Gustáv Murín

Urobiť silvestrovský rozhlasový program nie je ľahké. Veď tá disciplína je tak stará ako rozhlas samotný. Môže byť teda horší, či lepší. Ale za nového vedenia vyhrať hneď titul najhoršieho „zábavného“ programu za celé desaťročia je skutočne unikát. To než toto, to radšej žiadny rozhlasový Silvester.

Návrat komunálnej satiry

   Za komunistickej vlády, keď sa kde čo nesmelo, bol raj pre netalentovaných tiež-humoristov (ako bola v Smene „Julinka“ od Kamenistého), ktorí sa špecializovali na komunálnu satiru – „útočili“ na inštalatérov, kritizovali anonymných úradníčkov, „strieľali si“ z domovníčok. Úbohosť. V kope sa to volalo estráda. A keď som náhodou v repríze počul silvestrovský program dua Pavol Hubinák – Daniel Baláž, dýchla na mňa táto odpadná rúra tiež-srandy. Veď už ten nápad postaviť celý program na „agentúre na stračej nôžke“, ktorá sa akože snaží zamestnať rozprávkové postavy – bŕŕŕŕŕ. Ani v časoch normalizácie by niečím tak primitívnym neboli nadšení. Nechápem ako niečo také mohla pustiť skúsená (a tiež jediná) dramaturgička zábavy pani Benediková. Dospelých rozprávky nezaujímajú a dnešné deti o „stračej nôžke“ ani „nechyrovali“. Starina v slovníku, prázdnota v nápadoch, pointy ako z pionierskeho tábora. Veď Hubinákovi robí reklamu týždenník s bodkou, tak to len dokazuje, že pravoverní ideológovia (zvaní tiež slniečkári) nikdy nemali zmysel pre humor. Ale že to netrhalo uši pani Benedikovej, ktorá zažila aj lepšie výkony humoristov v éteri, tomu nerozumiem. Veď tí dvaja každý piatok na Rádiu FM tri hodiny predvádzajú túto nemohúcnosť pri „atypickej hudobnej dramaturgii“ – to ju nevarovalo? A že by už zabudla, že existujú spoľahlivo aktuálni Radošinci?

Ľutujem hercov, čo tú zlátaninu á la silvestrovké juchacha museli čítať. To je tá odvrátená strana hereckej práce.

Neuveriteľné na tom je, že práve teraz sú tu k dispozícii také osvedčené osobnosti humoru, ako je Jano Snopko, Rasťo Piško a Mirko Noga. Dokázali to v zájazdovom predstavení, ktoré koncom minulého roku odpremiérovali. Vďaka Piškovmu CD-čku „Stručné dejiny kvasenej kapusty“ ja pri takomto katastrofálnom výpadku rozhlasovej zábavy na Silvestra mám čo počúvať. Pravdupovediac, počúvam to zakaždým cez tie sviatky ako profilaxiu (podľa slovníka: vývoj, vytríbenie vlastností, ujasnenie priorít).

Rozhlas na hlavu

   Prestávam tomu rozumieť. Skutoční humoristi v našom rozhlase prácu nedostanú, ani keby sa pokrájali (ako sa hovorí). Zato „vedecké anekdoty“ Jana Mečiara sú tam asi prizvárané a nie je tohto prískočníka z JOJ-ky dosť, ešte si najnovšie vyárendoval akési euro-pikošky. No a to, že v Slovenskom rozhlase nepočúvame to najlepšie zo slovenskej hudby je už úplný úlet.

To bude tou budovou. Ak je niečo postavené od začiatku na hlavu, vrátiť to na nohy je úloha zrejme pre Sizyfa…