Gustáv Murín

Zmatkovič, Matelko, Plačkovič, Psychopatovič (vyberte si podľa ľudovej tvorivosti) vládne postojačky – od plačovky k plačovke! Márne mu dohovárali tí najrozumnejší v jeho okolí – on sa nezmení. Máme tu reinkarnáciu Mečiara, známeho „LenOn-a“. Ten sa tiež považoval za tatka tohto národa, Matovič-Potemkin by aj to chcel prekonať – bude, a v jeho očiach už je, našou tatko-matkou! Človek bez zábran, čo sa týka jeho osobnej verejnej sebaprojekcie. Ibaže, od čias jeho parlamentných exhibícií, je tu vážna zmena. Desať rokov si mohol vykrikovať, čo len chcel – bol to parlamentný folklór, na ktorý toľkí voliči naleteli! To mu vyšlo. Ibaže teraz, v úlohe predsedu vlády, už nemôže drístať, čo mu slina na jazyk prinesie. Čokoľvek povie, má punc záväznosti. A tu sme v ohrození celá krajina. Práve nám to predviedol. Len s falošným odkazom na „konzílium odborníkov“; mimochodom, to sa zvoláva až k smrteľnému lôžku rôznych potentátov, v tomto prípade Slovenska…

„Black-out“ rozumu

   A nezabúdajme, osoby s touto diagnózou nemajú problém zabudnúť, čo povedali pred hodinou, ak sa ukáže, že to bola kolosálna sprostosť. Potemkin veľkohubo vyhlasoval, že keď on zavelí, tak si nikto ani len psa nevyvenčí. Vzápätí sa prišlo na to, že je to nezmysel, tak nechal iných, aby to za neho žehlili. To ho nepoučilo, mal predsa ambíciu tromfnúť predošlú Pellegriniho vládu „niečím epickým“ a nepodceňujme ani jeho ambíciu byť „svetovým lídrom“ v boji proti pandémii (zatiaľ sme, ani nevieme ako, tretí najlepší, a Igor sa s tým určite neuspokojí!). Takže, napriek varovaniam rozumnejších, spustil skúšobný „black-out“ a zistil, že kolabuje celé Slovensko a s ním aj ekonomika. Vzápätí otočil a rozhodol sa trestať kohosi, kto jeho choré nápady realizoval tak, ako si to on Igor prial – vypĺňaním dotazníkov každého vozidla, ktoré sa vraj budú spätne overovať?!! To bol jeho nápad, lebo on je LenOn. A tie dotazníky (uvedomme si, len tú škodu, keď sa zo dňa na deň dali natlačiť desaťtisíce zbytočných papierikov a šupom rozvážali do každého okresu, na každú policajnú stanicu!) nebude nikto vyšetrovať – chorý nápad histerióna. Takže najskôr robí ramená a šíri poplašné správy, potom sa zľakne svojich vlastných chorých nápadov a – hľadá vinníka (skúsil to na Pellegriniho kvôli infikovaným osadníkom, ale neveľmi úspešne). Kedy dôjde tým, čo sú v aparáte štátu, že práve týmto sviatočným „black-out-om“ dokázal, že naplnenie jeho vlastných nariadení, potom, čo sa ukáže ich nezmyselnosť, vyhlási za „sabotáž“ a zvalí to na nich?! Už poobede sa z „prísnych opatrení“ stala fraška a autá chodili voľne hore-dolu. Vraj ich treba kontrolovať „námatkovo“? Policajti, aj vojaci, sú zvyknutí plniť rozkazy. Vedeli by ste im v doteraz nikdy neexistujúcej situácii „black-out-u“ zadefinovať „námatku“? Nič také neexistuje, ale zato si ľudová tvorivosť už pomohla z definíciou jednotky hlúposti – jedna Matovičova námatka. A Slovensko je Námatkovo…

Tento pán vyhlásil, že jeho vláda vstúpi do histórie. Vzdelanejší vedia, že už v roku 356 pred naším letopočtom sa istý Hérostratos rozhodol vstúpiť do histórie tak, že zapálil jeden zo siedmych divov sveta, Artemidin chrám v Efeze. My máme len to šťastie, že Slovensko nejde tak ľahko zapáliť. Na druhej strane smola je v tom, že sa Matovič môže teraz stavať za vzor svetu. Len, aby to nedopadlo tak, že budeme vzorom v minimálnych následkoch pandémie za cenu toho, že budeme naopak na špici hospodárskych bankrotárov. Potemkin sa nerozumie národo-hospodárstvu a nepočúva osobnosti v tejto oblasti akým je profesor Husár. On je show-man, veď preto by nemal byť oslovovaný ako „premiér“, ale „P.R.mier“. Múdre rady, aby uvoľnil zbytočne rigidné zákazy nepočúva rád. Veď tu má Mesíka, nášho „dystopika z povolania“ (dystópia je opakom utópie). V rozhovore na Rádiu Expres 14.4. sa ukázala jeho „odbornosť“: vraj ak by sme poľavili, staneme sa okamžite Lombardiou (čo je kolosálny nezmysel, lebo tam bolo na malom území lyžiarskych stredísk nadmiera ľudí z celého sveta) a „bombou“ by mali byť naše „starobince“ (ďalší nezmysel, veď tie sú najľahšie izolovateľné).

