Gustáv Murín

Búrlivá debata k môjmu pôvodnému článku ukazuje, že téma je nanajvýš aktuálna. Pokúsme sa teda spolu pochopiť, čo sa to stalo, že sa z donedávna pokojného a prosperujúceho spoločenstva našich známych, susedov a kolegov odrazu vyčlenila taká až extrémne netolerantná, agresívne jednostranne zameraná skupina obyvateľov, ktorí nepripúšťajú pochybnosti o „jedinej pravde“, hoci je takou pozoruhodnou zbierkou lží, a ktorú ktosi nazval – slniečkári?

Veď to boli donedávna príjemní, kultivovaní a priateľskí ľudia. A neverím, že by boli vedome zlí. Tak ako je možné, že sa tak uvzato berú za zlo, ktoré teraz rozdeľuje našu spoločnosť?

Navyše až donedávna boli naše médiá pozoruhodne slobodné a slobodomyseľné. Navyše jej „mienkotvorná“ časť dlhodobo strácala moc nahovárať nám, čo si máme vlastne myslieť, a vznikli alternatívne médiá, ako skutočne demokratická platforma dobrovoľne samofinancovaná vlastnými čitateľmi. A do toho odrazu prišla smrť neznámeho novinára, ktorý dopracovával článok napísaný už vo februári 2016 (?!!!) a vtedy odmietnutý známym týždenníkom. Ten materiál mu posunuli Tom Nicholson (ktorý vzápätí odišiel zo Slovenska) a Ivan Mego (ktorý nečakane prišiel o prácu v danom týždenníku). Samotný novinár a jeho česká kolegyňa nepredpokladali, že by uverejnenie dopracovaného článku malo vážnejší ohlas. Potom ho zavraždili a spustila sa lavína…

Odvtedy poznáme slniečkárov.

+ názov dostali od ich viery, že až keď umlčia (podľa pani Radičovej aj fyzicky) všetkých rozumbradov, čo si dovoľujú pochybovať o jedinom prípustnom výklade toho, čo sa deje na Ukrajine, v Sýrii, Lýbii, Iraku (kde zvrhlosti USA priznáva už aj Trump!), Afganistane, ako máme chápať migráciu, LGBT náhražku rodiny na úkor detí, feminizmus, MajTú excesy a iné zvrhlosti neoliberalizmu, tak potom nastane slnkom zaliaty raj na zemi

+ samozrejme, nejde o náš vynález, ale dovoz pod kuratelou globalizačnej kliky, ako to presne pomenúva analýza Inštitútu Václava Klausa

+ slniečkári sa delia na slniečkárov-pešiakov, pravdovravkov a zaumných krasoduchov

+ rozhodujúcu úlohu hrajú pravdovravkovia

+ pravdovravkovia sú novinárske rýchlokvašky z prebujnených masmediálnych kurzov, teda mladí ľudia bez historickej pamäte a skúseností; tí sa najľahšie manipulujú

+ pri štedrej dotácii z podozrivých zdrojov (až jeden milión eur na projekt N-ádor???) nemajú zábrany preberať praktiky žlťáckej tlače, známej z konca 19. storočia v USA, kde táto podradná verzia tlače vznikla

+ pravdovravkovia sú zo zákulisia preplácaní za to, že nás všetkých presviedčajú, že žiadne takéto zákulisie neexistuje

+ podľa zásady „zlodej kričí chyťte zlodeja“ pravdovravkovia zúrivo útočia na každého, kto by chcel nahliadnuť do tohto prísne zakonšpirovaného zákulisia a každý takýto pokus nazývajú „konšpiračná teória“

+ kombinácia naivity a štedrej odmeny doplnené o sladučké pochvaly (tie zo zahraničia imitujú pocit svetodejinnej úlohy) môžu spôsobiť, že niektorí sú o svojom „poslaní“ aj skalopevne presvedčení (veď to poznáme z čias komunistickej moci u nás v prípade zväzákov, čo udávali vlastných rodičov)

+ táto sme-čka mladých túžiacich po oslnivej kariére je vedená hŕstkou starších bezškrupulóznych novinárskych veteránov, pre ktorých je to tiež nová šanca, keďže za tie roky sa už dostatočne znemožnili (viď Dubák)

+ ako príklad sú im daní zúfalci typu Eugena Kordu

+ jedných i druhých (viď Dubáka s Kordom) spája láska k alkoholu, v ktorom sa tak ľahko topí svedomie

+ občasnou hlásnou trúbou pravdovravkov sú zaumní krasoduchovia

+ u zaumných krasoduchov prevažujú herci

+ tí zabúdajú, že sú „reprodukční umelci“ a teda, že (až na vzácne a vážené výnimky, ktoré práve preto ťažko takto zneužiť) nič z toho, čo vo svojej profesii reprodukujú nie je z ich hlavy

+ reproduktor nemyslí, reprodukuje

+ a tak sa, žiaľ, stáva, že niektorí zo zaumných krasoduchov reprodukujú mimo divadelných pódií pochybné scenáre iných

+ nezamýšľajú sa zrejme nad ich obsahom a dosahom, najmä ak im je prisúdená hlavná úloha

