Gustáv Murín

Cez víkend sme skladali nábytok do nového bytu našej dcéry.

Na slovo „skladali“ začínam byť alergický.

Ktorý idiot (veď vieme, zakladateľ IKEA-systému) to vymyslel?

Civilizácie predsa už dávno pozná slová „deľba práce“! Každý má robiť to, na čo je odborník. Ale vďaka „skladačkovému systému“ sa tisíce amatérov púšťajú takmer denne po celej Európe do lúštenky, ako vykúzliť želaný nábytok z tej zmäti dosák, kolíkov, skrutiek, špeciálnych úchytov a ďalších dielov a vždy znovu a znovu „maturujú“ nad niečím, čo malo byť pôvodne jednoduché a lacné.

Toto sú záludnosti, čo na nás všetkých čakajú v tejto slepej zákrute civilizácie:

1. Chýbajúce diely: Nie je väčšia bezmocnosť, než keď konečne vybalíte tú lúštenku a nenájdete tam potrebný diel. Tentoraz to bola zadná stena jednej skrinky a celkom iná predná stena inej. Ale už sme zažili, že sme zvolali partiu priateľov-dobrovoľníkov na zloženie celej obývačkovej steny a nenašli sme žiadne skrutky a spojky. Po reklamácii nám ich nosili v sáčkoch domov na päť-šesť krát.
2. Mätúce návody: Netuším ktorý neandertálec ich kreslí, ale skrutky sú na nich všetky rovnaké (hoci majú iné čísla) aj keď majú iné rozmery a farby.
3. Šoky pre začiatočníkov: Nie je väčší údiv amatéra, než keď konečne priloží jednu dosku k druhej a zistí, že síce jedna má dierku, ale druhá nie. A ja sa pýtam – prečo má v 21. storočí niekto so vzdelaním molekulárneho biológa, jadrového fyzika, či špecialistu na projekty pátrať po zjave menom „samorezné skrutky“?
4. Prekvapenie na záver: Teraz si predstavte, že ste prekonali všetky záludnosti takejto „lúštenky“, ste na konci, rodina kompletne rozhádaná nad radami, čo kam dať, a buď tú skrinku nezatvoríte, alebo vám nejdú vložiť poličky? A to už to máte všetko zlepené a zoskrutkované! A až na konci zistíte, že síce máte správne priečky uložené predo-zadne, ale hlavou dolu?!! A pritom by stačili jednoduché značky, kde je dole a kde hore. Tie tam nie sú, oslava nového nábytku sa odkladá, vaša manželka hrozí rozvodom, detičky si klopú na čelo a vy zvažujete, či radšej skočiť z okna, alebo tú „lúštenku“ rozkopať na palivo do najbližšej pece.

Iste som si nespomenul na všetky záludnosti tohto vynálezu. Z princípu, aj keď s lúštením uspejete, kúpili ste si problém, lebo je to drevotrieska a raz vyvŕtaná a zaskrutkovaná dierka už je opakovane nepoužiteľná. Pri pántoch na sklenené či iné dvierka sa vám skrutka v nej po čase vyvikle a nie je ju kam zase zaskrutkovať. Počul som o rodine, ktorá aj s príbuznými a ochotnými susedmi skladala manželskú posteľ až DVA dni a nie je isté, či si do nej ľahnú, lebo ich to tak psychicky vyčerpalo a hlavne rozhádalo. No ale, povedzme si úprimne, je iné riešenie, ak nechcete bývať v holobyte?

Dodatok: Vďaka inšpirujúcej debate som si spomenul, že sme celkom nedávno kúpili stolík z nejakej tej skladacej firmy. Ukážka spojky masívnych nôh a ešte masívnejšej dosky stojí za seriál Pat a Mat. Je totiž tak krehká, že pri prvom pokuse aktuálne posunúť ten stôl, sa doska na jednom rohu takmer odtrhla. Takže teraz máme pred gaučom stolík, ktorý s rešpektom obchádzame a nesmie sa s ním pohnúť. To viete, veď je nový!!!