Gustáv Murín

Už ubehlo okrúhlych dvadsať rokov od chvíle, kedy štáto-mafia, ako ju nazýva František Mojžiš, zahryzla do priveľkého sústa. Mafiánska banda Mikuláša Černáka, povzbudzovaná Lexovým námestníkom Svěchotom zo štátnej tajnej služby, mala vďaka gradujúcemu mečiarizmu pocit absolútnej beztrestnosti. Bez akýchkoľvek zábran sa rozhodla napadnúť vtedy najprosperujúcejšiu firmu na Slovensku – DRUKOS, sídliacu rovnako ako oni v Banskej Bystrici.

Tento príbeh začína v jedno augustové popoludnie v roku 1997. Takto si naň spomína František Mojžiš:

„Práve som odchádzal z práce domov. Na sekretariáte ma zastavila jedna zo sekretárok a podávala mi do ruky slúchadlo. Neskôr to veľmi ľutovala, lebo porušila jedno z našich elementárnych bezpečnostných opatrení. Všetky sekretárky mali totiž príkaz neprepájať neznáme hovory priamo na nás. Na druhej strane linky bol istý inžinier Július Gašpar. Nemohol som už povedať, že s ním nechcem hovoriť, pritom som vedel, pre koho robí. Gašpar ma požiadal o okamžité stretnutie a ja som mu vyhovel. O krátku chvíľu prišiel do mojej kancelárie. Povedal, že ja i DRUKOS sme v ohrození a preto sa im máme dať hneď strážiť. Obaja sme vedeli, aké karty rozdal a že o žiadnu ochranu nejde… Veľmi zdvorilo, dávajúc šancu na bezkonfliktné rozídenie sa, som Gašparov návrh odmietol. Ten však pritvrdil a začal spomínať aj moju rodinu. Keď sa takto vyhrážal mojej žene a deťom, uvedomil som si tú hrôzu, čo na nás ide. Ten hnus, to elementárne zlo, tak časté v našej nešťastnej krajine práve prišlo do mojej rodiny a firmy. Čo sa to ide s nami robiť?“

Obálka knihy

Proti Františkovi Mojžišovi, jeho rodine, zamestnancom DRUKOS a ich rodinám sa postavil s cieľom vycicať z nich aj poslednú korunu najväčší mafiánsky zabijak a parazit na tejto spoločnosti v jednej osobe – Mikuláš Černák. Bola to smrteľná hrozba. Veď on sám sa už vtedy chválil, že vlastnoručne zavraždil toľko ľudí, že by naplnili autobus. O týchto vieme:

+ Prvou známou obeťou Černáka bol krčmár Miroslav Vlček z Černákovho rodného Telgártu. V auguste 1993 ho Černák s komplicmi uniesli, donútili k napísaniu falošného listu a nakoniec bol na Černákov pokyn zavraždený. Mikuláš Černák ho dal zlikvidovať ako nepohodlného svedka, lebo vypovedal proti jeho mladšiemu bratovi Vladimírovi Černákovi, ktorý s kamarátom dobil vo Vlčekovej krčme na smrť iného muža.

+ V júni 1994 Černák zastrelil Rudolfa Bielika, milionárskeho kšeftára s naftou, keď ho vylákal do lesa. Černák zrazu vytiahol zbraň, priložil mu ju k spánku a chcel ho zabiť, ale zbraň sa zasekla. Strachom paralyzovaný Bielik sa pýta „Miki, ty ma chceš zabiť?“; Černák ho ubezpečoval, že nie a priložil mu zbraň k hlave druhý krát a zas zlyhala, až keď ňou tresol o strom, bola schopná streľby a Černák ho takto sám v lese odrovnal na tretí pokus. Podľa svedectva Reichela sa neštítil vziať si auto obete, Mercedes, kde na sedadle spolujazdca boli ešte chlpy od Bielikovho psa.

+ V septembri 1994 Černák zastrelil Jozefa Filipa ako na predstavení pred viacerými svedkami v lese, kam obeť vylákal. Ospravedlnil to podozrením, že je konfidentom polície.

+ O mesiac neskôr Černák s Martinom Labošom zavraždili Jozefa Štefana. Priveľa vedel.

+ V marci 1995 druhého z bratov Bielikovcov, Róberta, vylákali do Bratislavy. Tu ho v záhradnej chate podľa priznania Černáka „…škrtili káblom, chrčal… Zdalo sa mi, že to veľmi dlho trvá… zobral som pištoľ a strelil ho do hlavy. Potom ho potiahli do sadu, kde bola jama, a tam ho zahrabali.“

+ V apríli 1995 zavraždil Černák svojho najbližšieho kumpána z ich krvavých začiatkov – Laboša. Keďže Laboš vtedy už Černákovi nedôveroval, zlikvidoval ho vraj Piliar zvaný Morák. Piliar bol neskôr tiež zlikvidovaný…

+ V máji 1995 doplatil Branislav Škubla na nevydarené kšefty s Černákom. Ten ho zastrelil, kým jeho komplici Škublu držali, za bieleho dňa na odstavnom pruhu na diaľnici. Mŕtvolu pohodili na mieste.

