Gustáv Murín

Už za komunistickej vlády ovládali slovenské podsvetie rodinné klany. Hlavne tie cigánske

– napríklad piati bratia Suchánkovci, či Stojkovci…

Po roku 1989 sa od Čadce po Žilinu rozťahovali bratia Holáňovci.

Súbežne sa etabloval rodinný klan Mišenkovcov.

Oblasť hornej Nitry ovládli bratia Mellovci.

Tí prví ako príklad krátkodychosti mafiánskych kariér.

Tí druhí ako príklad rodinných sporov až po tragédiu.

Tí tretí ako príklad bratskej súdržnosti v páchaní zla.

Tieto tri príbehy sa prelínajú v zločinoch, ktoré páchali, a stoja za vyrozprávanie.

Mafiánske Bratstvá, obálka

Bomba v rodine

…Podľa Krajčíkovej výpovede chcel Viliam Mišenka zastrašiť svojho synovca, aby nevypovedal pred políciou, keďže mal sám dosť mafiánskeho masla na hlave. Zrejme nie náhodou považoval Viliam Mišenka za hlavu klanu synovcovu matku Zuzanu, a preto mal byť útok vedený proti nej. Pôvodne malo ísť len o výstrahu – výbuch jej auta, alebo rozstrieľanie výkladnej skrine na jej firme. Postupne sa však prepracovali k objednávke jej likvidácie za 20 tisíc eur, pričom polovicu mal dostať Krajčík vopred.

Krajčík si skúšal peniaze zaslúžiť a vylákať Mišenkovú na odľahlé miesto. Ale tá bola opatrná. Potom sa pokúšal pripevniť na stĺp pred firmou magnetmi výbušninu, ale tie to neudržali. Tak prišiel na šialený nápad „kuriéra smrti“. Na túto smrtonosnú rolu nahovoril svojho spolužiaka z učilišťa Petra Hertla. Nahovoril mu, že „ide o zariadenie na snímanie poplašného zariadenia vo firme Zuzany Mišenkovej a snímanie jej hlasu pre neskoršie vykradnutie trezoru“.

V ten deň bola vo firme bežná prevádzka a okrem Zuzany Mišenkovej tu pracovala aj družka jej syna. Tá sa ujala Hertela, ktorý prišiel s fiktívnou objednávkou na plastové okná. Pod pazuchou niesol krabicu (podľa inej verzie to bol s kufrík), ktorú položil na pult pred seba. V nej bol kilogram výbušniny. Bol pokojný, netušil, že s jeho prežitím Krajčík nepočíta. Koniec-koncov bol to „geniálny“ mafiánsky plán – splniť vražednú úlohu a hneď sa aj zbaviť kľúčového svedka. Hertel († 36) teda hral oduševnene zákazníka, keď mu krátko pred pol dvanástou zazvonil mobil. Stihol ešte povedať: „Počkajte“, a nastala ohlušujúca explózia. Tú odpálil na diaľku Krajčík, ktorý pozoroval cez puškohľad Hertelovu misiu z pozemku Pavlovičovho otca na kopci oproti firme Zuzany Mišenkovej.

Výbuch zdemoloval predajňu, aj budovu. Nedobrovoľný „kamikadze“ skonal na mieste. Zranených bolo päť ľudí, medzi nimi matka Jozefa Mišenku a jeho družka, ktorá utrpela ťažké popáleniny na polovine tela. Väčšina mala okrem popálenín (niektorí začali aj horieť), aj dolámané nohy a množstvo drobných zranení z úlomkov skla a interiéru firmy. Zuzane Mišenkovej ostali trvalé následky v poškodení sluchu.

Po dolapení skúšal Krajčík všetko hodiť na Pavloviča (neskôr odsúdeného za vraždu Jozefa Mišenku). Ale potom, čo sa ukázali viaceré Krajčíkove výpovede za prekrútené alebo celkom lživé, karta sa obrátila. Pavlovič (40) sa stal korunným svedkom, a Krajčík s Mišenkom obvinenými. Pavlovič okrem iného vypovedal, že medzi oboma obžalovanými robil akúsi spojku a odovzdával odkazy, aby ich spolu nedávali dokopy, hoci vraj Topoľčany a okolie vedelo, že „Ján K. robí pre Viliama M. špinavú robotu, že je to jeho človek“. Bol vraj pri tom, keď si Viliam Mišenka u Krajčíka objednal pri osobnom stretnutí na ranči v obci Bojná za sumu 20 tisíc eur vraždu svojej švagrinej Zuzany Mišenkovej. Pavloviča za toto svedectvo vylúčili na samostatné konanie, neskôr v máji 2015 so súhlasom prokurátora konanie voči nemu dokonca prerušili.

