Gustáv Murín

V neúspešnej politickej kampani jeho „straničky na jedno použitie“ sa Andej Kiska chválil „silným príbehom“. A  naozaj to znie ako v rozprávke, že sa bývalý zväzák a kandidát na členstvo v komunistickej strane vyberie do USA, kde začína ako upratovačka na benzínovej pumpe. Po roku a pol sa vracia v podstate ako bankrotár a… náhle ho niečo osvieti a on nielen kráľovsky zbohatne. On sa, bez akejkoľvek politickej skúsenosti, stane slovenským prezidentom! Dá sa tomuto „americkému snu“ veriť? Túto otázku si kladie nasledujúca úvaha:

Mafia v Poprade, obálka knihy

Kiska v Afrike?

   Z detstva si niektorí ešte pamätáme knižočku „Smelý Zajko v Afrike“. Ale v novembri 2019 sa dozvedáme celkom inú rozprávku a to v priamom vysielaní súkromného rádia InfoVojna, ktorá sa neskôr ocitla aj v prepísanej forme na portáli tohto rádia (InfoVojna): „Písal sa 2. september 2010 keď Panafrický týždenník Jeune Afrique informoval, že vojaci Stredoafrickej republiky zadržali desiatich Slovákov pri preberaní zásielky s dvoma debnami zbraní a streliva. Ako informoval denník SME, Slovákov previezli do policajnej cely v metropole Bangui: ´Podľa medializovaných zdrojov blízkych prezidentovi Francoisovi Bozizéovi malo ísť údajne o žoldnierov, ktorí sa mali pokúsiť destabilizovať situáciu v krajine. Hovorca MZV SR to jednoznačne dementoval s tým, že to boli poľovníci na dovolenke´.“

Bývalá slovenská diplomatka Ing. Iveta Michalíková, ktorá v tej dobe v danej oblasti pôsobila, podala 13. novembra 2019 v relácii „Dopoludnie na InfoVojne s Adrianom“ v tejto súvislosti vlastné svedectvo, ale aj svedectvo ďalšej osoby. Michalíková pre InfoVojnu uviedla, že v roku 2010 pôsobila na našom veľvyslanectve v etiópskej metropole Addis Abebe, ktoré v rámci konzulárnej činnosti bolo zodpovedné aj za Stredoafrickú republiku. Ako uvádza, po udalosti zamestnanci zastupiteľského úradu Slovenskej republiky v Etiópii dostali od nadriadených pokyn, že sa majú venovať prípadu zadržaných poľovníkov, ktorých orgány Stredoafrickej republiky po príchode na letisko zatkli a obvinili z pokusu o prevrat, za čo im podľa tamojších zákonov hrozil trest smrti… Po troch dňoch však z oficiálnych miest slovenského rezortu diplomacie bolo oznámené, že situácia je vyriešená a ďalej nie je potrebné sa ňou zaoberať, pretože slovenskí občania sa už nachádzajú naspäť na Slovensku.

Ako ďalej Michalíková spomína, udalosti viac nevenovala pozornosť, nakoľko sa zdalo, že ide o bežnú agendu diplomatickej misie, ktorú sa nejakým iným spôsobom podarilo vyriešiť. Až v roku 2014 ju zavolal na pohovor vtedajší riaditeľ kancelárie ministra zahraničných vecí Andrej Droba (InfoVojna): ´Vypytoval sa ma na túto udalosť a hlavne koľko si z toho pamätám,´ uviedla Michalíková a dodala, že krátko na to dostala z ministerstva výpoveď´.“

V uvedenom roku nastupoval Andrej Kiska do prezidentského úradu.

Prepustenie diplomatky malo opačný efekt. Začala sa o pôvodne v jej diplomatickej kariére zabudnuteľnú epizódu intenzívne zaujímať. A tak sa neskôr z viacerých zdrojov dozvedela, že jednou z osôb, ktoré sa ocitli v africkom väzení bol Andrej Kiska! Vzhľadom na potrebu verifikovať tieto informácie Ing. Michalíková v predchádzajúcich reláciách „Dopoludnie s Adrianom“ na internetovom rádiu InfoVojna adresovala poslucháčom výzvu, aby sa ozvali ľudia, ktorí by o prípade mali bližšie vedomosti (InfoVojna): „V júni tohto roku ju na základe výzvy nakontaktoval človek, ktorý v inkriminovanom čase pôsobil v Stredoafrickej republike a potvrdil, že v roku 2010 bol vo väzení práve Andrej Kiska – súčasný šéf strany Za ľudí. Michalíková dodala, že tento človek nebol medzi zadržanými, ale poznal sa s osobou, ktorá je v tejto kauze ďalším svedkom a spolu s Kiskom sa po zadržaní ocitla vo väzbe.

