Gustáv Murín

Pred pár dňami v Slovenskom rozhlase v rámci správ ohlásila redaktorka „objav“, že na trase plánovaného obchvatu Bratislavy prišiel stavebník s úpravami plánu. Každý kto staval napríklad rodinný dom vie, že počas stavby je bežné, že sa projekt dolaďuje a vylepšuje. V tom by problém nebol. Ale problémom tej správy bolo vyjadrenie „aktivistky“ akéhosi občianskeho združenia Triblavina, ktorá sa vyslovene tešila z toho, že stavebníka pri zmene (ktorá zrejme bola zverejnená) „prichytili“ a hneď celý obrovský projekt za desiatky miliónov eur nazvala „čiernou stavbou“. Navyše „životu nebezpečnou„. Ide totiž o to, že zmeny boli síce riadne prerokované a schválené všetkými zúčastnenými vrátane zadávateľa stavby, ale papierovanie potrvá ešte približne mesiac. A keby sa na tie papiere čakalo, tak by robotníci aj stroje stáli. Je tu teda jasný rozpor – na jednej strane verejný záujem stavbu dokončiť v optimálnej podobe čím skôr a na druhej „aktivisti“, ktorí konajú v opačnom smere. A keďže aj dotknuté štátne inštitúcie námietky aktivistov zamietli, tí to nažalovali do Bruselu. A kým sa vyjasní, že ide o truc-podnik, čas aj prostriedky sa neúprosne strácajú. Ale to už „aktivistov“ nezaujíma. A je to aj ešte horšie.

Nedávno mi priateľ, ktorý býva v obci na trase tohto obchvatu opísal nový kšeft. Starostovia obcí sa snažia vylepšovať, čo sa dá, pomocou eurofondov. Tie sú, samozrejme, transparentne zverejňované. A tak sa našli najnovší „podnikavci“ z radov mladých, dravých ešte neoperených právnikov, ktorí zakladajú „stavebné firmy“. Takú totiž môže založiť ktokoľvek. Z titulu stavebníka teda začnú napadať rozbehnuté stavené konanie, na ktoré sú už z eurofondov vyčlenené nemalé prostriedky. Títo právnici-podnikavci hľadajú formálne chyby a hrajú o čas. Kým sa totiž vybaví jedna ich námietka, prídu s druhou a tak pomaly tlačia obec k termínu, kedy už sa formálne správne nedá stavba včas dokončiť a teda hrozí, že získané eurofondy bude obec musieť vrátiť. K tomu treba prirátať škody vzniknuté už prípravnými prácami. A v tejto napätej chvíli ponúknu právnici-podnikavci „zmier“. Stačí im 10% z celkovej sumy a je im jedno, ako im to obec vyplatí. Veď to môže byť vykázané aj za „právne služby“, keďže „pomohli“ zbaviť projekt formálnych nedostatkov.

Perličkou, či priam perlou v rozhodovaní o viacerých variantoch verejných stavieb je účasť „odborníkov“ typu pána Matoviča a spol. V istej obci pri Bratislave urobili tú chybu, že si ich starosta pozval na verejné prerokovanie troch návrhov riešenia akejsi obecnej stavby. Vehementne sa toho pán Matovič domáhal, lebo vraj majú v obci svojich voličov (??? a čo iné strany ???). Starosta chcel mať pokoj a ešte si naivne myslel, že taká stranička pána Matoviča zaplatí akýchsi odborníkov a pomôže pri rozhodovaní. Ale starosta aj miestni utrpeli šok, kedy sa po asi hodinovom Matovičovom extempore dozvedeli, že on a jeho kohorta nesúhlasia ani s jedným z troch variantov. Ani jedným??! Pri tom na všetky už boli zaplatené štúdie a štvrtý variant neexistuje. A naivný starosta sa teda opýtal: „Tak aký je váš návrh, pán Matovič?“. Šalamúnska odpoveď neriadenej strely našej politiky znela – my tu nie sme od toho, aby sme niečo navrhovali, to je váš problém…

