Gustáv Murín

Nedávno som na vlastnej koži zažil bombový poplach vo váženej inštitúcii. Bolo to o to bizarnejšie, že som si tam šiel kvôli nejakému symbolickému grantu pre absurdné potvrdenie, že moje podnikanie je v poriadku, hoci vôbec nepodnikám! Ale o tom na budúce.

Každého by však asi prekvapilo to nadšenie policajtov, ktorí sa asi v týchto horúcich letných dňoch nudia, že môžu zasahovať. Ten najagilnejší rozdeľoval úlohy, ako režisér Jurij Ozerov masové scény vo veľkofilme „Vojna a mier“. Hlavne sa tešil na to ako celú budovu evakuuje. A aby toho nebolo málo, s hučaním sirén sa začali na miesto hrnúť ďalšie policajné hliadky, takže ich tam bolo nakoniec pomaly viac, ako zamestnancov tej budovy. A všetci museli vedieť, že je to „akože“. Mimochodom, keď sa dávnejšie na vajnorskom letisku zrazili vo vzduchu dve historické lietadlá, tak som pri vraku narátal 7 (slovom sedem!) policajných hliadok na autách, pričom ani tá prvá tam už nemala pomaly, čo robiť, lebo zraneného pilota odviezla sanitka. Takýmto spôsobom je bez policajnej ochrany pomaly pol hlavného mesta!

Ja viem, že sú určité povinné postupy, ale… Už takmer dvadsať rokov počúvame o nahlásení nejakej bomby a už takmer dvadsať rokov nielenže žiadna (chvalabohu) nevybuchla, ale sa žiadna ani nenašla.

Navyše, ako by sa mohla nejaká bomba dostať do ohlasovateľmi najobľúbenejšej budovy nejakého súdu, keď sú tam pri vchode kontroly a 24-hodinová policajná služba?

Rozumiem, že bomba ohlásená na verejnom mieste, ako je supermarket alebo povedzme vlaková stanica, to je vážny problém. Ale v budove nejakého úradu, kde sú len stoly, stoličky a skrine? Veď stačí vojsť do pojednávacej miestnosti súdu a pozrieť, či tam nie je pohodená nejaká taška a za pár sekúnd je to vybavené. Na to predsa nepotrebujem evakuovať celý súd? Nešlo by to jednoducho skontrolovať (veď je to aj tak formalita) za plnej prevádzky?

Pýtam sa preto, že pod tlakom neoliberálnej ideológie sa táto civilizácia prekomplikovala tak, že už takmer neexistuje jej normálny pohyb bez ornamentálnych tanečkov. A toto je príklad. Do toho médiá, čo všetko nafúknu, nech robíte, čo robíte. Inými slovami, zdravý rozum by dal, že budovu netreba evakuovať, stačí ju skontrolovať. Ale to by zase jačal bulvár, ktorý sa jačaním živí. Obyčajný výsluch mafiána, ktorý sa chce priznať, sú dnes manévre, pri ktorých v jednej miestnosti sedí aj desať právnikov jeho komplicov. A robí sa to, lebo by zasa jačal exot Harabin (o tom potom). Skrátka, zdá sa mi, že táto civilizácia (slovami môjho priateľa Pavla Barabáša) pripomína obrovské koleso, ktoré si samo sype piesok do súkolia a ešte sa ako tak hýbe, ale dlho to nepotrvá.

To absurdné potvrdenie som kvôli tej bizarnej scéne vtedy nedostal a musel prísť znovu. A tak sa pýtam – pri zachovaní všetkej obozretnosti, nešlo by takýto bombový folklór riešiť nejako praktickejšie, vecnejšie, racionálnejšie?