+ V júli 1995 takmer na pravé poludnie neďaleko Úradu vlády v Bratislave vyleteli do vzduchu vo svojom Citroëne dvaja mafiánski bratia prezívaní Tuti a Papas. Ich dramatický koniec zariadil Černák, lebo ho svojimi poznámkami o vidiečanoch v podsvetí urazili.

+ V máji 1996 v jednej banskobystrickej posilňovni skončil mladý život kulturistických bratov Pavla a Petra Grolmusovcov, ako aj ich kamaráta. Hádku o budúcnosť posilňovne, ktorú Grolmusovci spoluvlastnili, rozriešil Černák s bandou jednou strelou do srdca a rozbitím hláv obetí činkami.

+ Vo februári 1997 Černák s pomocou komplicov v jeho kancelárii zlikvidovali Pavla Lenharta. Išlo o spor o peniaze z kriminálnej činnosti.

+ O mesiac neskôr v areáli CBS Security 3 doplatili na návštevu u Černáka Milan Šipoš, mafiánsky boss, a jeho ochrankár Emil Potáč. Černák vraždil na objednávku konkurenčného bossa s prezývkou Papa Joe. Ten za to mal zaplatiť päť miliónov korún (cca 166 000 eur).

+ V ten istý mesiac prichádza mafiánsky boss Peter Novotný s ochrankou na stretnutie s Černákom. V krížovej paľbe černákovcov umiera.

+ V ten istý mesiac, marec 1997, nariaďuje Černák „potrestanie“ bývalého policajta a momentálne šéfa autíčkárskeho gangu Gustáva Slivenského za údajnú dlžobu zo spoločného kšeftu. Končí to odrezaním hlavy obete zaživa za účasti vybraných členov Černákovej bandy.

+ V máji 1997 v Čiernej nad Tisou na Hlavnej ulici pred barom Panda výbuch nastraženej nálože odpálenej diaľkovým ovládačom zabil šéfa civilno-bezpečnostnej služby Panda-Slovakia a zároveň šéfa gangu z Kráľovského Chlmca – Júliusa Tótha. Bomba bola zmontovaná v Černákovej garáži. Namiesto Tótha dosadil Černák svojho emisára Szatmáryho.

+ V júli bola nájdená pri ceste vedúcej z Liptovského Hrádku do Podbrezovej mŕtvola tridsaťročného Petra Muszku. Ten bol konkurentom Tótha a jeho vraždu si u Černáka pôvodne objednal. Ale keďže nezaplatil, skončil s guľkami v hlave. Černákova pištoľ mala zlatý kohútik a spúšť. Vraždil s chuťou a najradšej pred svedkami, ktorých tým ohuroval.

+ V auguste 1997 Černák spektakulárne vlastnoručne popravil mafiána Rudolfa Hodosiho prezývaného Kišcine. Bolo to pokračovanie sporu, na ktorý už doplatili Šipoš a Potáč. Kišcinemu odrezali hlavu a na výstrahu ju vystavili v kvetinovom črepníku pred obchodným domom Modrý Dunaj v Dunajskej Strede.

+ V septembri 1997 Černák zavraždí výstrelom do úst poľského megapodvodníka a milionára Szymaneka so slovami „Dovidenia v pekle!“. Toho dal pred tým uniesť, ale výkupného sa nedočkal. Na túto krvavú scénu si prizval košického bossa Holuba, jeho pobočníka Fabiána a pološvagra Horvátha. Asistovali im ďalší mafiáni nižšieho kalibru.

+ V ten istý mesiac sa Černákovou obeťou stali dvaja „hostia“ krvavej scény s Poliakom – Holub a Fabián v opäť spektakulárnej vražednej scéne v bratislavskom hoteli Danube.

+ V prvých dňoch októbra končí smrťou na podlahe Černákovej kancelárie osvedčeným káblom od počítača ako škrtidlom Imrich Oláh, ktorý tušil, že Černák zosnoval vraždu jeho priateľa Róberta Holuba.

Černák mal s vraždením evidentne „plné ruky práce“. Povýšil to na divadlo, kde bol scenáristom, dramaturgom, hlavným hercom aj režisérom. A vyžíval sa v tom.

To je dovedna dvadsaťštyri vrážd a to spomíname len tie, ktoré sú verejne známe. K mnohým sa už priznal a plánuje ozrejmiť svoju účasť na ešte ďalších ôsmich tu nespomenutých vraždách. Takže v okamihu, keď sa František Mojžiš a ním vedená firma DRUKOS dostáva do hľadáčiku Mikuláša Černáka, je Černák už najmasovejším vrahom v dejinách Slovenska. Predčí ho len krvavá grófka Báthoryčka. Černákove vyčíňanie pod ochranou SIS, ktorá bola pod ochranou HZDS, ťahalo Slovensko do stredoveku.

Môžeme sa čudovať, že obete Černákovho „len“ vydierania odmietali pred prokurátormi, čo len vysloviť meno Černák? Ani Mojžiš si na to hneď netrúfol.

Viac sa dozviete v mojej najnovšej knihe František Mojžiš a DRUKOS proti mafii – Svedectvo spoza mreží, ktorá práve vychádza vo vydavateľstve Dixit.