Gustáv Murín

Mnohí ste si iste ani nevšimli, že tu máme najnovšie zákaz vystupovania zvierat v cirkusoch. Koniec-koncov, nie je to žeravá téma, čo by nás bežne trápila. Veď dnes do cirkusov už takmer nikto nechodí – okrem rodičov s deťmi a práve tie deti na túto úradnícku servilitu doplatia. A je to vážnejšie. Je to symptomatické.

Na pamiatku, foto: G. Murín

Sme civilizácia flagelantská a zároveň civilizáciou „spasiteľov“. Myslím tým, samozrejme, Západný svet, do ktorého sme vždy patrili, len Stalinova náruč nás z neho na štyridsať rokov vytrhla.

Hravé delfíny, foto: G. Murín

Ten svet sa za posledné desaťročia vďaka nebývalej prosperite nenápadne zosunul do dekadentnej fázy. Znamená to, že ľudia nemusia bojovať o prežitie, produkujú naopak nadbytky a tak sa ku slovu dostávajú celkom bizarné, od reálneho života odtrhnuté „spasiteľské“ hnutia. Cestu im kyprí práve ten flagelantský, teda sebabičujúci koncept neo-liberalizmu, kedy sa automaticky predpokladá, že sme zodpovední za všetko. Dokonca aj za bežnú cyklickú zmenu klímy. Nastupuje teda sebabičujúca kampaň, po ktorej zákonite nasleduje príchod „Spasiteľa“. V prípade klímy je to duševne nevyrovnaná Grétka, podľa ktorej vraj (ako komunisti) „poručíme větru, dešti“ púhym hlasovaním na námestiach a dokonca to vylepšíme absenciou vzdelania. Na potechu svetovládcom z Deep state tak nám na návod slabomyseľnej Grétky má vyrásť generácia nevzdelancov vykrikujúcich nezmyselné heslá. Tým pádom ľahšie ovládateľných. A kto tomuto šialenstvu odporuje, je na to špecializovanými propagandistickými médiami ostrakizovaný, teda vyraďovaný zo spoločnosti a umlčiavaný. Ale veď to sme tu už mali. Západné médiá takých „spasiteľov“ nazvali eko-nazi alebo tiež eko-fašisti a niektorí z nich sa uchyľovali aj ku krvavým teroristickým činom. Volali sa – ochrancovia zvierat…

Hravé delfíny, foto: G. Murín

Druhá vlna „spasenia“

   Potom, čo boli fanatickí ochrancovia zvierat právom súdení a aj odsúdení, sa zdalo, že tí umiernenejší sa uspokoja so záchranou túlavých mačiek a psov (mimochodom, tiež premnožených). Prípadne nás budú oblažovať, a aj oblažujú, tvrdením, že kontajnerové medvede sú dôležitejšie, ako ľudské zdravie, či dokonca životy. Ale to by sme ich podcenili.

Hravé delfíny, foto: G. Murín

Od septembra tohto roku sa servilní úradníci Ministerstva pôdohospodárstva na čele s pani Matečnou rozhodli zlikvidovať na Slovensku cirkusové vystúpenia cvičených zvierat. A to bez odbornej diskusie, vypočutia dotknutých majiteľov a drezérov zvierat, bez verejnej diskusie (skúste sa zapojiť do „medzirezortného pripomienkového konania“, keď ani neviete, že sa koná, a na príslušnej web-stránke sa neškolený občan ľahko stratí) a zváženia takéhoto kroku nami volenými zástupcami v parlamente. Obyčajnou vyhláškou, na ktorú im stačilo „prerokovanie v Stálej pracovnej komisii pre technické právne predpisy a tiež bude predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania“ (citujem s vyjadrenia z Odboru komunikácie a marketingu? Kancelárie ministerky). Ich jediným partnerom boli predstavitelia „Slobody zvierat“ a (cit.) „tieto stretnutia sa konali na podnet žiadateľa (Sloboda zvierat), výlučne na sekretariáte Generálneho riaditeľa sekcie poľnohospodárstva a sekretariáte riaditeľa odboru živočíšnej výroby“. Čo má „živočíšna výroba“ s cirkusovou drezúrou, to som nepochopil. Ach, tí „odborníci“! Osloboditelia zvierat svoje žiadosti (tie obsahovali dokonca aj, cit.: „…úplný zákaz cirkusov, prípadne zákaz ich vstupu na naše územie, resp. transportu zvierat“) opierali o 26 400 podpisov ľudí, ktorí nemuseli ani vedieť o čo sa jedná. Veď napríklad nadháňači podpisov pre nové politické strany sú za každý hlas platení. A keď dostatok podpisov dokáže zohnať škandalózna Mojsejová, prečo nie niekto, kto vám bude tvrdiť, že čo je dobré pre zvieratká, je dobré aj pre vás? Prázdne heslo, ale účinné. Jediný argument, ktorý som sa dozvedel od „agrorezortu“, je ževraj vystupovanie divých zvierat na verejnosti „často prekračuje alebo je na hrane prekročenia ich biologických a fyziologických schopností“. Väčšiu sprostosť som nezaregistroval už celé roky! Vedia vôbec úradníci o čom to točia? Ako biológ môžem s istotou prehlásiť, že zvieratá nikdy neprekračujú svoje „biologické a fyziologické schopnosti“. Toho je schopný len človek! A tu je tiež dôkaz, že samozvaní „osloboditelia zvierat“ (ktoré zviera ich o to žiadalo?!) nemajú najmenšiu potuchu o biológii a fyziológii zvierat a „problém“ nafukujú čisto z antropocentristického pohľadu. Výsledkom sú takéto fantazmagórie.

