Gustáv Murín

Po roku 1989 sme sa stali pokusným poľom pre neoliberálne experimenty, ktoré v krajinách pôvodu už dávno zavrhli, ako zvrátené. My sme teda pápežskejší od Pápeža, čo si môžeme názorne dokladovať na našom neoliberálnom súdnictve. Pri práci na najnovšej knihe Mafiánsky gang sýkorovcov (Kompletná história najstaršej slovenskej mafiánskej skupiny. Limitovaná edícia s DVD), ale aj v už vydaných knihách, som našiel šokujúcich príkladov viac ako dosť.

Ďalšou bizarnosťou našich súdov sú súhrnné tresty ťažkých zločincov.

Zvrátené súdne počty

   Tak si predstavme, že napriek tendencii oslobodzovať zločincov z formálnych dôvodov (šampiónom je v tom pán Harabin), nepochopiteľným procesným chybám a neúmerným prieťahom v súdnom procese, predsa len sa naozaj priam zázrakom podarí našim súdom dospieť k rozsudku. No a to sa ešte len nestačí bežný občan čudovať (Mafiánsky gang sýkorovcov): „Okresný súd Bratislava I uznal obžalovaných Ľubomíra a Michala Ch. za vinných (TASR/Plus.sk): ´…z trestného činu brania rukojemníka v súbehu s trestným činom nedovoleného ozbrojovania a odsúdil ich – obžalovaného Ľubomíra Ch. na 3,5-ročný úhrnný trest odňatia slobody so zaradením do ústavu s minimálnym stupňom stráženia a obžalovaného Michala Ch. na úhrnný a súhrnný trest odňatia slobody vo výmere tri roky so zaradením do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň mu nariadil psychiatrické ambulantné ochranné liečenie… pri výmere ich trestov zohľadnil značný časový odstup od spáchania skutku, u obžalovaného Michala Ch. zohľadnil súd aj aktuálny zdravotný stav.´ Podareným bratom pomohlo aj to, že sa priznali. Koniec-koncov, ak zobrali vinu na seba aj za Mariána G. a Patrika V., tí na nich iste nezabudnú, keď sa o pár rokov ocitnú na slobode. Pritom tie smiešne ´tresty´ mali nastoliť spravodlivosť za dva prípady únosu rukojemníka (TASR/Plus.sk): ´V polovici decembra 2004 mali z Popradskej ulice v Bratislave uniesť čínskeho podnikateľa Wanga P. a mali sa mu vyhrážať, že pokiaľ nezaplatí požadovanú sumu 66 387 eur, tak mu odrežú ruku. Ľubomír Ch., ozbrojený samopalom, a Michal Ch., ozbrojený pištoľou, mali 21. januára 2005 uniesť ďalšieho podnikateľa Ha Ngueyna N. v Košiciach. Od jeho manželky podľa obžaloby chceli výkupné 66 387 eur´. V obžalobe sa k druhému skutku píše (Plus 1 deň): ´Ľubomír a Michal Chlpíkovci… uniesli v roku 2005 Číňana, ktorý podnikal na košickom blšom trhu. Ozbrojení a prezlečení za policajtov najskôr zablokovali auto a uniesli Ha Ngueyna N.. Odviezli ho k Rožňave, bili ho a telefonicky žiadali od jeho manželky výkupné… Keď zistili, že v okolí je polícia, dali sa na útek, ale chytili ich aj s Antonom C.. Čínsky obchodník počas únosu utrpel ľahké poranenia´.

Odvolací súd tie minimálne rozsudky ešte zmiernil. Michalovi Chlpíkovi len na dva roky s odkladom na päť rokov a ústavné psychiatrické liečenie. Jeho bratovi Ľubomírovi na tri roky, ktoré si zväčša iste už odsedel vo väzbe. Môže sa teda tešiť na slobodu. Čo si pri takom rozsudku asi pomysleli rodiny tých čínskych podnikateľov, ktoré si pre dvoch vagabundov museli prejsť takým peklom?

