Gustáv Murín

Už je to 34 rokov od černobyľskej jadrovej katastrofy. A napriek tomu, že jej priebeh a príčiny boli dávno jasne opísané, stále prevládajú o udalosti falošné mýty.

Ten prvý mýtus má svoje veľmi racionálne dôvody, ktoré opíšeme na záver, a je založený na tvrdení, že zlyhala technológia z produkcie Sovietskeho zväzu.

TU je oficiálny opis havárie z knihy „V tieni Černobyľa“.

V TIENI ČERNOBYĽA, obálka

Tak posúďte sami, či to v skutočnosti nebol následok obmedzenosti komunistického prístupu a individuálneho zlyhania práve pre ten komunistický prístup.

Obete jadrovej katastrofy a bezuzdná literárna fantázia

   V románe Volodymyra Javorivského s názvom „Mária z Černobyľa“ sa uvádza až stotridsaťtisíc obetí tejto havárie a osemstotisíc ľudí vraj dodnes trpí nevyliečiteľnými chorobami!

Na rozdiel od fikcie tu sú základné údaje z odborných článkov:

–  do dvoch mesiacov po havárii zomrelo v skutočnosti len 30 ľudí (z toho 28 na ožiarenie),

– prežili dokonca aj tí, čo tú haváriu spôsobili na riadiacom stanovisku reaktora,

• na podozrenie z akútneho ožiarenia bolo sledovaných 237 osôb, len u 134 sa aj preukázalo,
• z trinástich pacientov ožiarených smrteľnými dávkami 5,6 až 13 Gy sa transplantáciou kostnej drene podarilo zachrániť dvoch; ostatní (hlavne operátori a požiarnici) zomreli na popáleniny, pľúcne komplikácie a zlyhanie imunity,
• tí ožiarení, čo prežili, splodili v najbližších rokoch štrnásť zdravých potomkov.

Ale fakt je, že okamžite evakuovali stošestnásťtisíc obyvateľov z takzvanej zakázanej zóny v okruhu tridsiatich kilometrov a do šesťstotisíc ľudí pracovalo na likvidácii havárie. To sú kúzla s číslami, to sa píšu romány, keď z evakuovaných niekto robí rovno mŕtvoly?!

Autodráha v Černobyle, autor: Gustáv Murín

Ale Javorivský nie je jediná umelecká duša, čo sa inšpirovala k apokalyptickým obrazom následkov černobyľskej jadrovej katastrofy.

Svetový autor Coelho v románe „Čarodejnica z Portobella“ na strane 180 správne uvádza len tridsať oficiálnych obetí černobyľskej tragédie. Ale hneď dodáva: „Tridsiati mŕtvi sa podľa odborníka Johna Gofmansa zmenili na 485 000 smrteľných prípadov rakoviny a rovnaký počet prípadov rakoviny, ktoré sa neskončili smrťou.“ Chybička! Gofmans je meno Coelhom zle odpísané z internetu, kde sa píše o „Gofman´s“, teda Gofmanových kontroverzných prácach, ale jeho skutočné meno je Gofman. Ten spolu s Arthurom Tamplinom použil toto číslo, ale v celkom inej súvislosti! To keď v šesťdesiatych rokoch Ernest Sternglass vyhlásil, že jadrové skúšky spôsobili v predošlom desaťročí úmrtie 400 000 nenarodených detí v USA. Gofman s Tamplinom to napadli, ale o niekoľko rokov už Gofman pripustil, že Sternglass mal možno pravdu. Totálny guláš, ktorý hlavne s Černobyľom nesúvisí. Ale fantázia autora Coelhovej kapacity už je naštartovaná, a tak sa dozvedáme, že černobyľské „nešťastie priamo zasiahlo deväť miliónov ľudí na celom svete vrátane troch až štyroch miliónov detí“. Coelho cituje aj „bieloruské ministerstvo zdravotníctva“, podľa ktorého výskyt rakoviny štítnej žľazy sa „v období medzi rokmi 2005 a 2010 výrazne zvýši, a to v dôsledku rádioaktivity, ktorá ešte stále pôsobí“??!

Plaváreň 1, autor: Gustáv Murín

Plaváreň 2, autor: Gustáv Murín

Coelhovi však ani to ešte nestačí: „… Okrem deviatich miliónov ľudí priamo vystavených žiareniu ďalších 65 miliónov bolo zasiahnutých prostredníctvom konzumácie kontaminovaných potravín po celom svete.“ Odhadnúť, že je presne niečím postihnutých  65 a nie 56 miliónov ľudí dokáže asi naozaj len veštec alebo románopisec s fantáziou bez hraníc. Tento fantasta Coelho evidentne ani netuší, že potraviny sa bežne rádioaktivitou sterilizujú!

Na rozdiel od fabulácií románopisca je tu Správa UNSCEAR (United Nations Scientific Committee on the Effects of Atomic Radiation). Ide o najvyššiu odbornú autoritu OSN v zhodnotení černobyľskej havárie a jej následkov:

„… v dôsledku černobyľskej havárie 134 zamestnancov elektrárne a záchranárov bolo vystavených vysokým dávkam žiarenia, ktoré mali za následok chorobu z ožiarenia (ARS). Tie sa stali osudnými pre 28 z týchto osôb;
+  ďalších 19 obetí ARS túto chorobu prežilo a počas nasledujúcich dvadsiatich rokov zomreli z rôznych dôvodov, ktoré nie sú spojené s ožiarením. U ostatných ostali následky vyvolané radiáciou – poranenia kože a sivý zákal;