Štát je ako loď. Keď sa ku kormidlu dostane dobrodruh bez zábran, ľahko tú loď dostane na plytčinu. Potemkinovi sa to podarilo už do dvoch týždňov. A nijako ho neospravedlňuje nejaká pandémia, pretože všade naokolo to riešia s rozumom, len náš Igor „s citom blázna“. On si navyše nedá poradiť, lebo následky boli predvídateľné. A tak (nie že by to chcel, ale varovné hlasy nepočúva) zablokoval svojvoľne celé zásobovanie krajiny! Žiadny rozumný argument, okrem jeho túžby presláviť sa „epickou akciou“ na to nebol. Ráno v deň skúšobného „black-out-u“ nebol chlieb a pečivo a večer už ani zelenina a mäso. A až potom, čo premenil celú krajinu na svoj obraz, teda blázninec, začal zhrozený vlastnými výčinmi cúvať. Sám sa cez zápchy nevedel dostať, tak použil vládny vrtuľník?! A koľkí z tých, čo stáli v tých ním spôsobených zápchach, majú doma v garáži vrtuľník, aby unikli nápadom ego-maniaka? A dokedy bude zneužívať a pred obyvateľstvom nezmyselnými zadaniami zhadzovať príslušníkov silových zložiek tohto štátu? Uvedomuje si vôbec tento show-man, že ohrozuje základné fungovanie bezpečnosti krajiny? Potemkinov „black-out“ sa sám dostal do out-u, kedy tam pôjde po zásluhe aj on?

Náš nový LenOn

   Jeden rozdiel oproti Mečiarovi v tejto verzii LenOn-a predsa len je. Proti Mečiarovi stála (sama v ohrození) demokratická tlač a urobila kus skvelej práce. Ale tým, že stratila ľahký terč, nie však čudné finančné zdroje, rozhodla sa stvoriť náš nový vzor, a kvôli tomu sa premenila na extrémne propagandistickú žltú tlač – a máme tu nového Mečiara! Podobne, ako on, na úvod s nesmiernou energiou a rétorickým exhibicionizmom nevídaných rozmerov (Mečiar sa však spočiatku vedel blysnúť aj humorom, to Matovič-Potemkinovi celkom chýba; on svoju vlastnú sebaprojekciu „vodcu“ myslí vážne). Lenže Mečiar vedel aj pracovať na bežnej vládnej agende, rozumel funkcii štátu a budoval ho v podstate úspešne. Isteže, za cenu až kriminalizácie výkonu vlády. Matovič-Potemkin nemá žiadny plán (preto ten populistický nezmysel s „občianskym vládnym programom“) a nerozumie zložitosti mechanizmu výkonu vlády. On chce len jedno – vládnuť a to hneď!

A tak sme tieto sviatky boli svedkami, ako to dopadá, keď vládne histerión. Lebo niečo zakázať, či prikázať, to je ľahko. A dotyčný má pocit, že riadi Zemeguľu púhym slovom. Ale tie následky v skutkoch a činoch – to už bolí. Tých druhých, samozrejme. To, že neo-liberalizmus má prvky boľševických nezmyslov – to si všimli už viacerí. Aj boľševici si mysleli, že keď niečo odhlasujú na schôdzi, automaticky sa to vyplní. To oni prišli s heslom „poručíme větru-dešti“. Ale svet, chvalabohu, takto nefunguje. A všetky tie neo-liberálne sociálne experimenty v likvidácii základných štruktúr štátu (vrátane klasickej rodiny) a zastupiteľskej demokracie vedú k úletom typu sociopata na čele štátu. Isteže, naša žlťácka tlač, zaslepená heslom „leboFico“, si to takto iste nepredstavovala. A teraz zamrzli v póze „díva sa ako teľa na nové vráta“. Onemeli a nevedia, ako ďalej. Dokonca „aktuality.sk“ doslova žobrú v rozhlasovom vysielaní, aby sme sa im zložili – na čo, na pohrebný veniec slobody slova, ktorú oni tak vytrvalo upierali iným? Veď majú, čo chceli, tak, čo teraz žobrú?! Skutočne demokratické médiá (zvané tiež alternatívne a nie „konšpiračné“) ich čitatelia a poslucháči podporujú dobrovoľne už roky. A pribúda ich, ako sa občanom tejto krajiny otvárajú oči. A začína rásť občiansky odpor.

Matovičov veľkonočný „black-out“ ukázal, že jeho (sveto)vládne exhibície vedú túto krajinu do chaosu a následného bankrotu. Pred vraždou Kuciaka a jeho snúbenice (ešte stále s nejasným pozadím, ale jasným vyústením do pokusu o prevrat) sme boli prosperujúcou krajinou, so solídnou vládou, ktorú rešpektoval celý svet. Žlťácka tlač nám tu stvorila neriadenú strelu a teraz nevedia, čo s tým. Česká vláda pri ďaleko horších výsledkoch v infikovaných aj obetiach už jasne zadefinovala postupné uvoľňovanie opatrení, takže sa na ne všetci môžu včas pripraviť. Športoviská pre malé skupiny trénujúcich tam nikdy nezatvorili. V Južnej Kórei ide 44 miliónov občanov k voľbám! Európska komisia odporúča uvoľňovanie reštrikcií. Omnoho viac postihnuté Rakúsko už otvorilo maloobchody. Dánsko otvára jasle, škôlky a vybrané školy. Také niečo Matovičova ne-vláda nemôže pripustiť. Čím by nás potom Potemkin ohuroval každodenne na svojich povestných plačovkách?