Vražda hore, vraždička dole

   Z celej bandy sýkoriek je známe osemčlenné vražedné komando, do ktorého patril aj „Rybička“ Kováč (Mafiánsky gang sýkorovcov): „Podľa rozsudku sa Kováč na vražde Pála podieľal jeho sledovaním na rôznych miestach v Bratislave a v Pezinku. K absurditám nášho súdnictva patrí, že v roku 2018 bol obžalovaný z vraždy Romana Deáka, priznal sa a dostal síce ďalších 20 rokov väzenia, ale Špecializovaný trestný súd (ŠTS), pracovisko Banská Bystrica, mu ich prekryl s už predošlým 20-ročným trestom, takže to celé sme ako daňoví poplatníci zaplatili len jednu ďalšiu súdnu frašku. Lebo až sa ´Rybička´ prizná k vražde J. F. Kennedyho, tak to so špecializovanými sudcami zase ani nepohne. Skrátka, keby aj vyvraždil polovicu zemegule, priznal sa a vzápätí oľutoval, možno niektorý zvlášť za to platený sudca vymačkne slzu z oka. No ale aby sme si nemysleli, že sa páni sudcovia flákajú, tento proces má aj svoju komickú stránku. ´Rybička´ totiž prijal ochotne svoj nový ´ne-trest, ale ohradil sa voči jedinému skutočnému trestu. Jeho majetok mal totiž prepadnúť, ale opäť sa vyznamenal Najvyšší súd SR (že by Harabin?), keď ako podmienku vykonania tohto trestu určil že (SITA): ´…Špecializovaný súd musí vypracovať znalecké posudky majetku Kováča, najmä určiť, ktorý majetok pochádza z trestnej činnosti, alebo z príjmov z nej´. To je, samozrejme, nemožné…“

Boss sa kajá, súd je láskavý

   Jeden z bossov bandy sýkoriek, a obchodný partner dlhoročného šéfa Izraelskej obchodnej komory, Miloša Žiaka, pomáhal v bande sýkoriek terorizovať hlavné mesto viac ako dvadsať rokov, ale zato (Mafiánsky gang sýkorovcov): „V marci 2015 aj Borbély pristúpil na dohodu o vine a treste s tým, že priznanie o založení zločineckej skupiny na drogovú trestnú činnosť mu vynesie znížený trest šesť rokov a osem mesiacov a prepadnutie majetku. Podľa novinárky J. Mikolášikovej sa Borbély k drogovému biznisu priznal už pri prvom výsluchu na polícii. Pôvodne mu hrozilo 15 rokov za mrežami. Týmto priznaním a okamžitým nástupom do väzenia unikol aj ďalšiemu trestu za výpalníctvo, hoci ho v apríli 2015 Okresný súd Bratislava III spolu s ďalšími štyrmi obvinenými uznal vinným. Slovenské súdnictvo totiž uznáva dosť zvrátenú logiku, podľa ktorej ´Nemá význam, aby súd pridával ďalšie tresty. Boli im už uložené dostatočné tresty.´ To uviedla okrem iného predsedníčka senátu. Táto zvrátená logika vynikne, keď si uvedomíme, že v decembri 2015 sa Borbély priznal k ďalšiemu zločinu (výbuch auta Mercedes G, ktorého majiteľ Miroslav Abrahám patril ku konkurenčnej mafiánskej bratislavskej skupine piťovcov). Za to mu vymazali obidva predošlé rozsudky a priklepli po tom všetkom len o štyri mesiace dlhší trest – teda sedem rokov. Takáto spravodlivosť je nielen slepá, ale aj bez pamäte. “

Tá absurdita ide tak ďaleko, že zvyšok Borbélyho nehnuteľností, čo mal zasa s Kýblom Lališom, by podľa zákona mal po zabavení súdom určený správca ponúknuť na kúpu najskôr na doživotie odsúdenému Lališovi (?!). Ten vraj Bališovi odkázal, nech v base v Ilave zhnije…