Výbušninu mal Krajčík následne kúpiť u istého Milana Dziana z Partizánskeho. Pri domovej prehliadke u neho našli samopal, 2 000 rôznych nábojov, iné zbrane, štyri kilogramy výbušniny, granáty, zapaľovač do raketometu a súčiastky, z ktorých by sa dali vyrobiť minimálne štyri bomby, resp. výbušné nástražné systémy…

Definitíva pre Viliama Mišenku

   V júni 2016 konečne vzniesol prvostupňový súd rozsudok v prípade bombového útoku na firmu Zuzany Mišenkovej, Euromont TO, z leta 2009. Na Špecializovanom trestnom súde (ŠTS) v Banskej Bystrici súd prebiehal od 13. apríla 2016. Ako už vieme, Ján Krajčík, ako organizátor vražedného útoku, dostal doživotie. Trest pre Viliama Mišenku na 25 rokov sa aj jemu zdal ako doživotný (TASR): „Viete dobre, boli ste skoro pri všetkých mojich kauzách, kde som bol oslobodený. Myslím si, že toto bola spoločenská objednávka, lebo už im nič iné nezostávalo. Svedčili proti mne dvaja vrahovia, ktorí boli na to pripravení políciou. Na súd nebol predvolaný ani svedok, ktorý totálne vyvracia Pavlovičovu výpoveď. Na Najvyššom súde budem bojovať. Pre mňa 25 rokov, to si môžem zobrať truhlu, dať pod pazuchu a ísť. Mám 60 rokov.“

Na hlavnom pojednávaní povedal (TASR): „Nemal som dôvod dať zabiť Zuzanu Mišenkovú. Už som bol obvinený z vrážd, lúpeží, krádeží, ale ani jeden skutok sa nepotvrdil.“

Mišenkovi (ale aj Krajčíkovi) najviac zavaril Milan Pavlovič, ktorý už bol odsúdený za vraždu Jozefa Mišenku. Ďalší trest by aj pre neho znamenal doživotie. Preto sa podľa prokurátora „významnou mierou podieľal na objasnení skutku“. Medziiným tvrdil, že Viliam Mišenka sľúbil Jánovi Krajčíkovi za smrť švagrinej 20-tisíc eur a polovicu mu aj vyplatil. Viliam Mišenka aj Ján Krajčík tvrdili, že nehovorí pravdu, ale súd ho označil za dôveryhodného svedka. To mu vynieslo zastavenie trestného stíhania v prípade výbuchu vo firme Zuzany Mišenkovej. A tam, kde niet žalobcu, niet ani sudcu…

Napriek rozsudku odišiel Mišenka zo súdu ako slobodný človek. O to sa postaral „gigant“ slovenského trestného práva JUDr. Štefan Harabin. Ten už dokázal iné právne kotrmelce, aby dokázal sebe a celej spoločnosti, že on si môže s paragrafmi robiť, čo len sa mu zachce… Harabin totiž z duše nemá rád ŠTS, ktorého existencia a funkčnosť je výsmechom jeho neomylného úsudku. Veď on už pred rokmi usúdil, že ŠTS treba zrušiť. Keďže sa mu to nepodarilo, rušil aspoň ich rozsudky. Dostal na to príležitosť aj v tomto prípade, keďže Viliama Mišenku na žiadosť prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry poslal 3. júla do väzby. Dôvodom bola obava z možného úteku, ovplyvňovania svedkov a tiež obava z pokračovania v trestnej činnosti. Obhajca Viliama Mišenku podal proti nej sťažnosť a senát Najvyššieho súdu, za predsedníctva Harabina, 15. júla 2015 dostal Viliama Mišenku na slobodu. Z Ústavu na výkon väzby v Nitre bol prepustený na základe príkazu päť minút pred 12.00 h.

Pre webnoviny.sk Štefan Harabin povedal: „Boli tam začaté paralelné trestné stíhania. V jednej veci bol vo väzbe, stíhanie bolo zastavené. Následne bol vzatý do väzby v druhej veci, tam bol oslobodený, a keď bol oslobodený, tak bol zobratý do tretej väzby.“ Podľa zákona je limit väzby 25 mesiacov, Mišenkovi sa to po častiach nazbieralo už na 29 mesiacov. A za ten čas kompletne ošedivel až do biela…

…Dobroprajnosť pána Harabina však Mišenka sklamal a namiesto domáhania sa spravodlivého rozsudku v odvolaní voči trestu za Euromont, jednoducho ušiel. Nebol jediný, ktorému cestu z rúk spravodlivosti pán Harabin takto vydláždil. Mišenka dobre tušil, že nemá čakať na zázrak. Najvyšší súd (v senáte bez pána Harabina) verdikt ŠTS v marci 2018 potvrdil, ale vo výške 23 rokov. A Mišenka zmizol.

O viac ako dva roky, 2. júla 2020, ho policajti zatkli na ulici v meste Baden v Rakúsku. Skrýval sa u príbuznej. Podľa policajných zdrojov (Plus 7 dní): „Zákrokom rakúskej polície bol zaskočený, nečakal ho“. Nie je to však happy-end spravodlivosti, aspoň nie na Slovensku. Keďže je občanom Rakúska, táto krajina ho odmietla vydať len na základe zatykača. Oprávnenie na jeho vydanie, či väzenie v Rakúsku, má posúdiť rakúsky Krajinský súd. Ten vo Viedenskom Novom Meste skúmal jeho obvinenie z bombového útoku, aj z vraždy Františka Marka. A rakúske súdy konali na našej pomery pozoruhodne promptne. V auguste 2020 Krajinský súd vo Viedni Mišenku uznal vinným za Euromont a rozsudok slovenského ŠTS znížil o tri roky. Mišenkovi odvolanie nepomohlo a v októbri 2020 Vyšší krajinský súd vo Viedni vyhlásil rozsudok za právoplatný. A predsa Mišenka svojím útekom niečo dosiahol. Tento rozsudok, rovnajúci sa doživotiu, si odsedí v neporovnateľne lepších podmienkach rakúskeho väzenia, v kontraste so stredovekými praktikami, ktoré nedávno opísal vo väzení predčasne zosnulý mafiánsky boss Borženský v knihe „21 rokov v pekle“…

(ukážka z novej knihy „Mafiánske bratstvá“)