Tento ďalší svedok pôsobil v istej nemenovanej organizácii, ktorá bola zaangažovaná v dodávke zbraní do Stredoafrickej republiky, Konžskej demokratickej republiky a Čadu. Ide o štáty, na ktoré bolo toho času vydané medzinárodné zbrojné embargo. Svedok uviedol, že zbrane dovážala firma Corvus Slovakia na čele s Petrom Krasňanským. Michalíková tvrdí, že podľa jej informácií bol Kiska spolumajiteľom firmy.

Firma Corvus mala podľa Michalíkovej okrem zbrojárskych aktivít aj poľovnícke združenie v Afrike. Odvoláva sa pritom na informácie svedka, ktorý tvrdí, že firma vyvíjala svoje zbrojárske aktivity práve pod legendou poľovačiek.“

Denník SME v článku z roku 2010 k tomu uviedol: „…slovenské cestovné kancelárie, ktoré organizujú poľovačky v exotických krajinách, cesty do Stredoafrickej republiky neponúkajú. Skupina Slovákov tam teda musela cestovať na vlastnú päsť, prípadne so zahraničnou agentúrou.“

   Podľa anonyma na Facebook-u: „Prezradil ich skorumpovaný minister, ktorý nedostal  svoju ´dávku´…“ Táto správa sa nedá overiť, ale o korupcii okolo zbraní a zvlášť v afrických krajinách pod zbraňovým embargom snáď nepochybuje nikto. Tento tip tiež naznačuje prečo došlo k tak dramatickým udalostiam. Ďalšie anonymné svedectvo na internete hovorí, že tohto afrického dobrodružstva sa zúčastnil nielen Andrej Kiska, ale aj jeho brat?!

Róbert Šafár na FCB uviedol: „1. septembra 2010, ako poverený hovorca vlády Stredoafrickej republiky vydal vyhlásenie: ´Vláda zvrátila pokus o prevrat. (…) Obranné a bezpečnostné sily našej krajiny zatkli skupinu ilegálov a zadržali veľa zbraní potom, čo na územie Stredoafrickej republiky nelegálne vstúpilo tucet ľudí slovenskej národnosti. Títo ľudia sa pripravovali na uskutočnenie štátneho prevratu,´ uviedol Ngouandjika v telefonickom rozhovore pre tlačovú agentúru Stredoafrickej republiky. Podľa hovorcu boli Slováci zadržaní s veľkou zásielkou zbraní a streliva a boli zatknutí v Nole (juhozápad Stredoafrickej republiky).“ V tejto súvislosti bolo na Andreja Kisku podané občianskym aktivistom Trestné oznámenie. To, ako býva u nás zvykom, išlo do stratena. Predstava, že by vyšetrovateľ, ktorý sedí na rozvŕzganej stoličke v ošarpanej miestnosti a jeho hlavnou úlohou je „vykazovať činnosť“, začal vyšetrovať prezidenta, nie je práve perspektívna. Ale promptne zareagoval iný, tentoraz už z NAKA, a predvolal si toho verejnosti neznámeho svedka afrického dobrodružstva pána prezidenta s odvolaním sa na § 294 odst. 1 a 2 „Nedovolené ozbrojovanie a obchodovanie so zbraňami“. Bolo by to na pochvalu, keby práve tento svedok nedeklaroval, že sa vzhľadom ku konexiám pána prezidenta Kisku svedčiť bojí. Mladý 34-ročný agilný námestník popradskej prokuratúry Ján Škovránko šiel zasa po stope Kiskovho pozemku a v prípade vykonával viaceré úkony. Krátko na to ho našli doma s nožom zapichnutým v bruchu. Podľa denníka SME to bol vraj pokus o samovraždu. U niekoho, kto len dva dni pred bodnutím absolvoval výberové konanie na pozíciu okresného prokurátora a teda stojí o svoju budúcnosť?

Michalíková ďalej hovorí (InfoVojna): „V inkriminovanom čase v roku 2010 svedok uvádza, že Kiska aj s viacerými osobami letel do Afriky pod zámienkou poľovačky na kontrolu, či boli zbrane do Bangui (hlavné mesto Stredoafrickej republiky) dodané. O dodávke zbraní bol informovaný aj samotný prezident Stredoafrickej republiky François Bozizé, aj jeden tamojší minister. Michalíková sa tiež odvoláva na svedka, ktorý tvrdí, že Kiskovi boli po príchode na letisko nasadené putá. Po uväznení ho neskôr oslobodilo ozbrojené komando, ktoré podpálilo policajnú stanicu, kde sa zatknuté osoby nachádzali. Pri akcii mali prísť o život aj tamojší policajti a pri požiari boli zničené počítače aj s príslušnou dokumentáciou.“

