Gustáv Murín

Viacerí diskutujúci k tejto úvahe upozornili, že informácie o polohe tiel oboch obetí sa rozchádzajú. Táto rekonštrukcia teda vychádza len z určitej kombinácie zverejnených faktov. Nevylučujem, že boli nepresné a preto nasledujúca podkapitola je len hypotézou možného činu. Faktom však ostáva, že zabíjať jedinou ranou opakovane dokáže len cvičený, chladnokrvný profesionál.

Scenár krvavého večera

   Mafiánov tlačil čas, preto museli improvizovať. Je neobvyklé, že sa neodhodlali k slovnému zastrašovaniu, či fyzickému útoku na verejnosti. Ale logiku by malo, že táto mafia prichádza dobyť dané územie a preto koná exemplárne brutálne – viď už spomínané symbolické odkazy vrátane cynicky vystaveného pohrebného venca na plote pred domom. Takto postupuje talianska mafia so sklonom k operetným gestám, ktorým tam rozumejú a u nás sú neznáme. Možno práve preto volil boss z Kalábrie tento v zásadne mylný plán.

Informátor-prebehlík potreboval bezpečne a nenápadne priblížiť strelca k obeti. Preto zavolal alebo nechal iný odkaz, že má (tesne pred odchodom novinára na východ) dôležitého svedka priamo od Talianov. Dnes by aj Ján Kuciak reagoval na takúto ponuku inak, v ten večer ale zrejme nezaváhal a pozval oboch mužov domov. Informátor-prebehlík totiž evidentne trval na tom, že nového svedka nesmie nikto iný vidieť.

Obete vraj ponúkli smrtonosnú návštevu kávou. Ktosi-kdesi napísal, že to vraj vylučuje mafiánsku vraždu, lebo obete vrahov poznali. Čo je to za nezmysel? Veď aj cudziu návštevu si hostiteľ, ak o ňu stojí, uctí kávou. Nehľadiac na to, že aj u Černáka sa tesne pred jeho vražednými výstrelmi v kancelárii ponúkala káva (viď Šipoš a Potáč, Oláh a i.).

Táto obradná overtúra mala zrejme dať čas zabijakovi, aby sa rozhliadol a overil si miesto činu. Pozornosť hostiteľov udržiaval informátor-prebehlík možno nejakými nastrčenými dokumentmi. Zabijak sa mohol vypýtať na toaletu, aby sa ubezpečil, že z domu neexistuje únikový východ. A pripraviť si zbraň.

Keď sa vrátil, už neváhal.

STOP – tu treba zastaviť a zdôrazniť. Naši mafiáni vždy radšej mrhali strelivom, než by obeti dali akúkoľvek šancu prežitia. Vždy boli viacerí, veď zbabelec Černák si svoje obete nechal pridržiavať aj štyrmi komplicmi. A smial sa Pápayovi, že strieľa so zavretými očami, čo robili viacerí. Zabiť človeka vôbec nie je ľahké, to len bývalý mäsiar Černák sa v tom vyžíval.

Z toho logicky vyplýva, že to musel urobiť osvedčený profesionál, keď dokázal novinára zabiť jedinou ranou. O druhú sa nepokúsil, lebo novinárova snúbenica začala utekať.

STOP – tu treba opäť zastaviť a zdôrazniť. Bežný mafián by spanikáril a vystrieľal 4-5 rán po unikajúcej obeti. Takže by strely mierili do chrbta. Ale tento nie. Šiel pokojne za unikajúcou mladou ženou, lebo vedel, že nemá kam ujsť. Vraj utiekla do pivnice. Odtiaľ naozaj niet úniku. Preto zrejme kráčal chladnokrvne, chladnokrvne namieril a vystrelil. Keď sa vracal, novinár už bol mŕtvy, preto zrejme chýbala rana istoty. Profesionál strelivom nemrhá.

Nie som expert na zbrane, ale tipoval by som, že takýto zabijak z dovozu si prináša aj svoju osvedčenú zbraň. Z takzvaných krátkych je to v Taliansku obľúbená Beretta 93R (viď Guns.com).