Uškrtil kumpána, teraz je bezúhonný

   Sýkorovec Čapatý bol pravou rukou super-bossa Lališa-Kýbla a to aj pri vraždení. Podľa sýkorovca Fejera (Mafiánsky gang sýkorovcov): „Podľa ´kajúcnika´ Fejera Čapatý Billik, ktorý nielenže vraždil, ale sa tým ešte aj chválil. Ako príklad uviedol vraždu Fejerovho kamaráta s prezývkou Bugy: ´Bugyho zobral Rus na chatu do Senca, bol tam aj Bališ. Čapatý ho zaškrtil a oni ho držali. Čo bol Billik na vraždách, tak potom Kýblovi rozprával, ako sa kto pošťal a ako smrdel a ako to robil. Niekedy sa na tom s Bališom a Havlom zabávali.´“ Ibaže do reči sa pred vyšetrovateľmi dal aj sám sýkorovec Čapatý (Mafiánsky gang sýkorovcov): „Za to si vyslúžil privilégiá účasti na programe ochrany svedkov, takže si odsedel len symbolických šesť rokov (z toho časť vo väzbe) a je (z toho) vonku. Robí vraj dobrotu ako kuriér a sem-tam si zahrá na gitare, na ktorú ho učil spoluväzeň a herec Dušan Cinkota. Ako sám hovorí (Plus 7 dní): ´Stále sme sa mali o čom rozprávať. Učil ma hrať na gitare. Vážim si to…´” Neskôr sa Čapatý priznal aj k spáchaniu trestného činu vydierania pre Kosíka a plne spolupracoval s políciou (Mafiánsky gang sýkorovcov): „Takže vyviazol beztrestne. Zaujímavé, u nás na Slovensku je možné niekoho zmlátiť, zopár ľudí zavraždiť, slúžiť najkrvavejšiemu mafiánskemu super-bossovi, a potom ľútostivo zvesiť hlávku a ísť si slobodne hrať na gitaru a na prechádzky so psom. Inými slovami, Špecializovaný trestný súd (Mikolášiková.blog.sme): ´…u obvineného upustil od uloženia súhrnného trestu, lebo trest uložený skorším rozsudkom Špecializovaného trestného súdu považuje za dostatočný´.“ (Podrobnosti u Mikolášikovej zvanej Piraňa).

Možné aj nemožné

   Predstavte si ten unikát, že sa vyšetrovateľom a prokuratúre dohnať mafiána k takej „dôkaznej núdzi“, že to vzdá a prizná sa. Pristúpi na dohodu o o vine a treste. Tam musí pred súdom odpovedať kladne na cca 12 otázok a jednou z nich ja aj prísľub odškodnenia obetí jeho zločinov. Jasné ako facka. Ale nie pre našich sudcov-ľudomilov. Černák sa priznal a popísal vraždu Róberta Holuba. Lenže priklepnúť odškodenie sa akosi nikomu nechce, hoci tento masový vrah zarába na svojom „polámanom mlčaní“, takže by bolo z čoho to odkšodné platiť. Môže byť niečo absurdnejšie? Tu je svedectvo matky zavraždeného Deáka: „Dňa l6.9.2019 na OS Bratislava IV, sme mali pojednávanie s týmto vrahom. Pojednávanie sa týkalo ´Nemajetkovej ujmy´, o ktorej rozhodol Špecializovaný trestný súd Pezinok s tým, že máme sa obrátiť na civilný súd. Tak sme sa obrátili. Ctihodná sudkyňa rozhodla, že máme ´PÁNU FEJEROVI´ zaplatiť trovy konania. Vrah, ktorý spolu s Roháčom vypálil na môjho syna vyše 30 striel.“ Zbohom zdravý rozum…

A perlička na záver

   Kým v našom momentálnom vzorrovi, USA, poznajú niekoľkonásobné tresty doživotia, naše súdy sú na počudovanie k najťažším zločincom také láskavé, že po udelení jedného doživotia sa pri zistení ďalších vražedných zločinov ani len neuvažuje o sprísnení najvyššieho trestu, napríklad nemožnosťou predčasného prepustenia na slobodu. A tak, celkom logicky, tu máme unikát v rekordérovi v udávaní, na doživotie odsúdenom Mikulášovi Černákovi. Podľa logiky nášho súdnictva  Černák sa môže beztrestne priznávať k čomu chce, ale hlavne udávať koho chce (Mafiánsky gang sýkorovcov): „Pri inom procese to jeho bývalý obľúbený strelec Čistič interpretoval inak (Plus 7 dní): ´V roku 2010 Mikuláš Černák v ilavskej väznici na oddelení doživotných trestov zosnoval zločineckú skupinu kajúcnikov. Policajti zabezpečili, aby sýkorovcov zavretých do väzby preubytovali do bezprostrednej blízkosti Černáka, a on potom cez okno moderoval ich rozhovory. Ovplyvňoval každého, koho mal v dosahu´.“

A je toho viac, čo vyšlo najavo pri mojom napísaní kompletnej histórie najstaršej slovenskej mafiánskej skupiny pod názvom Mafiánsky gang sýkorovcov…