Gustáv Murín

Horúce leto nebýva obvyklým obdobím na horúce politické deklarácie. Preto ma prekvapilo ako sa minister obrany Gajdoš za SNS zúrivo pustil do organizácie Slovenskí branci. Veď je to terč pod hladinou jeho ministerskej úrovne. A hneď aj s vyhrážkami, ako z armády povyhadzuje tých, čo pomáhajú pri brannej výchove vo svojom voľnom čase práve v tejto organizácii. V dobe kedy skutočne oduševnených vojakov máme nedostatok? Tých chce vyhadzovať? Bez logiky, bez právneho podkladu, prečo? A Slovenskí branci? Kedy sme o nich posledne počuli? Pred pol rokom, pred rokom? A nič podstatné okrem obvyklej slniečkárskej hystérie. Lebo komsomolec musí byť vždy bdelý, aj keby nebolo o čom, tak je ešte bdelejší a niečo si už za terč nájde. A tak sa ich terčom stali Branci. Ale prečo hystériu okolo nich rozdúchava akurát predstaviteľ strany, ktorá má vlastenectvo priam vo svojom štíte?

No, myslím si, že som na jedno vysvetlenie prišiel. Nie je to nič nové a v politike často vyžívané (hlavne v Smere-e sú v tom šampióni). Volá sa to – zástupný problém. A aký problém má v skutočnosti minister Gajdoš? Stíhačky! Toľko na ministerstve dumali, aké majú nakúpiť, až vyprodukovali najbanálnejšiu politickú objednávku typickú pre vazalské štáty USA. A nepomohli si, lebo sa do nich pustila nielen slniečkárska žlťácka tlač. Gajdoš sa stal predmetom vtipov, minister obrany na smiech?! To predsa nemôže dopustiť, musí si zadupať. Tak hľadali („moudří rádcové“), až našli – ten najsmiešnejší „problém“ s názvom Slovenskí branci.

Naše letectvo pritom nie je žiadnou prioritou, je tu na dekoráciu, aby sme predstierali, že sme aspoň trošku sami sebe pánmi. Už za II. svetovej vojny koloval vtip, že Hitler telefonoval Tisovi, aby slovenské letectvo bombardovalo Moskvu. A Tiso sa poníženie pýta: „A môj Vodca, koľko tých bombardérov máme poslať – jeden, dva alebo všetky tri?“

Takže keď už kupovať stíhačky, tak viacúčelové a také, čo sú prispôsobené na čo najmenšiu údržbu a so schopnosťou vzlietať z improvizovaných plôch, ako sú diaľnice. A to sú švédske Gripeny. Keď sú dobré pre povestne šetrivých susedov, ako sú Česi, tak by boli dobré aj pre nás. Navyše by sme boli s Čechmi kompatibilní a mohli by sme ušetriť aj tým, že by sme spoločný vzdušný priestor strážili, na striedačku, spoločne. Čiže naše Gripeny by mohli pristávať aj v Čechách, kde by ich rovnako dobre obslúžili, ako ich vlastné, a naopak. Táto ostraha oblohy sa pokojne mohla rozšíriť aj u Maďarov, ktorí majú tiež Gripeny. Navyše by sme neboli závislí ani od Rusov, ani od Američanov a dali by sme prácu nám spriatelenej krajine. S týmto porovnaním je nákup amerických stíhačiek F-16 politické gesto bez logistickej logiky. Nakúpime lietadlá, ktorých koncept je takmer polstoročie starý, kým švédske stroje sú šité na naše podmienky. Stíhačiek F-16 bolo za to polstoročie vyrobených viac ako 4 500 a vzhľadom k tomu nejakých 16 výrobkov nehrá žiadnu ekonomickú rolu. Opak by to bol v prípade Švédska, ktoré sa nám preto snažilo všemožne vyjsť v ústrety. A keď už sa u nás na ministerstve obrany vyberá tak „transparentne“, cena Gripenu je dva a pol krát nižšia, než zastaranej F-16. To že by pri priamom porovnaní F-16 neuspela voči Gripenu už vo svete napadlo kdekomu. Gripen je najlepšie hodnota za peniaze. Lenže prevážila logika mopslíka. Za jeden twitter od prezidenta Trumpa, o ktorého duševných schopnostiach vážne uvažujú v USA viacerí už od jeho zvolenia, sme obetovali vlastnú schopnosť rozhodovať sa v záujme vlastnej krajiny nezávisle. A čo je horšie, Gajdoša nepochválili ani komsomolci zo žlťáckej tlače. Tak, čo urobiť v takej chvíli? To sa učí na každej lepšej katedre politológie – vyfabrikovať zástupný problém!

