Gustáv Murín

Už dávnejšie som si kúpil knihu Jaroslava Kmentu o Andrejovi Babišovi. Zaujímalo ma to aj preto, že som sám vo svojej knihe „Slovenská mafie v Praze“ pátral vo verejných zdrojoch po akomkoľvek náznaku prepojenia podnikania Andreja Babiša a mafie v 90. rokoch. Na toto obdobie sa špecializujem vo svojich knihách ako „Mafia na Slovensku“ alebo „Gorily v podsvetí“ a preto viem, že takéto prepojenie bolo vtedy viac ako obvyklé. V prípade Andreja Babiša som však na žiadnu takúto (zdôrazňujem) verejne dostupnú informáciu nenarazil. Moje knihy sú na tejto podmienke verejne dostupných informácií založené, keďže nie som investigatívny novinár. Preto ma zaujímalo, na čo prišiel jeden z najaktívnejších investigatívnych novinárov v Čechách. A po 347-mich prečítaných stranách som zistil, že nenašiel nič podstatné, ani nové. Zato mal „tisíce výhrad a nadávek“ (cit. Kmenta, str. 346).

„Psí hlavu“ Babišovi

   Stačí, aby ste si prečítali zadnú obálku knihy a ohromí vás arogancia, elementárna nevychovanosť a bohorovnosť pána Kmentu. Predstavte si, že sa príde predstaviť nový majiteľ média, v ktorom pracujete, v tomto prípade Andrej Babiš do Mladé Fronty. Každý normálny a slušný zamestnanec by si ho vypočul, urobil si úsudok a potom sa podľa toho zariadil. Určite by nikto z nás, ktorých viedli rodičia k elementárnej slušnosti, nevyskočil hneď s otázkou: „Takže o vás môžeme písať ako o kmotrovi?“ Myslí sa tým, samozrejme, mafiánsky boss. Babiš logicky nerozumie. Tak Kmenta pridá „argument“, že vraj Babiš „pásol“ bývalého predsedu ČSSD a českého premiéra Grossa. Je to typický hulvátsky spôsob nadávky namiesto argumentu a Kmenta v tejto citácii vedome opomína, že Babiš mu už raz na túto otázku odpovedal vtipom, že Grossa nedokázal ovládať nikto, pretože ho dokonale ovládala jeho manželka. Kmenta je argumentačne v úzkych, žiadny dôkaz o „kmotrovstve“ Babiša nemá, tak končí tento ani nie dialóg, ale pľuvanec na Babiša slovami „Ste spiaci kmotor“??! Takáto definícia neexistuje, vymyslel si ju Kmenta, keď pred celou redakciou takýmto osočovaním neuspel, ba priam pohorel. A aby tomu nasadil korunu, tak dodáva „A práve sa prebúdzate“. A ja dodávam spolu so Švejkom: „To nám to hezky začíná, pani Müllerová“.

Tak teraz už vieme, že pán Kmenta je proti Andrejovi Babišovi až neovládateľne zaujatý, keď sa ani pri takej spoločenskej príležitosti nezdrží nadávok. Ale, aj tak dobre, aspoň sme si istí, že naozaj preverí celú minulosť tohto pôvodom slovenského veľkopodnikateľa a politika.

Babiš a ŠtB

   Je to zaujímavý fenomén. Po roku 1989 vstupovali do vrcholovej politiky najskôr disidenti, ktorí v nej dokonalo pohoreli (vrátane Václava Havla). Potom sa objavili pragmatici typu právnikov, či ekonómov. A odrazu tu máme celosvetovú vlnu vstupu veľkopodnikateľov do politiky – Trump (USA), Kiska (Slovensko), Babiš (Česko), Ivanišvili (Gruzínsko), Iohannis (Rumunsko), Sipilä (Fínsko)… A nastáva „zděšení“. Za tie roky sa totiž na jednotlivých politických scénach vytvorili zabehané schémy „já na bráchu, brácha na mně“ a „smrádek, ale teploučko“. Na Slovensku to vyústilo v známu kauzu Gorila, kedy sa prevalilo, že sa niekoľko vládnych strán rozhodlo „parcelovať“ slovenskú ekonomiku a hlavne národný majetok, ktorý potom rozpredávali a o „výdělek se šábli“. To, samozrejme, robia tí, čo si „zarábajú politikou“. Ale veľkopodnikateľ takéto kšefty nepotrebuje a tak jeho vstup na takúto scénu spôsobuje revolúciu. Nedá sa totiž kúpiť! A tak zhrozený establishment (doslova by sme to mohli preložiť ako „zabetónovaná politická špička“) vo Washingtone vyfabrikoval obvinenie Trumpa z podpory od Rusov (čo je nezmysel do neba volajúci, ak si spomenieme, že tí istí „establisheri“ odhlasovali už pred rokmi zákon povoľujúci priamu finančnú podporu zo zahraničia akémukoľvek americkému politikovi v jeho kampani, oni však mysleli na známe prepieranie peňazí cez známu schému „zahraničnej pomoci“, kedy sa táto vracia v kufríkoch späť v príslušných percentách schvaľovateľom v kongrese). Aj Babišovi bolo treba nasadiť psiu hlavu, aby v politických diskusiách, ale aj na verejnosti, nebolo nutné s ním diskutovať, polemizovať, či nedajbože argumentovať (!), ale aby na jeho umlčanie stačila takáto dehonestujúca nálepka. Aj pán Kmenta sa vydá touto cestou a – nenájde nič.