Mýtus o zlyhaní polície pred vraždou

   Kolegovia Kuciaka (a dnes sa za neho oprávnene považuje každý novinár) sa hneď pri prvej tlačovke oborili na prezidenta PZ generála Gašpara, že Polícia vraj zlyhala práve v tomto prípade, keďže podal Trestné oznámenie o nebezpečnom vyhrážaní. To vyšetrovateľ fakticky nevyšetroval a prekvalifikoval na najnižšiu formu porušenia zákona – prečin. Ja som už na tomto blogu kritizoval práve to, ako sa vyšetrovatelia Polície na najnižších úrovniach vysporiadavajú s Trestnými oznámeniami (ktoré väčšinu hádžu, obrazne povedané, do koša), ale aj podľa mojich skúseností v tomto prípade nemohol konať inak. Čo by získal vypočutím Jána Kuciaka, keď ten všetky fakty uviedol v uvedenom oznámení? Ak aj existovala nahrávka Kočnerových vyhrážok, tak toto svoje konanie zdôvodnil sám Kočner neskôr verejne a nenašiel by sa sudca, čo by ho za to dokázal odsúdiť. Hoci takéto vyhrážanie je odsúdeniahodné, nenapĺňa literu zákona o nebezpečnom vyhrážaní. A Kočner sám by bol blázon, keby potom, čo bolo na neho ukázané takto prstom, by vôbec pomyslel na nejaký fyzický útok na novinára. Zháňať na neho kompromitujúce informácie možno skúšal, ale zjavne neuspel. Toto je falošná stopa.

Mimochodom, to že Ján Kuciak podal Trestné oznámenie na Generálnu prokuratúru bol omyl – zjavne netušil, že to len spustí princíp „padajúceho h…“, čím sa spomalí celý proces presúvaním celou hierarchiou nadol, až po obvodného vyšetrovateľa, ktorého možnosti vyšetrovania sú fakticky iluzórne, ako som o tom už písal. Typický pre nanajvýš zjatrenú dobu je dodatočný alibizmus generálneho prokurátora Čižnára (ktorý sa žiaľ vyjadruje na tlačovkách nie ani ako čižmár, ale ako kočiš), keď pod tlakom médií označil vyšetrovanie za nezvládnuté, hoci by sa na ňom nič nezmenilo ani po vypočutí Kočnera. Rovnaký alibizmus pod hysterickým tlakom falošných „obáv“ opozície predviedol pri vyšetrovaní „Čistého dňa“, kde vecné a korektné závery vyšetrovateľa zrušil a následne bolo vyfabrikované trestné stíhanie. Tak aká je tu potom dnes nezávislosť vyšetrovania? Na koho ukážu novinári prstom, ten bude stíhaný?

Znovu treba zopakovať jasne – Ján Kuciak bol neznámy novinár. A nikdy pred tým u nás, ani v okolitých krajinách k niečomu takémuto nedošlo. Preto to nikto nemohol predpokladať. Polícia nemala dôvod zasahovať aj vďaka neblahému zvyku investigatívnych novinárov zatajovať témy svojich mediálnych „bômb“ pred uverejnením. Je možné, že keby podal Ján Kucia Trestné oznámenie na neznámeho páchateľa a uviedol pri tom svoje poznatky o kalábrijskej mafii, NAKA by spozornela. Ale to sa zjavne nestalo.

Mýtus o ohrození nezávislého vyšetrovania

   Tento zločin je spolitizovaný opozíciou do absurdna. Jačia, ževraj vyšetrovanie nemôže byť nezávislé, ale sami robia všetko preto, aby bolo závislé od nich. Prezident Kiska žiadal absurdné Memorandum, že nikto nebude do vyšetrovania zasahovať, čím vedome a verejne kriminalizuje vyšetrovateľov, ako keby niekto uprostred tej mediálnej hystérie si vôbec trúfol vyšetrovaniu brániť. Naopak, je výsostným záujmom tejto vlády vedenej stranou Smer-SD, aby sa páchateľ našiel čím skôr. Ale tiež sú viazaní zákonnými postupmi a nemôžu si dovoliť ukázať na niekoho, koho nevina sa neskôr preukáže. Zmeny na postoch ministra a prezidenta PZ SR každé úsilie môžu len zneistieť, či zmariť tým, že nevyhnutne nastane vákuum, kým sa nový minister a prezident PZ SR zorientujú práve v tých postupoch, aj keby nakrásne chceli to najlepšie. A to najlepšie je aj tak v odkaze, nech vyšetrovatelia robia, čo vedia a ako vedia. Neviem si predstaviť, že by o obsadení týchto pre vyšetrovanie dvoch kľúčových postov mal rozhodovať multitatko a kamoš mafiánov, či Kočnerov pobratim alebo bývalý minister, čo s hanbou skončil pre odpočúvanie novinárov. Toto vyšetrovanie bude nezávislé hlavne, keď sa do toho nebude starať opozícia.

