Gustáv Murín

Už sme si ukázali, že keď je investigatívny novinár dostatočne (česky povedané) „zavilý“, tak sa pokúša upliesť bič aj z… No, veď čítajte ďalej:

Na každém šprochu, pravdy trochu“

   Toto je základná „filozofia“ Kmentovho pátrania. A „šprochov“ našiel bohato. Akurát, že tej pravdy nie. Sám totiž v predslove ku knihe tvrdí, že mieša „skutečnou událost“ s „fikcí“, čo je pri tomto žánri neprípustné. Navyše neopisuje žiadnu jednu „událost“, ale konkrétnu verejne činnú osobu, proti ktorej nedokáže nájsť dôkazy (ako sám priznáva na strane 313 aj inde). Je to (pre Kmentu, ale aj čitateľa, ktorý mu spočiatku verí) frustrujúce. Kmenta ide po tzv. švajčiarskej stope, ale len čo sa dostane k nejakému svedkovi, ten mu podozrenia na Babiša nepotvrdí (str. 318). Kmenta pri tom zámerne prehliada, že kým väčšina politických privatizérov svoje majetky buď rozkradla alebo rozpredala, Babiš ich zveľadil. Vďaka tomu prosperuje celé jedno priemyselné odvetvie a s ním aj tisícky zamestnancov veľkopodnikateľa Babiša (viď príklad na str.169).

Kmenta sa pustí po stope Panamských dokumentov a zase musí priznať, že neexistuje dôkaz prepojenia tejto schémy s Babišom (str. 286). Tak zo zúfalstva opisuje celkom od veci kšefty ruských oligarchov, aby panamský smrad aspoň ovanul jeho vyhliadnutý terč – Andreja Babiša???

Pristavme sa však pri druhej z dvoch smradľavých nálepok, čo sa ktosi (a Kmenta by tak rád pomohol!) snaží našiť na Andreja Babiša – kauza Čapí hnízdo. Tu môžeme vidieť kohosi nadprácu, keď za jeden čin „státní návladní“ vyšetruje jedenásť ľudí, čo má naznačiť, že ide o hrozitánsku organizovanú skupinu. Že ešte neobvinili aj Babišovho psa, keď obvinili toľkých a už sa ukazuje, že falošne. Štyri obvinenia už museli zrušiť, ale otravovali s tým tých evidentne nevinných ľudí celé mesiace. A o to zrejme ide! Je to teda ďalší politický podraz, pretože bez toho, aby bol Babiš z čohokoľvek žalovaný, jeho politickí protivníci donekonečna papagájujú, že je „trestne stíhaný“. Ale veď v tejto veci sa ľahko zorientuje ktokoľvek z nás! Len spolu uvážme: takéto tvrdenia zámerne porušujú prezumpciu neviny. Babiš sám sa vydal spod imunity, aby čím skôr dosiahol na súde očistenie svojho mena. Ale, pozor, všimnime si! Vyšetrovanie trvá už mesiace a žiadne obvinenie vznesené nebolo! Tým pádom nie je súd a nie je šanca sa pred ním očistiť! Pritom ide o jednoduchý prípad, kde nie je čo siahodlho dokazovať. Boli euro-dotácie právoplatne prijaté alebo nie? Taká jednoduchá otázka, tak prečo ešte nie je súd? No preto, že iniciátori tohto obvinenia vedia, že normálny súd by musel Andreja Babiša od tohto obvinenia očistiť! Ale to by potom bol koniec podpásovkám, kedy sa tento „pseudoargument“ porušujúci prezumpciu neviny nadužíva donekonečna. Tým sa tiež porušujú výsledky demokratických volieb a právo Babiša na zostavenie novej vlády. A preto aj donekonečna trvá „vyšetrovanie“ pod zámienkou „trestného stíhania“. Tu už nejde o pravdu a spravodlivosť, tu ide o to (parafrázujúc Kmentove morality zo str. 164), že Babiš musí byť „arci-lotr“ a to „ať dělá, co dělá“. Sám Kmenta cituje (str. 250) poslankyňu Zelienkovú, že „Je možné, že vyšetřování zjistí, že se pan Babiš, respektive jeho firmy, nedopustili ničeho nezákonného…“!!! Ale aj tak je „vinný“ – podľa nám neznámeho „mravního politického kodexu“?! A tu sme pri podstate Kmentovho obžalobného spisku.