+ okrem uvedených boli žiareniu vystavené skupiny pracovníkov zdravotníckej záchrannej služby a ďalších niekoľko stotisíc ľudí zapojených do záchranných prác, ale do dnešného dňa, na rozdiel od obáv zo zvýšenia výskytu leukémie a kataraktov u tých, ktorí dostávali vyššie dávky, neexistuje žiadny dôkaz o zdravotných následkoch, ktoré možno pripísať ožiareniu;
+ kontaminácia mlieka jódom – ¹³¹I, pre ktoré chýbali pohotové protiopatrenia, viedla k ochoreniu štítnej žľazy u ľudí v Bielorusku, na Ukrajine a v Rusku. Zaznamenaných je vyše 6 000 prípadov rakoviny štítnej žľazy u ľudí, ktorí boli v čase nehody deťmi alebo mladistvými (za dvadsať rokov po havárii to viedlo k pätnástim prípadom úmrtia);
+ okrem uvedených prípadov sa dodnes, desaťročia po havárii, nenašli presvedčivé dôkazy o akýkoľvek iných následkoch na zdravie v širokej populácii, ktoré možno pripísať ožiareniu.“

Prečo nás klamú?

   Každý súdny človek a každý seriózny autor (či už v novinách alebo beletrii) by mal byť teda dostatočne informovaný o skutočných následkoch černobyľskej jadrovej katastrofy. Prečo teda stále ešte niekto pestuje jav nazývaný „černobyľská lož“. Len nedávno náš verejnoprávny rozhlas citoval českú tlačovú agentúru ČTK, ktorá tie obludné vymyslené obete opäť opakovala?!! Tu je vysvetlenie:

Komunisti boli priam posadnutí zatajovaním (veď mali čo, viď ich vlastné popravy a mučenia). Tým vytvorili obrovský priestor na dohady a mýty. Vrátane tej, že zlyhala ich technika, hoci v skutočnosti zlyhal jediný „sovietsky človek“ bizarnej životnej skúsenosti (keď slúžil na jadrovej ponorke bol ožiarený dávkou 230 rémov bez následkov) aj povahy – ing. Ďatlov! Mimochodom, toho pri havárii v Černobyle zasiahlo 300 rémov bez zjavných následkov a zomrel na obyčajný infarkt.

Vzorové sídlisko Pripjať pracovníkov elektrárne, autor: Gustáv Murín

Pripjať, vyrabované byty 1, autor: Gustáv Murín

Pripjať, vyrabované byty 2, autor: Gustáv Murín

Bola Studená vojna a tak sa hodilo všetko na dôkaz, akí sú komunisti idioti (a že boli). Tak sa spätne k nám dostávali dohady a mýty fabrikované na Západe a u nás sa pochopiteľne ujali. Veď každého čosi bolí, tak prečo to nezhodiť na komunistov?

Po skončení Studenej vojny sa černobyľská lož opäť hodila, lebo diskreditáciou sovietskej technológie by západné firmy dostali obrovský kšeft v povinnej náhrade desiatok elektrární inštalovaných v strednej a východnej Európe. To im celkom nevyšlo (tak hlúpe nástupnícke vlády týchto krajín neboli), ale dobre sa priživili na predimenzovaných bezpečnostných zariadeniach, ktoré nám nanútili. Na Slovensku sme navyše odstavili nadobro dva jadrové reaktory v Jaslovských Bohuniciach, čím sme sa z exportéra elektrickej energie stali závislými na jej dovoze. A vidíme, ako „Západniari“ stavajú tie dva náhradné, teraz už naozaj zaručene bezpečné, lebo roky po dohodnutom spustení stále nefunkčné a enormne predražené, reaktory v Mochovciach.

Atrakcia zábavného parku, ktorý nikdy neotvorili, autor: Gustáv Murín

A prečo tá „černobyľská lož“ žije dodnes? Lebo sa to ukrajinskej vláde hodí:

Všetko, čo ukazuje, čo im vraj „zlí Rusi“ urobili, sa použije. Pritom sami Ukrajinci majú maslo na hlave, lebo veď aj oni sa podieľali na stavbe a prevádzke reaktora a po havárii neurobili to najjednoduchšie (rozdať jódové tablety), aby uchránili obyvateľstvo.

Spätne teda môžu na Černobyľ hádzať všetky biedy a nedostatky svojho podvyživeného zdravotníctva.

V tom marazme politickom aj ekonomickom je tá strašidelná „zakázaná zóna“ skvelou pákou na vydieranie Európskej Únie, aby im už zase za nás všetkých niečo prisypala na „riešenie následkov“. Výsledkom je nový sarkofág.

Černobyľ., nový sarkofág, autor: Gustáv Murín

Ľudia, čo v zakázanej zóne ostali, sú bez následkov, flóra a fauna tam prekvitá. To nezaprela ani reportáž TV Markíza, našťastie. Ale ukrajinská vláda a lokálni bossovia naďalej udržujú „zámok hrôzy“, aby mali čo ukazovať svetu (dokonca už roky aj pre turistov po sto dolárov za kus). A tíško sa tak obchádza fakt, že do Hirošimy a Nagasaki po omnoho drastickejších úderoch atómových bômb sa obyvatelia vracali už po pár týždňoch, mesto začalo fungovať do roka a dnes je to kvitnúce ľudské osídlenie. Ale pre Ukrajincov je zaujímavejší „černobyľský Dinseyland“ (TU je z neho reportáž), lebo tá prekotná evakuácia bola skutočne komunisticky idiotská a jej následky sa veľmi dobre vynímajú na smutných záberoch fotoaparátov a kamier.