj vyplácať vraždy svedkov (prípad advokát Maukš a M. Karcel).

A to nie je všetko.

Samostatnou kapitolou je udržiavanie mafiána, či podozrivého z mafiánskych zločinov v dobrej duševnej kondícii, aby sa, preboha, nepoddal spravodlivosti a nezačal vypovedať! Z toho má mafiánsky advokát priam husiu kožu. Priznanie jeho klienta je predsa koniec kšeftu. Ako by to mohol pripustiť?!

Známy je prípad väzby Ivana Lexu, podozrivého zo zavádzania mafiánskych praktík do činnosti štátom platenej tajnej služby SIS. Je obecne známe, že najmä samotka vedie obvineného k úvahám o vlastnej vine, práve preto, že je so svojím svedomím odrazu sám. A nemá po ruke našepkávačov, čo by ho ubezpečovali, že zlo je večné a nepostihnuteľné. Nemá? To by sme sa teda mýlili! To len tí chudobnejší zločinci nemajú po ruke aj takúto profilaktickú (preventívnu) pomoc. Načo bolo Lexovi šesť (?) advokátov súčasne? To akože každý z nich ovládal jeden paragraf? Ale vôbec nie. Bolo ich toľko preto, aby mal Lexa vo väzbe každý deň „morálnu“ podporu a nedajbože nezačal vypovedať o svinstvách mečiarovského režimu. A čo si hovorili s Lexom každý deň? Čo by si hovorili – vraj s ním hrali karty! Veď to aj stálo vraj ohromujúcich 150 miliónov korún…

Ani Majský vraj nebol ukrátený vo väzbe o takúto „službu“. Tomu zasa posielali na návštevu mladé koncipientky, lebo veď on sa pred ženami rád vyťahoval, tak aby nevyšiel z cviku. Výsmech súdnictva a spravodlivosti? Veď uvážte sami…

Advokát – mafiánov kamarát

   Osobne som videl advokáta, čo sa priam hrdil tým, že si s najväčším mafiánskym vrahom v dejinách Slovenska tyká. Nosieval mu na narodeniny a Vianoce darčeky. Vybavoval osobné potreby mafiána, aby ho mal v dobrej nálade a kondícii. No a hlavne mu robil výstrižkovú službu, lebo tento mafiózo je priam dávkovo závislý na publicite. On sa totiž vidí za „hrdinu“, či skôr, ako povedala vdova po jednej jeho obeti – hrá vo vlastnom filme. A pán advokát ochotne mafiózovi aj v tomto posluhoval. Veď dobre platil! No a keď tie špinavé peniaze došli, už sa toľko nekamarátia.

Ale, čuduj sa svete, priskočili noví, mladší, cynickejší. Že mafiózovi došli peniaze? Ľahké riešenie, uspokojíme sa z výťažkov jeho NE-pamätí. A ich drzosť nemá miery. Istá fiškálka z Martina dokonca rozposiela listy, v ktorých upozorňuje, že písať o najväčšej vraždiacej beštii Slovenska je porušovaním jeho „ľudských práv“ (??!) a dáva tak jasne najavo, že by mali radi monopol na čokoľvek, čo sa o ňom knižne napíše, navyše v úprave na ružovo a voňavo. Aby tá zaschnutá krv jeho obetí toľko nesmrdela…

Áno, tušíte dobre, začala nová masáž verejnej mienky – priam neuveriteľné krkolomnosti prekrútených tvrdení. Veď uvážte sami…

Najnovší Černákov advokát bez začervenania vyhlásil, že vraj vraždy jeho klienta sa nikdy nevyznačovali úchylnými alebo obzvlášť zavrhnutiahodnými spôsobmi?!!! A odrezať niekom hlavu a potom ju vystaviť na verejnosti nie je „obzvlášť zavrhnutiahodný spôsob“? A pozývať si na popravy „hostí“ a predvádzať pred nimi svojmu moc nad spútanými obeťami takýmto krvavým divadlom, to nie je úchylné???

Dvorný Černákov advokát Gereg bohorovne vyhlásil, že nepozná kategóriu „ľudí z podsvetia“. No veď áno, oficiálne sa to volá „organizovaný zločin“, ale nič to nemení na fakte, že roky tvrdil, že jeho klient nevraždil a kvôli nemu odsudzoval „kajúcnikov“, ktorí Černáka usvedčovali. A dnes sa ten istý Černák priznal k tridsiatke brutálnych vrážd a stal sa super-kajúcnikom !

Takže ešte raz – advokát je slepý a hluchý? A ak je slepý a hluchý, ako môže niekoho obhajovať? Alebo je to tak, že čo sa im hodí, to vedia perfektne, a čo sa nehodí, o tom netušia? Veď peniaze nesmrdia…

Drzosť bez hraníc?

   Keďže advokáti mafiánov patria očividne k najbohatším, snažia sa byť aj najvplyvnejší a zaistiť si tak svoje kšefty do budúcna. Už sa im cez rôzne legislatívne kroky podarilo prípravné konanie tak skomplikovať, že v prípade skupín organizovaného zločinu je v prípade svedka ochotného vypovedať priam absurdná scéna samozrejmosťou  –  pri svedeckej výpovedi je svedok, vyšetrovateľ a niekedy aj desať advokátov, čo robia všetko preto, aby toho svedka od jeho svedectva odhovorili, alebo mu ho aspoň zhnusili. Lebo oni úprimné priznanie a oľutovanie viny neznášajú. Kazí im kšefty!