Čo bude ďalej?

   Ale život vždy nájde riešenie aj sám. Je ich niekoľko. Možno jeho koaliční partneri pochopia, že Matovičove objatie je smrtonosné. Ale kto z nich (ďalších klonov žlťáckej propagandistickej tlače) si trúfne konať? Veď aj inak tak veľkohubý Sulík sa na vlastnej koži presvedčil o absurditách Potemkinom vytúženého „black-out-u“. Aj si trúfol ozvať sa, ale vzápätí stiahol chvost! To je Sulíkovo politické hara-kiri v priamom prenose. Keď ako minister hospodárstva navrhol rozumné uvoľnenia obmedzení (napríklad v prípade auto-servisoV apod.), Matovič ho označil za „prsto-cuca“ a odkázal, že rozhodovať budú odborníci, pričom o tom, kto je a kto nie je odborník, rozhodne on sám, vševedko Matovič! Potemkin svojich koaličných partnerov nepustí nielen pred seba, ale ani vedľa seba. Tak ako im kradol voličov pred voľbami, neprestal s tým. Nepustí ich k tomu, aby prišli s niečím, čím by zaujali aj oni. Veď je LenOn! Až im to dôjde, budú musieť konať, to povedie ku konfliktom, kde LenOn nebude mať najmenšie zábrany. Neberte decku hračku! Takže rozkol koalície? Asi nie, kým naša skládková Zuzanka plní zadané úlohy. Len čo sa Sulík odhodlal k protestu, už robila nadprácu a zvolávala uzmierovaciu schôdzku v prezidentskom paláci (prečo tak neurobila, keď sa hašterila predošlá koalícia? je toto prezidentka nás všetkých?). Ako keď sa výsadkové komando v cudzej zemi rozháda a ich zdravotníčka chlapcom dohovára, aby plnili misiu „jednotne“, inak sa Veľký Brat bude hnevať. Veď pre Globalizačnú kliku je dnes Slovensko ideálnym satelitom ich záujmov – pri jazykových ne-schopnostiach a politickej ne-gramotnosti Zuzany a Igora tí dvaja ani nepostrehnú, kedy sa na najbližšom medzinárodnom summite staneme zo suverénneho štátu kolóniou cudzích záujmov. A oni chcú predsa vládnuť aj za takúto cenu!

Oči sa zrejme otvárajú aj LenOn-ovým najbližším a snáď aj poslancom jeho firma-straničky. Prvé vypovedanie straníckej poslušnosti (veď preto im všetkým dával podpisovať koaličnú zmluvu, ktorú asi mnohí ani nečítali, aby si netrúfli samostatne myslieť, nieto ešte hlasovať!) a bude oheň na streche. Keď si Sulík dovolil kritizovať jeho chorý nápad so sviatočným „black-out-om“ už to je vraj „úder dýkou do chrbta“, či „podrážanie kolien“ – typické histeriónske vydieranie. Reinkarnovaný LenOn neznáša kritiku, nie to ešte odpor. Riešenie by teda muselo byť radikálne, ale aj to už náš parlament zažil. V súhre Sulíka, Kollára a Remišovej s časťou odídencov od Matoviča by bolo možné nedať dôveru vláde vedenej Matovičom (ľahšie pri tajnom hlasovaní, ale napríklad aj len zdržaním sa). A pri tom istom vládnom programe by sa do čela vlády dostala Remišová. Taká vláda by mala šancu vydržať dlhšie, než po Matovičov bankrot Slovenska. To isté by sa dalo dosiahnuť obštrukciami (napríklad nedodaním vládneho programu za rezorty v gescii uvedených strán), takže by Matovičov mandát na zostavenie vlády jednoducho prepadol.

A do tretice je tu „deus et machina“, vyššie sily. Pôvodný LenOn sa v hektike svojich vlastných nadľudských úloh zrútil niekoľko krát. Ibaže ten až po rokoch vládnutia. Tento nový prepálil štart a akýsi momentálny kolaps v hysterickom výleve už vraj svojmu poslaneckému klubu predviedol. Igor Potemkin sa sám inštaloval do úlohy „záchrancu“ Slovenska. Ale to sa zachráni aj samo, len treba čím skôr pre Igora zavolať záchranku z psychiatrie v Pezinku.

Tak či onak, čím skôr dôjde k jednému z možných východísk bez LenOn-a, tým menšie škody budeme musieť všetci znášať a naprávať. Lebo, snáď už to pochopili aj tí, čo zlatoústemu Matovičovi uverili – pod jeho vedením ideme z kopca, a šupom!