Branci ako NRA?

   Nikdy som sa Brancami bližšie nezaoberal, takže privítam, ak ma niekto opraví. Ale pokiaľ viem, tak občianske organizácie s branným zameraním sú u nás povolené, teda nijako neporušujú zákon. Navyše vedú mladých ľudí k vlastenectvu, čo by najmä SNS mala privítať. A ak im pomáhajú v ich voľnom čase profesionálni vojaci, minister obrany by to mal tiež len privítať. Veď ho to nič nestojí a je to efektívnejšie, než jeho zúfalé pokusy zorganizovať to isté ibaže s ministerskou byrokraciou. Tá predsa vzorovo zlyhala. Tak o čo ide? Ide nám o to, aby boli mladí ľudia vychovávaní k obrane vlasti, alebo nie?

Branci majú vzory všade po svete. A, samozrejme, aj vzory najvzorovatejšie. Civilné organizácie po zuby ozbrojené a tvrdo cvičiace sú predsa v USA notoricky známe. A podporované takou mocnou organizáciou, ako je NRA, lobujúcou za bezuzdné a ničím neobmedzené zbrojenie. Takže dnes vlastnia Američania doma viac zbraní, nech ich v krajine žije – ide to do stámiliónov funkčných a vražedných zbraní. Proti tomu sú Branci komická epizódka. Tak prečo ten vresk? No, aby si pán minister uľavil od útokov na jeho podivuhodné rozhodnutie o stíhačkách. A má predsa vzor.

Aký pán, taký krám

   Pán minister Gajdoš si môže brať príklad od svojho straníckeho šéfa Danka. Toho predsa slniečkárska žlťácka tlač napadá permanentne len za to, že si trúfa správať racionálne a ústretovo k Rusku. Dnes na to komsomolci Studenej vojny dostávajú školenia ako nenávidieť Rusov a vyvolávať špionomániu. A, samozrejme, napádať každého, kto by o tom chcel pochybovať. Alebo sa nedajbože ísť osobne presvedčiť, ako to na tom Kryme vlastne je, ako poslanec Marčok. Ak by sme teda chceli čo len na chvíľu uveriť slniečkárskym propagandistom, tak na pokyn spoza oceánu sa nesmieme ani len obzrieť na východ od nás. My si nesmieme urobiť vlastný názor, hoci sme údajne problematickej krajine bližšie a poznáme ju lepšie? My máme Rusko za rohom, ale ten správny názor nám budú nalievať lievikom niekoľko tisíc kilometrov dlhým? My si máme zapchávať uši a oči pred správami v akom dezolátnom stave je Ukrajina potom, čo jej dobrodinci spoza oceána dopriali občiansku vojnu a „demokraciu“ v cene piatich miliárd dolárov, ktoré zväčša zmizli vo vreckách miestnych oligarchov? A zakážeme aj ruskú zmrzlinu, lebo je ideologicky závadná?

Pán Danko sa s touto absurditou potýka už mesiace. A možno aj pochopil, že keď sa to globalizačnej klike bude hodiť, tak otočí a budeme sa s Rusmi povinne bozkávať až za ucho. No ale momentálne je to inak a ako teda ukázať „vernosť Západu“? Tak sa pán Danko pustil do Kotlebu! Nevychádzam z údivu, lebo o kotlebovcoch (opravte ma, ak sa mýlim) sme nepočuli poriadne odkedy sedia v parlamente. Áno, škandály v banskobystrickom kraji a rôzne súdy s nimi. Lenže v banskobystrickom kraji už nebašujú a súdy ich po právu oslobodzujú. A okrem snáď jedného návrhu zákona žiadnu viditeľnú politickú činnosť nevykazujú. Tak o čo ide? Mám dojem, že je to rovnaká pesnička ako u ministra Gajdoša – zavďačiť sa slniečkárom, odpútať od seba pozornosť a vyfabrikovať náhradný terč pre žlťácku tlač. Chudák Danko, ešte aj taký predklon urobil, že dal rozhovor nesystémovému a ideologicky extrémistickému „projektu“ N-ádor a nepomohlo?

Gajdoš aj Danko (pozor, k ich sympatizantom nepatrím ani omylom!) však zabúdajú jedno vážne ponaučenie, ktoré sme si priniesli z čias, keď túto krajinu ovládal boľševik – márne sa krútiš, keď si raz na zozname ideologických nepriateľov, boľševikovi sa nezavďačíš. A tých, čo ti verili, že sa riadiš zdravým rozumom – stratíš.