Mýtus o spásonosnej zahraničnej pomoci vyšetrovaniu

   Všetci doteraz médiami oslovení odborníci (Šátek, Ivor a i.) sa jednoznačne vyjadrili, že takáto opozíciou velebená spása má jasné limity. Vyšetrovanie vo vnútri každej krajiny môže efektívne a aktívne vykonávať len tamojšia Polícia. Zahraniční vyšetrovatelia tu teda nič nevyšetria, môžu len dodať informácie zvonku. A to sa iste deje. Môžu tiež poskytnúť akési špeciálne prístrojové vybavenie. Ale, veď to tu už bolo!

Špeciálny vyšetrovací tím Generálnej prokuratúry a polície riešiaci krvavé stopy po najväčšom sériovom vrahovi na Slovensku svojho času navštívili experti z CIA. Mali školiť našich. Vedúci špeciálneho tímu, dnes generál Ivan Ševčík, ich však najskôr (ako o tom hovorí aj v jednej mojej knihe o Černákovi) oboznámil so skutočne sofistikovanými metódami vyšetrovania vrážd spáchaných Černákom a jeho bandou. Išlo o odrezanie hlavy Slivenského, čo dokázali nájdením omietky so stopami jeho krvi aj po rokoch a o úkladnú mafiánsku vraždu Šipoša s Potáčom v Černákovej pracovni, kde opäť aj po rokoch a odstránení niekoľkých vrstiev nových malieb našli v stene stopy po guľkách. Po tejto ukážke experti z CIA vyslovili svoje uznanie slovenským kolegom a upustili od školenia.

Je paradoxom, že musíme smutne konštatovať, že tento špičkový tím vzápätí rozpustil minister Lipšic, pod jeho vedením prezident PZ SR Spišiak viacerých (išlo nielen o tento tím, ale o desiatky ďalších skúsených vyšetrovateľov) doslova vyštval z Policajného zboru a niektorí sú našimi novinármi dodnes škandalizovaní veľkočlánkami a vzápätí vychádza v tom istom periodiku malé ospravedlnenie (??).

Mýtus o odpočúvaní

   Je logické, že medzi prvé kroky vyšetrovania štandardne patrí preverenie komunikácie obetí. Kľúčový by bol teda mobil novinára, ak ho nezhabali vražední útočníci.

Ak by to aj urobili, tak by sa celá tá komunikácia dala odstopovať u mobilného operátora.

Tam sa tiež dajú odsledovať volania možných objednávateľov, alebo aspoň sprostredkovateľov dvojnásobnej vraždy.

Lenže to u nás podlieha nevídanej byrokracii a aj po jej prekonaní, môže prísť sklamanie. Mobil Volavky bol buď s utajeným číslom alebo už neexistuje.

A hlavne, ak by Polícia novinára odpočúvala, už by Volavku mali.

Takéto odpočúvanie je vysoko nepravdepodobné, pretože naň nemala Polícia žiadny oficiálny dôvod, ktorý by schválil sudca. A v dnešnej dobe, kedy majú investigatívni novinári medzi policajtmi a v tajnej službe už pomaly viac informátorov, než kedy mali mafiáni, by si nikto netrúfol niečo také robiť na vlastnú päsť.

Mýtus o prepojení talianskych mafiánov na vládu

   Ak chceme hľadať prepojenie mafiánov na najvyššiu politiku, stačí sa ísť pozrieť na istého multitatka, ktorý do parlamentu so sebou bez hanby doviedol dokonca notorickú milenku mafiánskych bossov. A práve ten jačí, ževraj vláda má niečo s mafiánmi? Neuveriteľné!