„Když neprší, aspoň kape“

   Ja sa Kmentovi, ako autor takmer päťdesiatky kníh a z toho mnohých literatúry faktu, snažím porozumieť. Kmenta si zadal úlohu „odhaliť nahotu Babiša“. Strávil tým nepochybne veľa času a energie. A nenašiel NIČ nové, ani usvedčujúce. To je nepochybne frustrujúce. Čo s tým? Zahodiť toľko poznámok a dokumentov bez úžitku? Bez finančnej náhrady v podobe predaja knihy? Snáď sa nedrel nadarmo? Veď on v zúfalstve naozaj šiel konfrontovať Babiša na nejakom Babišovom stretnutí s občanmi a pod zámienkou podpísania Babišovej knihy ho prišiel provokovať (str. 322). Ako keby v zúfalstve veril, že sa mu tam Andrej Babiš zloží k nohám a šepne „Kmento, Jardo, jsem vinen, jen tni a tni hrdinný žurnalistický brachu“! Ale odchádza kruto sklamaný. Babiš to ustojí, usmeje sa a knihu podpíše. Aká nehoráznosť!!!

Pán Kmenta evidentne neovláda Rezolúciu Rady Európy o etike žurnalistiky č.1003, hoci tá platí už od roku 1993. A tak sa pán Kmenta odhodlal síce k neetickému, ale výdělečnému počinu. Veď aj ja som mu naletel a knihu som si kúpil. Vo viere, že sa dozviem o „zločinoch“ Andreja Babiša. A pán Kmenta robí, čo môže, aby poslúžil. Babišovi vyčíta aj to, že za Mečiara neprivatizoval (str. 170). Ešte aj sympatiu jednoduchých ľudí komentuje proti Babišovi (str. 324). Smutne konštatuje (str. 200), že ani tri roky odpočúvania Babiša nič neodhalili a práve to polícii vyčíta??? V neláske k Babišovi je schopný obhajovať aj evidentného amorálneho privatizéra (a Havlovho kamaráta) Bakalu (str. 161). Keď Babiš upozorňoval na politické machinácie Topolánka, ktoré sa potvrdili, Kmenta mu to neuzná (str. 129) a skutočných mafiánov (Mrázek, Pitr a spol.), na ktorých nekalé praktiky Babiš tiež upozorňoval, si tu nápadne nevšíma. Rovnako si nevšíma, keď mnohí podnikatelia v Čechách priviedli sprivatizované podniky ku krachu, ale keď Babiš takéto podniky zachraňuje pred krachom a zveľaďuje, tak je pre Kmentu automaticky „kmotr“ (str. 174). Úsmevné už potom je, keď jednu návštevu Babiša v Show Jana Karusa komentuje Kmenta ako Babišov „vstup do showbiznisu“ (str. 143). Vrcholom schválností potom je, keď Kmenta opisuje siahodlho deblokáciu ruského dlhu, aby na záver konštatoval, že to „nemá s Andrejem Babišem zřejmě žádnou přímou ani příčinnou souvislost“, ale aj tak ho v tom opakovane namáča, pretože je vraj „ze stejné líhně“, ako skutoční aktéri (str. 290). A týchto „plkov“ dokázal vyprodukovať pán Kmenta takmer 350 strán…

Nemám dôvod mať extra v láske pána Babiša a mnohé sa mi na jeho politických ťahoch nezdá, aj nepáči (napríklad, že prijal post ministra financií, hoci pred voľbami tvrdil, že do vlády ANO nevstúpi, ani ma nenadchýna jeho snaha o ovládnutie médií), ale v demokracii nie je možné ignorovať prezumpciu neviny a vina sa má dokazovať faktami a nie nálepkami, či dokonca nadávkami.