„Poprava se nekoná“

   Pán Kmenta túži po tom odpraviť a teda popraviť Andreja Babiša, ale zaboha nevie nájsť tú správnu sekeru. Tá s nápisom ŠtB je tupá, nefunkčná. Babiš sa logicky rozhodol voči tejto nálepke ohradiť a to súdnou cestou. Našťastie v demokracii súdy ako tak fungujú a tie slovenské dva krát (okresný aj krajský s potvrdením Najvyššieho!) rozhodujú, že Babiš s ŠtB nespolupracoval! Ústav pamäti národa (ÚPN) sa nato odvoláva na Ústavný súd (pozor, ten neskúma pravdu, ale formálnu zhodu s Ústavou!) a ten slovenský dochádza k záveru, že ide o historický záznam a hoci by bol aj mylný, nesmie sa meniť??! Opakujem a zdôrazňujem – slovenský Ústavný súd nijako nespochybňuje, že záznamy o Babišovi sú zavádzajúce a mylné, on ich „len“ považuje za historický dokument, ktorý sa nesmie meniť. Je to absurdita, ale na rovnakú doplatila aj pani Jiřina Bohdalová, ktorá sa domohla očistenia svojho mena zo spolupráce s ŠtB (úplne absurdné obvinenie vzhľadom k prenasledovaniu jej a jej rodiny eštebákmi), ale jej meno aj tak ostáva na zozname hanby.

Prečo sa slovenský aj český inštitút „pamäti národa“ tak „sveřepjě“ drží lživých záznamov našej minulosti? Na Slovensku na to máme už odpoveď – pretože už zakladateľ ÚPN, Ján Langoš, tieto záznamy zneužíval!

Najznámejší je príklad, kedy Langoš ako kmotor detí vodcu Nežnej revolúcie na Slovensku, Jána Budaja, pomohol ku komplotu, ako zbaviť Budaja glorioly revolucionára a odstaviť ho od politiky falošným obvinením, že spolupracoval s ŠtB. A to len preto, že sa Budaj v tej dobe niekde neprozreteľne vyjadril, že samostatnosť Slovenska je možná. Tomuto komplotu výdatne napomáhal (a zrejme ho aj inicioval) nežne slniečkový Václav Havel. A ako to už býva aj tu mohlo ísť o známe porekadlo „zlodej kričí, chyťte zlodeja“. Rozhodne by bolo zaujímavé čítať zápisnice z výsluchov pána Havla. Faktom je, že Budaj s ŠtB nemohol spolupracovať, lebo ho roky prenasledovala a nakoniec v tom boji vďaka Nežnej revolúcii zvíťazil. Ale nepochopil, že revolúcia požiera svoje deti…

A vrcholom je, že sám zakladateľ ÚPN so zväzkami z archívu ŠtB nanajvýš podozrivo manipuloval. Známy je prípad spisovateľa a vtedy poslanca NR SR Jozefa Banáša, ktorý sa ohradil voči obvineniu zo spolupráce s ŠtB. Žiadal expertízu podpisu pod viazací protokol, lebo vedel, že nie je jeho. Bránil sa aj súdne, ale Langoš sabotoval všetky snahy overiť pravosť zväzkov. Na súd proste nechodil. Neskôr, po predčasnej smrti Langoša, sa zistilo, že zväzky na veľmi bohatých podnikateľov (napr. Širokého, ktorý vraj priamo pracoval v rozviedke ŠtB) si Ján Langoš odložil bokom. Jeho žene sa v Prahe stratila kabelka, ale našiel ju „dobrotivý bezdomovec“ a v nej bola ohromujúca suma peňazí. Ich pôvod ostal neznámy…

Bývalý slovenský premiér a dlhoročný právnik Ján Čarnogurský zastupoval celý rad falošne obvinených zo spolupráce s ŠtB. Na základe konkrétnych prípadov teda dospel k záveru, že záznamom ŠtB nemožno bezducho a automaticky veriť. Naopak, ich falošné alebo dezinterpretované záznamy boli použité v špinavom politickom boji po roku 1989.

A ako konštatuje denník SME: „V minulosti bola prax taká, že ľudia zo zoznamov spolupracovníkov komunistickej ŠtB bežne žalovali ÚPN a súdy im neraz dávali za pravdu. Ústav tak už prehral asi dve desiatky zo zhruba 40 sporov. Toto pravidlo však zmenil Ústavný súd, ktorý ústav oslobodil od zodpovednosti za bezchybnosť údajov v zoznamoch.“ Takúto absurditu vyprodukovali sudcovia US SR Ladislav Orosz, Lajos Mészáros a Ľudmila Gajdošíková. Pritom by stačilo k uvedeným „historickým záznamom“ pridať povinne poznámku, že dotyčná osoba bola súdne očistená od takéhoto falošného označenia. Na to naši ústavní sudcovia neprišli? Takže moc ŠtB siaha do dnešných dní, aby s pomocou takýchto sudcov prenasledovala aj desaťročia po svojom zániku vyhliadnuté obete. Ak sa Babiš obráti na Európsky súd a vyhrá (on jediný na to má dosť prostriedkov), tak to bude len naša hanba.

Takže Andrej Babiš bol právoplatným rozsudkom slovenských súdov očistený od takejto smradľavej nálepky. Tu Kmenta zlyhal, nič nové nevypátral. Tak sa aspoň pomstí tým, že požije náhodnú fotografickú asociáciu, aby Babiša označil za „informátora“ (na str. 327, Babiš odchádza s úsmevom od slovenského súdu okolo vrátnice s nápisom „Informátor“). A nevzdáva to.

(pokračovanie zajtra)

P.S. Nemám žiadne extra sympatie k pánovi Andrejovi Babišovi, skôr naopak. Ale politické súperenie by sa nemalo vybavovať umelo vyvolanými štvavými kampaňami. A v nich, žiaľ, svoju úlohu zohráva určitá skupina „žlťáckych“ novinárov.