Stopa Jasaň – Trošková je dobrá do bulváru. Mafiánska milenka v náručí premiéra – hotová melodráma na prvú stranu. Ale realita je omnoho strohejšia. Už to povedal tuším poslanec Krajňák, že aj jeho hoci len ako pracovníka ministerstva, kontaktovala SIS, aby ho upozornila, že je pozvaný na spoločenskú udalosť za účasti mafiánskych bossov. O to viac by sa starala, aby sa do blízkosti premiéra nedostal niekto, kto by ho v tomto smere mohol ovplyvňovať.

Kontakty Jasaňa a Troškovej na kalábrijských mafiánov musela preverovať NBS. Zjavne dospela k záveru, že ich niekoľko rokov staré kontakty na Talianov nepredstavujú reálnu hrozbu.

Robert Fico urobil nepochybne neodpustiteľnú chybu, že si nechal dôjsť Troškovú až na telo a to verejnou funkciou zo štátnych prostriedkov. Mohol sa poučiť od Mečiara a jeho „poradkyne pre všetko“, ale aj od bývalého českého premiéra Nečasa. Nepodceňujme však fakt, že choré nápady feminizmu sa veľmi zhodujú s ambicióznosťou niektorých dám kyprých vnád. A tie vedia využívať mužské slabiny. To neospravedlňujem, vysvetľujem. Bola to kardinálna chyba inak politika európskeho formátu, aký tu ešte nebol a dlho nebude.

Milión na drevo

   Keď si tú chybu premiér Fico uvedomil, urobil demonštratívne, priam hysterické gesto, ponuky milióna eur za stopu k páchateľom. Ako sme si už povedali – naši (tie zvyšky, čo ešte prežívajú aj vďaka sudcovi Harabinovi a jeho záľube exhibovať na zvlášť drastických príkladoch) by si radi privyrobili, ale môžu tak akurát zviesť vyšetrovanie na falošnú stopu. A ak ide o kalábrijskú mafiu, tam sa ťažko niekto odhodlá prehovoriť.

Bolo to márne, prázdne gesto.

Nič to ale nemení na fakte, že je to jediný slovenský politik európskeho formátu po roku 1989 z dôvodov, ktoré som už opísal, a ešte dlho za neho nebude náhrada.

P.S. Odvolávať úspešnú vládu prosperujúcej krajiny kvôli pôvodne neznámemu novinárovi je absurdné. Hneď to ale naberá logiku riadeného prevratu, ak si uvedomíme, že globalizačná klika zatúžila po Novej studenej vojne, aby mohli opäť zbrojiť, rozdeľovať svet a tým ho ovládať. A ako sa im darí! Už vyrábajú predražené super-zbrane a ohrozujú mier na svete (ako konštatoval celosvetový prieskum americkej výskumnej skupiny Pew Centra, viď u nás vydaná kniha „Amerika proti svetu“). Opäť tak oživli už pomaly zabudnuté inštitúcie pôvodnej Studenej vojny, ako sú „diverzné centrály“ ovládajúce „spiacich agentov“. Ako rýchlo potom pochopíme vzorne úlohy plniace figúrky vopred jasného scenára – Kiska, Šebej, Žitňanská… Pribudli trolovia ako Hríb (o ktorého konšpiračných teóriách si povieme nabudúce) a odrazu pochopíme, ako neznámy „chlapec z ulice“ dokáže nalákať desaťtisíce naivistov do ulíc a vie ako má ten scenár naplniť stupňujúcimi sa požiadavkami. A odrazu pochopíme aj to, že tu máme demonštrácie nie za „Slušné Slovensko“ ale za „POslušné Slovensko“. Paradoxne, nepoučil sa ani Ján Budaj, že pokusy konať slobodne v mene malého národa sa trestajú a že aj dovtedy nespochybniteľný hrdina revolúcie môže byť v okamihu opatlaný nezmyselnými nálepkami, ktoré umožnia, aby bol nahradený poslušnými, ktorí sa na svoje karikatúrne úlohy už trasú. Ako bol pre „vzorovú demokraciu“ dobrý krvavý diktátor Pinochet, tak sa dnes na podnet splátkového prezidenta na diaľkové ovládanie údajne proti mafii aktivuje bývalý mafián s bizarným vzťahom k antikoncepcii, neriadená OľaNová strela našej politiky, či likvidátor vlastnej vlády. A bude horšie…