Vrcholom bol potom pred časom jedinec, ktorý si založil akési občianskej združenie „Bytové družstvá Slovenska“, či tak nejako. A ten napadal každú stavbu kdekoľvek mu to prišlo na um, vrátane stavieb pomníkov. Vždy prišiel s „vylepšením“ a kým sa podarilo tieto jeho „iniciatívy“ zúradovať, strácal sa čas na realizáciu konkrétnej stavby. Mám matný dojem, že sa o ňom zmieňoval aj primátor Nesrovnal. Tento jedinec totiž vraj prišiel s návrhom, že keď bude menovaný architektom hlavného mesta, s „iniciatívami“ prestane.

Nie som odborník na stavebníctvo a toto sú informácie, ktoré som len letmo zachytil. A nemohol som na ne nenaraziť, veď mám príklad priamo pod nosom. V Krasňanoch na na roky opustenom a spustnutom pozemku bez susedov (!!!) je naplánovaná obecne prospešná športová aréna. Keby začala podľa plánu fungovať, moja žena Janina by to mala na skok do plavárne na jej obľúbený rekreačnú šport. Tá aréna mala začať fungovať od júla tohto roku. Ale nezačala, lebo sa našli paraziti, ktorí urobili všetko preto, aby stavebníkovi (medzi investormi je aj hokejista Ľubomír Višňovský) zhnusili dobrý zámer. Takže len pred nedávnom (s dvojročným sklzom a po dodaní až 120 rôznych povolení a potvrdení) dostala aréna stavebné povolenie. Pritom neďaleko v právomoci toho istého Stavebného úradu si na čierno ktosi stavia tri baráky a keď proti tomu starosta Rače protestuje, jeho volajú na políciu, nie toho grázla! Zaujalo ma to všetko aj preto, že tieto jednotlivosti majú svoje hlbšie pozadie. Veď už desaťročia pán Soroš presadzuje tzv. Otvorenú spoločnosť podľa vzoru filozofa Karla Poppera. Ten predpovedal, že demokratická spoločnosť sa istým spôsobom vráti k antickej forme demokracie, kedy občania priamo rozhodovali o budúcnosti svojej obce. Ibaže vtedy mala taká obec desaťtisíc obyvateľov a neexistovala prebujnelá byrokracia, ako práve pri eurofondoch (kde aj niektorí ministerské úradníci vraj pýtajú svoj „desiatok“). Popper teda navrhoval, a pán Soroš vehementne presadzuje, aby do chodu štátu a spoločnosti čím viac zasahovali takéto občianske iniciatívy, či dokonca jednotlivci. Neznamená to nič viac, či menej, než že teórie filozofov, akokoľvek dobre mienené, preveruje prax. Spomeňme si na patovú situáciu okolo PKO (ktorá napriek sľubom pána Nesrovnala a protestom aktivistov skončila podľa pôvodného plánu stavebníka, ktorý ale medzičasom zrejme na jej realizáciu už nemá pred rokmi pripravené prostriedky), spomeňme si na patovú situáciu okolo bývalého hotela Danube, kde sa komusi nepáči fasáda, čo je námietka nanajvýš pochybná, a spomeňme si na to že dnes máme už desiatky prípadov, kedy obyvatelia obcí a sídlisk fakticky odmietajú akékoľvek nové stavby (starobince, ubytovanie pre zahraničných robotníkov, azylové domy atď.) vo svojom okolí. Popper iste netušil, a ani nemohol domyslieť, ako sa dajú jeho ušľachtilé myšlienky zneužiť. A že vďaka tejto jeho myšlienke sa dnes fakticky znefunkčňuje príprava verejných stavieb, čo najmä starostovia a starostky menších obcí nezvládajú, lebo tých obštrukcií môže byť až toľko, že celý systém verejného schvaľovania a kontroly stavieb (a teda budúcnosti spoločnosti) jedného dňa skolabuje.