Hravé delfíny, foto: G. Murín

Čo s tým?

   Tento nápad nie je vôbec originálny, ani nový. Už v minulom storočí tu boli takéto pokusy, ktoré najlepšie opísala komédia v hlavnej úlohe s Jaroslavom Marvanom pod názvom „Posledný Mohykán“. Žiaľ, komický nadhľad nestačil a noví „mohykáni“ sú už zasa tu. K tomu ešte prirátajme veci neznalých, povrchne vnímajúcich a preto servilných lokálnych politikov, ako napríklad v Prievidzi, kde si chceli u fanatikov šplhnúť a zobrali si za svoj pioniersky záväzok, že oni na vlastnú päsť už dopredu zakážu na svojich pozemkoch cirkusové vystúpenia. Chcú tak byť „svetoví“ alebo aspoň „európski“. Výstižne to komentovala majiteľka cirkusu „Metropol“ Stanislava Šimková : „Je to politika. Mali by riešiť skutočne dôležité veci, ktoré sú potrebné riešiť. A nie cirkusy. Cirkusy sa vždy postarali o seba sami. Naše zvieratá sú naše deti, náš majetok a náš celý život. Slováci ani nemajú cirkus. Na Slovensko jazdia dva cirkusy, a to české. Keď sa niečo stane nejakému cirkusu, už sa to rieši. Česká republika má právo riešiť cirkusy. Prežili sme vojny, komunistov, znárodňovanie, prežijeme i túto prevrátenú dobu plnú lží a osočovania. My si svoj majetok chránime, nie ničíme.“

A tu sme pri dôkaze, že „osloboditelia zvierat“ nie sú racionálne uvažujúci ľudia, ale emočne naštartovaní „spasitelia“ s praktikami blízkymi tým boľševickým. Keby totiž žiadali, aby zvieratá boli chované a cvičené za určitých oficiálne kontrolovaných podmienok – prečo nie? Ale novodobí boľševici poznajú len sekernícke riešenia, žiaľ.

Hravé tulene, foto: G. Murín

Uvedomme si, že s exotickým zvieratami (ale už pomaly aj bežnými) sa naše deti môžu stretnúť naživo len zoologickej záhrade, alebo v cirkuse (kde sú pred predstavením tiež „k nahliadnutiu“). Pripomeňme si tiež, že v zajatí sa tieto zvieratá dožívajú vyššieho veku! Teda im to zjavne prospieva. A každý, kto sa len trochu vyzná v biológii a etológii sa nečuduje.

Rôzne reštrikcie vykonštruované nevzdelanými fanatikmi vedú k absurditám. V Rumunsku tak majiteľovi zobrali medveďa, ktorého choval celé roky, lebo vraj nespĺňal podmienky chovu – teplotu v koterci pod 22 °C??? Toto nemohol vymyslieť racionálne uvažujúci tvor využívajúci výhody triezveho rozumu. Alebo snáď odteraz budú správcovia lesov behať po lese za medveďmi a ovievať ich, aby sa neprehriali? Tisíce rokov to tým medveďom v Rumunsku nevadilo a odrazu to vadí niekomu, kto o ich etológii nevie zhola nič? To je boľševické, pardon, neo-liberálne myslenie. A tiež hanba, lebo sa tu stráca zdravý rozum…

Hravé delfíny, foto: G. Murín

Týmto samozvaným „spasiteľom“ je totiž úplne jedno, že tie zvieratá sú na svoje prostredie v danom cirkuse zvyknuté a každá drastická zmena je pre nich stres, na ktorý môžu uhynúť. Je im tiež jedno, čo s nimi bude. Hlavne, že oni sami pred sebou a svojim okolím sú za instantných „hrdinov“. Je to hanba.

A aby ten cirkus okolo cirkusov mal naozaj už bizarné riešenie – v Nemecku v cirkuse Roncalli nejaký zbohatlík nahradil živé zvieratá v programe ich 3D hologramovými napodobeninami?! Stálo to neuveriteľných 450 000 eur, ktoré si žiadny normálny cirkus nemôže dovoliť. K čomu to vedie? K tomu, že deti našich detí budú už úplne odtrhnuté od Prírody (potom, čo nejaký génius zakázal školské herbáre pripravované deťmi, vraj aby „nevyzbierali Prírodu“??) a vďaka hrdinsko-protestnej absencii v škole už si niektoré myslia, že mlieko vyrábajú stroje. Takže vďaka duševne nekompletnej Grétke budú z nich naozajstní greténi. Hlúposť neo-libealizmu zjavne nemá hraníc…

Všetko je inak

   Je to ako v tej starej dobrej židovskej anekdote – stále sa ktosi snaží postaviť tento svet na hlavu. V prípade zvierat je dávno známe, že ony samé vyhľadávajú blízkosť človeka (svojho času som o tom napísal celú knihu poviedok „Zvieratá, ja a iné prózy“).