Tu je zaujímavý rozpor. Denník SME uviedol: „Sedem Slovákov, ktorých polícia v Stredoafrickej republike považovala za nebezpečných ozbrojencov, v piatok prepustili na slobodu. Úrady im však nevrátili pasy a tak zatiaľ z krajiny nemôžu vycestovať. Skupinu zatkla vojenská hliadka ešte v stredu, keď muži nakladali zbrane a muníciu. Podľa afrických novín totiž išlo o žoldnierov, ktorí sa mali podieľať na prevrate v krajine, kde je v súčasnosti napätá politická situácia.“ Podľa našich diplomatických zdrojov však naši diplomati ani nestihli v prospech našich občanov zasiahnuť a náhle dostali správu z bratislavského ústredia, že všetci z uvedenej skupinky zatknutých sú už (bez zásahu našej diplomacie!) spokojne doma?! A to dokonca v termíne, ktorý vzhľadom k odletom z uvedeného štátu Ministerstvo zahraničných vecí vôbec nepredpokladalo, ako možný. Náš vtedajší veľvyslanec v Addis Abebe, Milan Dubček, po tejto správe dodatočne žiadal, aby mu boli spätne nahlásené aspoň čísla zbraní, ktoré údajní lovci mali, aby s tým v budúcnosti neboli problémy. Odpoveď však neprišla…

Pre autora tejto knihy veľvyslanec Milan Dubček uviedol: „…dodnes nemám zdroj, ktorý by mi naznačil, že Kiska tam bol. Neviem nič o nejakých pašovaných zbraniach, len o poľovných zbraniach, údajne legálne privezených – aspoň, tak mi to tvrdil vedúci skupiny. V tej dobe mi nebolo nič podozrivé.

V mnohých afrických krajinách bezpečnostné zložky dostávajú vysoké odmeny, ak odhalia nepriateľa, protištátny živel, narušiteľa a tak si mnohé obvinenia vymyslia, zhrabnú odmenu a na svojich obvineniach trvajú. O to ťažšie je potom zariadiť prepustenie. Podarilo sa mi to, teší ma to…

Čo ma hnevá je, že som neobdržal zoznam a čísla zbraní, žiadal som ho aj od vedúceho skupiny, aj od nášho MZV, aj písomne!!! Nedostal som ten zoznam ani po návrate poľovníkov na Slovensko, napriek tomu, že som to dôrazne žiadal. To ma trápilo a znepokojovalo a znepokojuje ma to do dnešných dní.

Prečo?

Považoval som za povinnosť napísať diplomatickú nótu do Bangui s uvedením počtu, druhu a evidenčných čísiel zbraní, ktoré boli poľovníkom odobraté a pri odchode z krajiny im neboli vrátené.

Prečo som to podkladal za dôležité?

V SAR sa stále bojuje, jedna frakcia proti druhej, jeden kmeň proti druhému. Je možné, že niekto policajnú stanicu prepadne a zbrane ukradne, alebo je možné, že niekto zbrane predá a tými zbraňami bude niekto zastrelený, nejaký masaker, tak už sa môžu splietať obvinenia, že to boli slovenské zbrane.

Ak by bola vyhotovená diplomatická nóta a úradne prevzatá autoritami v Bangui, alebo veľvyslanectvom SAR v Addis Abebe, tak Slovensko má písomný doklad, že zbrane boli a sú v správe, v držaní stredoafrických autorít.“

Je to o to čudnejšie, že ak zatknutí Slováci boli naozaj poľovníci, tak by čísla svojich zbraní poznali a bez problémov poskytli vtedajšiemu MZV. Ale ticho okolo žiadostí veľvyslanca Milana Dubčeka skôr naznačuje, že tu išlo skôr o snahu na celý čudný incident zabudnúť.

K uvedeným informáciám je zaujímavé zistenie denníka Nový čas, že syn Andreja Kisku (27) je etablovaný v zbrojárskom biznise. Sám k tomu povedal (N. Čas): „V Bochemii som len v dozornej rade, t. j. nemám informácie o ich každodenných biznis aktivitách. Ako som spomínal už pri viacerých rozhovoroch, Bochemia je investíciou fondu Benson Oak, pre ktorý som pracoval na plný úväzok predtým, než som nastúpil do Credo Ventures. Keďže je Benson Oak zároveň investorom v Credo Ventures, tak niekedy vypomáham Benson Oak aj naďalej.“ Jablko tak nepadlo ďaleko od podnikateľského stromu Kiskovcov.

A ešte jedna zaujímavosť. Kiska už ako prezident sa náhle vybral do stredu Afriky, konkrétne do Kene. Žiadny náš prezident tam pred tým nešiel, lebo nebolo prečo. S krajinami strednej Afriky nemáme nič také dôležité, aby to stálo za návštevu hlavy štátu. Úžitok z tohto prezidentského výletu pána Kisku nemali občania Slovenska žiadny. Tak prečo tam šiel?

Ukážka z knihy „MAFIA V POPRADE“, ktorá práve vychádza.