A tak sme v poslednej dobe svedkami pozoruhodnej kampane. Advokáti mafiánov plačú, že im ide o živobytie – veď s odstupom času sa stále viac mafiánov priznáva! Už dávnejšie takých odpadlíkov nazvali hanlivo – kajúcnici…

Je to tak zvrátené, ako je zvrátené remeslo advokátov mafiánov. O čo ide ľudskej spoločnosti? No o to, aby sa zločin nestal a keď sa už stal, aby zločinec svoj čin oľutoval a napomohol k jeho úplnému objasneniu. Veď ohlásiť zločin a jeho páchateľov je občianska povinnosť nás všetkých.

Lavína priznaní sa spustila najmä po zavedení inštitútu o vine a treste. Konečne k nám dorazil zo západných demokracií. A hoci na tie sa advokáti mafiánov najčastejšie odvolávajú, tento im ten dovoz naozaj nevonia. Mimochodom, nepáči sa ani škandalóznemu sudcovi Harabinovi, ktorý s obľubou „školí“ naše súdnictvo tým, že okopíruje sťažnosti advokátov mafiánov a potom robí všetko pre to, aby im vyhovel a ich klientov pustil na slobodu. Pred časom dosiahol svoj vrchol nadpráce v prospech takýchto obvinených, keď oslobodil z rozsudku doživotného trestu najväčšieho mafiánskeho bossa Kýbla, ale hlavne uvoľnil blokádu majetku tohto zabijaka. A kým sa rozum vrátil a zvrátil rozhodnutím aj Trestného kolégia Najvyššieho súdu túto ďalšiu absurdnú Harabinovu exhibíciu, dostal „Kýbel“ Lališ šancu rýchle svoj nemalý majetok zašmeliť – aby bolo na advokátov?!

A sme pri názornom príklade „kajúcnika“. Lališov pobočník Bihári sa priznal, oľutoval, prijal trest. A logicky sa ani neodvolal! Napriek tomu a napriek logike ho svojím Uznesením Harabin tak isto zbavil už priznanej viny! Môže byť niečo zvrátenejšie?

A prečo by nebolo, keď tu je jedna celá vrstva profesionálnych fiškálov, čo z nakradnutých mafiánskych peňazí žije? Alebo snáď vrátil niekto z nich svoje mastné honoráre, keď sa nad všetku pochybnosť podarilo ich klientov usvedčiť z výpalníctva, mučenia a vraždenia obetí? Neviem o takom…

Zbavme ich dilemy

   Titul JUDr. nie je diplomom z morálky. To je v poriadku. Nie je ale v poriadku, ak pokušenie prisvojenia si mafiánskych krvavých peňazí vedie niektorých jednotlivcov k tomu, že sa na ne ulakomia. A tým pádom sa už vezú po šikmej ploche činov, ktoré sme tu už vymenovali.

Toto pokušenie však číha aj na celkom počestných právnikov. Veď si len spomeňme, koľkí slúžili Černákovi, aby vykĺzol spod spravodlivého trestu. Bolo ich osem, či dokonca desať? A tých najvyberanejších! Vďaka nim sa súdy s Černákom vliekli roky, pretože prirodzene počítali aj s hrou na čas, aby Černák vykĺzol beztrestne z väzby a mohol utiecť (čo pri falošne vyvolanom predčasnom prepustení aj urobil). Je možné konať vysoko profesionálne a pritom protispoločensky? No veď, tu je názorný príklad! Beštiu, čo brutálne terorizovala celé Slovensko chráni vzdelaním, ktoré im zadarmo dopriala táto spoločnosť, pred spravodlivým hnevom tejto spoločnosti celá kamarila právnikov, ktorí na tom ešte aj zarábajú! A nemohli by, keby ich nemal Černák z čoho platiť. A ten ním nahrabaný majetok, ako už vieme, smrdí strachom obetí a krvou viacerých z nich.

Mali by sme týchto ctených profesionálov zbaviť ich dilemy. Veď lačnosť po peniazoch je prirodzená ľudská vlastnosť. Preto by mafiáni nemali mať žiadnych na ich nahonobenom majetku zarábajúcich advokátov, ale advokátov platených paušálne štátom! Tým by sa aj prirodzene eliminovala vrstva advokátov špecializujúcich sa práve na takéto zárobky. Je to predsa logické – už ste počuli o tom, že by sa obete, či my občania, odhodlali priplatiť vyšetrovateľom a prokurátorom, aby pomohli spravodlivosti? Neslýchané! Ale je bežné, že mafián priplatí celej bande advokátov, aby tej istej spravodlivosti robili hľadaním formálnych zádrapiek prieky. Tak aká „rovnosť zbraní“ na akú sa tí advokáti toľko do úmoru odkazujú? Štátom platení advokáti ex offo by túto dilemu ľahko vyriešili. Rovnosť zbraní zaručená!

Zdá sa vám to príliš radikálne riešenie? Je aj iné, už dávno známe.

Kto má lepšie skúsenosti s mafiou, než Taliansko? A v Taliansku už desaťročia funguje inštitút zhabania hanebne nadobudnutého majetku. Ak by sme to zaviedli u nás (veď advokáti mafiánov sa toľko dovolávajú západných praktík), neotravoval by Černák túto spoločnosť za pomoci bezškrupulóznych právnikov celé desaťročia. Nemal by z čoho.

Kto má lepšie skúsenosti s mafiou, než USA? A v USA je neprípustné, aby mafián živil zo svojich knižných pamätí advokátov, čo tým pádom zaťažujú celý súdny systém svojimi intervenciami, aby si tie peniaze zaslúžili.

Právo sa má čo najviac približovať spravodlivosti. A spravodlivosť vyžaduje, aby zločinec svoj čin oľutoval, napomohol k jeho úplnému odhaleniu, vrátane spolupáchateľov, a aby spravodlivo pykal. A to u nás nikdy nenastane, pokiaľ bude obhajoba najbrutálnejších mafiánov výnosným (a dokonca počestným!) biznisom…