Zvieratá-book, obálka

Tento článok píšem vo Vysokých Tatrách, kde sa pod terasou pasú lane, medveď prišiel nakuknúť na miestnu policajnú stanicu a kamzíky sa sťahujú bližšie k chodníkom s ľuďmi, aby unikli predátorom!

Lane pri DSS Timrava

Tieto zvieratá sú prirodzene hravé a teda schopné aj na prvý pohľad neuveriteľných „cirkusových“ kúskov. Mimochodom, keď sa môj priateľ dozvedel o neúspechu klietkového projektu za desaťtisíce eur, prišiel (podľa neho) s ideálnym riešením: do každej klietky by sa mal dobrovoľne nechať zavrieť jeden ľubiteľ medveďov, oduševnelý ochranca zvierat. Veď tí dvaja sú priam spriaznené duše! Takže takýto ľubiteľ by iste toho medveďa presvedčil, aby s tými každodennými cirkusovými vystúpeniami prestal. Všetci by sme týmto ľubiteľom boli iste vďační.

Medvede a klietka, foto: G. Murín

Pri svojom každoročnom jesennom pobyte vo Vysokých Tarách sme v debatách s miestnymi nemohli obísť tému „kontajnerových medveďov“. Aby ich odradili, ohradili tie kontajnery klietkami s hrubými mrežami. To, že čoskoro prišli medvede na to, že ak postrčia kontajner zozadu, ten sa vysype a dosť sa z neho dostane aj k nim, to je ešte nič. Najnovšie bol zaznamenaný prípad, kedy medvedica prevrhla kontajner, prestrčila medzi mrežami klietky do vnútra mláďa, ktorá vystrkávalo obsah kontajnera cez mreže k nej a ona si to poťahovala, aby potom obaja hodovali. Veď to je priam cirkusové číslo! Mimochodom, môj priateľ, keď sa dozvedel, ako zlyhal projekt klietok za desaťtisíce eur, navrhol (podľa neho) ideálne riešenie: zavrieť do každej klietky jedného milovníka medveďov, ochrancu zvierat. Veď to sú priam spriaznené duše, takže takýto dobrovoľník by iste „kontajnerového medveďa“ presvedčil, aby už konečne prestal s tým svojím cirkusovým správaním.

Hravé delfíny, foto: G. Murín

Ale mám aj exotickejší príklad. V Dominikánskej republike nám ako zahraničným novinárom predviedli zábavný komplex Ocean World neďaleko mesta Puerto Plata… Tento areál je plný pohody a bezprostredného kontaktu s Prírodou… Ale najúžasnejšia je interakcia s morskými živočíchmi – tuleňmi, mrožom, žralokmi a delfínmi. A práve tie delfíny vám poskytnú nezabudnuteľný zážitok, keď plávajú pomaly popri vás, mávajú vám plutvou, ošpliechajú vás, nechajú sa pohladiť, „pobozkajú“ vás na líce, objímu vás a na záver sa šikovne postavia vo vode pred vás, aby ste mali dobrú fotografickú pamiatku. Ale hlavne – naozaj ich to baví! V prestávkach medzi predstaveniami plávajú vo veľkých bazénoch a chodia sa po očku pozerať k tribúnam, či tam nie je niekto, komu by predviedli svoje kúsky. Len tak, z radosti. Dokonca si samé vymysleli hru s návštevníkmi, kedy hľadajú na dne trsy machu a ten vyhadzujú ponad vysoké oplotenie vám k nohám. A keď im to hodíte späť, správajú sa rovnako ako psy pri aportovaní. Úžasne sa tým zabávajú a sú v tej hre neúnavní. Navyše na vás „pokrikujú“ a pískajú. Užite si to, kým takýto bezprostredný kontakt ľudí a voľne sa pohybujúcich zvierat nezakážu fanatickí ochrancovia zvierat cez servilných úradníčkov aj inde, tak ako u nás. Áno, zakázali aj produkcie delfínov, ktoré u nás nie sú! Pre istotu?

Hravé tulene, foto: G. Murín

P.S. Riešenie

   Hlúposť fanatikov zjednodušených riešení sa najlepšie ukáže – keď ich zoberieme za slovo. Vyzývam teda týmto „osloboditeľov zvierat“ – konajte rázne a naozaj dôsledne! Vstúpte (samozrejme, s vyhláškou v ruke, veď servilní politici a ešte servilnejší úradníci vám ju iste radi vystavia) do domov a domácností a osloboďte tam „uväznené“ mačky, psy, na vidieku hydinu, prasce, kozy, ovce, morky, holuby, v domácnostiach zasa papagáje, morčatá, škrečky, fretky, chovné potkany a myši (neopomeňte biele myšky opilcov!), kanáriky, hady, korytnačky a vôbec všetko živé okrem ľudí. A nezabudnite na akváriové rybičky!