+ nič z toho by sa nedalo pravdovravkom so zaumnými krasoduchmi až tak veľmi vyčítať (veď v demokracii nech si robí kto chce čo chce), keby títo aktivisti neokrikovali svojich kolegov, ktorí sa venujú svojej profesii korektne a odmietajú tak jednostrannosť

+ pani Radičová dokonca vyzvala na ich „fyzickú likvidáciu“

+ podľa typickej schizofrénie z čias komunistickej vlády, keby to nebola Radičová, tak by pravdovravkovia jačali, že osoba s takýmito názormi nemá čo robiť rektorku univerzity a neprestali by, kým by ňou neprestala byť; takto je „ticho po plešine“

+ je to dôkaz, že pravdovravkovia len imitujú klasických novinárov demokratickej spoločnosti; v skutočnosti sú to najatí žoldnieri jedinej prípustnej ideológie

+ dnes slniečkári s pomocou udavačov-jednotlivcov útočia na každého, kto tento nedemokratický komplot odhaľuje

+ udavači-jednotlivci (je ich asi ako prstov na jednej ruke) sú štedro dotovaní na to zvlášť založenými nadáciami a vyzdvihovaní okázalými oceneniami

+ oceňovania tých, čo prejavujú nikým nehonorovanú občiansku statočnosť a dovoľujú si vysloviť, čo i len pochybnosti o slniečkárskej agresívnej kampani, sú slniečkármi znevažované

+ pod zámienkou extrémizmu, údajného fašizmu, konšpirácií apod. je u nás extrémne potláčané ľudské právo na slobodu prejavu

+ ale oni idú ďalej: nositeľov iných názorov sa pokúšajú (tak ako pred nimi fašisti, nacisti a komunisti) nielen umlčať, ale úplne vymazať z verejného priestoru – vrátane akéhokoľvek verejného pôsobenia, nedajbože možnosti profesionálneho verejného prejavu, napríklad pedagogického, ale aj akejkoľvek štátom (teda nami všetkými) platenej práce s verejnými výstupmi

+ toto je doteraz nevídané a šokujúco dôsledne napĺňané

+ základnou charakteristikou slniečkárstva je netolerancia k iným názorom, ich brachiálne vytláčanie z verejného priestoru a nebývalá vulgarita

+ všetkých nás zrejme zaskočila práve tá vulgarita niektorých aktivistov „Za slušné Slovensko“

+ je to predvídateľné: na špinavú prácu sa používajú deklasované živly, ktoré sa k nej dokonca sami ochotne hlásia, netreba ich ani organizovať, lebo sa tým ich normálnou spoločnosťou ignorovaná a po právu odmietaná forma prejavu heroizuje – veď oni nadávajú za slušné Slovensko!!!

Ale veď toto sme tu nezažili od pádu komunistickej vlády a dokonca ani posledné desaťročia tej vlády! Tak kde sa to tu vzalo? Nechám to na vás, porozmýšľajte, priatelia.

Niektorí z vás sú zjavne na dobrej stope:

   andras: „Slniečkár je človek, ktorý si bolestivé nohy a kríže natiera slnečníkovým olejom a pri tom ma oči neustále uprete na jednu krajinu za Atlantikom , ktorá je pre neho vykúpením zo všetkých bolestí a strastí. Strašne rád by navštívil túto krajinu neobmedzených možností , v ktorej 90 % obyvateľov sú neobmedzení a okrem svojej krajiny nepoznajú žiadny iný štát.“

malinova: „Slnieckari su ludia, ktori suhlasia aj s tym, o com nie su informovani.“

Lado: „slniečkár miluje SME a verí všetkému, čo tam ako jediný svetový správny názor píšu.“

A ďalšie charakteristika nájdete v debate k pôvodnému článku.

P.S. A čo sa teda stalo s tými niektorými našimi známymi, susedmi či kolegami premenenými na slniečkárov? Netreba im to mať za zlé. Skúsenosti z čias komunizmu, prepojené na Sovietsky zväz ako zdroj toho zla, ich priviedli k opačnému mantinelu. A nechcú sa nad tým zamýšľať. Chcú si žiť svoj život s pocitom, že sú na tej správnej strane. Veď ich o tom opakovane presviedčajú vybrané médiá. Mnoho ľudí si zjednodušuje život vierou v jedinú pravdu. Zvažovať ju prípad od prípad je náročné. A za také rozhodnutie treba brať aj zodpovednosť. A tak „All for Jan“ sa mení na „All in one“. Takýto jednosmerne nastavený život je nepochybne jednoduchší. Ale aj im by malo časom dôjsť, že to čo nám tu presadzujú špecializované dezinformačné médiá (týždeň, N-ádor, aktuality.sk, čím ďalej tým viac aj SME) už nie je demokracia, ale demokratúra, ako pred ňou varoval už Karel Kryl. A tu sme pri podstate: križiaci demokratúry „musia“ klamať pre „naše dobro“. Klamali nám komunisti, klamú nám pravdovravkovia. Čo ich spája? „Ideál“, čo sa nápadne líši od skutočnosti. Jedno kážu a iné robia. Dôvod je prostý. Slúžia veľmocenskej politike (najskôr tej na Východe, teraz tej na Západe), ktorá ideály nepotrebuje, len ich deklaruje. A tak ako komunisti „bojovali za mier“, tútori slniečkárov „šíria demokraciu“ aj za cenu jej potláčania. Kšeft „must go on“…